Tag: சுத்தாத்வைத_சைவசித்தாந்தம்

  • The Nature of Śiva from Siddhānta Jñānarathinavallī

    The Nature of Śiva from Siddhānta Jñānarathinavallī


    TaHiEnFrEs

    அக்கினிமயமாகிய ஈசன் எங்கும் வியாபித்திருத்தலால் இவ்வுலகம் அக்கினிமயமென்று புராணங்கள் கூறுகின்றன.

    சிறியாநங்கை வேரைக்கண்டாற் பெரிய சர்ப்பமும் தலைமடங்கும். அதுபோல ஈசனது திருவருள் கிட்டினாற் பெரிய வினை மலையும் அழியும்.

    அசேதனப்பொருள்களாகிய சிந்தாமணி, கற்பகம் வேண்டினோர் வேண்டியாங்கு அளிக்குமாகில் சர்வஞானமுள்ள ஈசன் அன்பர்கள் வேண்டியாங்கு உபகரிப்பானென்பதற்கு யாதொரு தடையுமில்லையாம்.

    இறைவன் பெண்ணுமல்லன், ஆணுமல்லன், அலியுமல்லன் ஆனால் இவைகளினுள் வியாபித்து அப்பாலும் நிற்பன்.

    இறைவனுக்குச் சொரூப இலக்கணம் தடத்த இலக்கணம் என்று இரண்டு லக்ஷணங்கள் உள்ளன. சொரூபலக்ஷணம் உண்மைநிலை. தடத்தலக்ஷணம் உருவெடுத்து ஆன்மாவிற்கு உபகரிக்கும் நிலை.

    அவன் காலம்போல அரூபியாய் நின்று சடசித்துக்களை இயக்குவான்.

    சூரியனைப்போலும் சிவம்; அவன் கிரணத்தைப்போலும் சத்தி; அதில் கலக்கும் கண்ணொளி போலும் ஆன்மா.

    ஆகாயத்தைப் பிரியாது நின்ற காற்றுக்குரிய, கந்தம்,வெம்மை, தட்பம், முதலியன அவ்வாகாயத்திற்கு இன்றாதலின், இறைவனது வியாபகத்திற் சஞ்சரிக்கும், ஆன்மாவுக்குரிய ஆணவம் அவ்விறைவனுக்கு இல்லையாகும்.

    இறைவன் உயிர்களுக்குத் தன்மை, முன்னிலை, படர்க்கையாய் நின்று உணர்த்துவன். தன்மை, ஆணவத்தைநீக்கித் தன்னை உள்ளபடி தோற்றுவித்தல். முன்னிலை, நன்மை தீமைகளைக் குருவாய்த் தோன்றித் துரத்துதல்.படர்க்கை, நூலினால் காணவைத்திடுதல்.

    திரு பால்வண்ண முதலியார் அவர்கள் இயற்றிய சித்தாந்த ஞானரத்தினாவளி(1906) என்னும் நூலில் இருந்து…

    ग्निमयमय ईश्वर सर्वत्र व्याप्त होने के कारण, पुराणों में कहा गया है कि यह जगत अग्निमय है।

    जैसे छोटी सी अनंतमूल की जड़ बड़े से बड़े सर्प को भी शांत कर सकती है, वैसे ही ईश्वर की कृपा से बड़े से बड़े कर्मों का नाश हो सकता है।

    यदि जड़ वस्तुएँ जैसे चिन्तामणि और कल्पवृक्ष इच्छुकों की इच्छा पूरी कर सकते हैं, तो सर्वज्ञ ईश्वर अपने भक्तों की इच्छा पूरी करने में कोई बाधा नहीं है।

    ईश्वर न तो स्त्री है, न पुरुष है, और न ही नपुंसक है। वह इन सभी रूपों में व्याप्त है और फिर भी इनसे परे है। ईश्वर के दो लक्षण हैं: स्वरूप लक्षण और तदत्त लक्षण। स्वरूप लक्षण उसका वास्तविक स्वरूप है, जबकि तदत्त लक्षण जीव के लिए उपकारक रूप है।

    ईश्वर सूर्य की तरह है; उसकी शक्ति सूर्य की किरणों की तरह है; और आत्मा नेत्र में प्रवेश करने वाले प्रकाश की तरह है। जैसे आकाश से अलग न होने वाली वायु के गुण आकाश को प्रभावित नहीं करते, वैसे ही ईश्वर के स्वभाव को आत्मा के गुण प्रभावित नहीं करते।

    ईश्वर जीवों के लिए तीन रूपों में प्रकट होता है: प्रथम पुरुष (स्वयं को प्रकट करना), मध्यम पुरुष (शिक्षक के रूप में प्रकट होना), और अन्य पुरुष (ग्रंथों के माध्यम से ज्ञान देना)।

    यह अंश श्री पलवन्न मुटलियार द्वारा रचित “सिद्धांत ज्ञान रत्नावली” (1906) से लिया गया है।

    The Lord, being of the nature of fire (Agnimayamaya), pervades everything. 

    The Puranas say that the universe is made of fire. Just as the root of the Ananga plant can subdue even the largest of serpents, the Lord’s grace (Īśvara prasāda) can destroy even the greatest of karmas.

    If inanimate objects like the Cintāmaṇi and the Kalpaka tree can grant wishes to those who desire them, then surely the all-knowing Lord (Sarvajña Īśvara) can fulfill the desires of His devotees without any obstacle.

    The Lord is not limited by gender; He is neither female (stri) nor male (pumān) nor neuter (napuṁsaka). He pervades all these forms and yet stands beyond them. The Lord has two characteristics (lakṣaṇe): Svarūpa Lakṣaṇa (essential nature) and Tad-atta Lakṣaṇa (manifested form).

    The Lord is like the sun (Sūrya), His energy (Śakti) is like the sun’s rays, and the soul (jīva) is like the light that enters the eye. Just as the qualities of the air do not affect the sky, the Lord’s nature is not affected by the soul’s qualities.

    The Lord manifests Himself to the souls in three ways: as the Self (Prathama Puruṣa), as the Guru (Madhyama Puruṣa) guiding through good and bad actions, and as the scriptures (Anya Puruṣa) revealing knowledge. 

    This is from the book Siddhānta Jñānarathinavalli (1906) written by Tiru Pālvaṇṇa Mūtaliyār.

    Le Seigneur, étant de la nature du feu (Agnimayamaya), pénètre tout.

    Les Puranas disent que l’univers est fait de feu. Tout comme la racine de la plante Ananga peut soumettre même les plus grands serpents, la grâce du Seigneur (Īśvara prasāda) peut détruire même les plus grands karmas.

    Si des objets inanimés comme le Cintāmaṇi et l’arbre Kalpaka peuvent exaucer les vœux de ceux qui les désirent, alors certainement le Seigneur omniscient (Sarvajña Īśvara) peut réaliser les désirs de ses dévots sans aucun obstacle.

    Le Seigneur n’est pas limité par le genre ; Il n’est ni féminin (stri) ni masculin (pumān) ni neutre (napuṁsaka). Il pénètre toutes ces formes et pourtant se tient au-delà d’elles. Le Seigneur a deux caractéristiques (lakṣaṇe) : Svarūpa Lakṣaṇa (nature essentielle) et Tad-atta Lakṣaṇa (forme manifestée).

    Le Seigneur est comme le soleil (Sūrya), Son énergie (Śakti) est comme les rayons du soleil, et l’âme (jīva) est comme la lumière qui entre dans l’œil. Tout comme les qualités de l’air n’affectent pas le ciel, la nature du Seigneur n’est pas affectée par les qualités de l’âme.

    Le Seigneur se manifeste aux âmes de trois manières : en tant que Soi (Prathama Puruṣa), en tant que Guru (Madhyama Puruṣa) guidant à travers les actions bonnes et mauvaises, et en tant qu’Écritures (Anya Puruṣa) révélant la connaissance.

    Ceci est tiré du livre Siddhānta Jñānarathinavalli (1906) écrit par Tiru Pālvaṇṇa Mūtaliyār.

    El Señor, siendo de la naturaleza del fuego (Agnimayamaya), penetra todo.

    Los Puranas dicen que el universo está hecho de fuego. Al igual que la raíz de la planta Ananga puede someter incluso a las serpientes más grandes, la gracia del Señor (Īśvara prasāda) puede destruir incluso los karmas más grandes.

    Si objetos inanimados como el Cintāmaṇi y el árbol Kalpaka pueden conceder deseos a aquellos que los desean, entonces seguramente el Señor omnisciente (Sarvajña Īśvara) puede cumplir los deseos de sus devotos sin ningún obstáculo.

    El Señor no está limitado por el género; No es ni femenino (stri) ni masculino (pumān) ni neutro (napuṁsaka). Él penetra todas estas formas y sin embargo se mantiene más allá de ellas. El Señor tiene dos características (lakṣaṇe): Svarūpa Lakṣaṇa (naturaleza esencial) y Tad-atta Lakṣaṇa (forma manifestada).

    El Señor es como el sol (Sūrya), Su energía (Śakti) es como los rayos del sol, y el alma (jīva) es como la luz que entra en el ojo. Al igual que las cualidades del aire no afectan al cielo, la naturaleza del Señor no se ve afectada por las cualidades del alma.

    El Señor se manifiesta a las almas de tres maneras: como el Yo (Prathama Puruṣa), como el Guru (Madhyama Puruṣa) guiando a través de acciones buenas y malas, y como las Escrituras (Anya Puruṣa) revelando conocimiento.

    Esto es del libro Siddhānta Jñānarathinavalli (1906) escrito por Tiru Pālvaṇṇa Mūtaliyār.

  • Śivajñāna Siddhiyār : Insights on Liberation

    Śivajñāna Siddhiyār : Insights on Liberation


    TaHiEnFrEs

    எல்லாம் சிவன் செயலென்றெண்ணும் இறைபணியில் நில்லாதார் செய்யும் கிரியா யோகங்களால் பிறப்பு அறாதெனக் கூறுகின்றது.

    நாடுகளிற் புக்குழன்றும் காடுகளிற் சரித்தும்
    நாகமுழை புக்கிருந்தும் தாகமுதல் தவிர்ந்தும்
    நீடுபல காலங்கள் நித்தரா யிருந்தும்
    நின்மலஞா னத்தையில்லார் நிகழ்ந்திடுவர் பிறப்பின்
    ஏடுதரு மலர்க்குழலார் முலைத்தலைக்கே இடைக்கே
    எறிவிழியின் படுகடைக்கே கிடந்தும்இறை ஞானங்
    கூடுமவர் கூடரிய வீடுங் கூடிக்
    குஞ்சித்த சேவடியும் கும்பிட்டே இருப்பர்.

    சிவஞான சித்தியார்

    Transliteration :

    Nāṭukaḷiṟ pukkuḻaṉṟum kāṭukaḷiṟ carittum 

    nākamuḻai pukkiruntum tākamutal tavirntum 

    nīṭupala kālaṅkaḷ nittarā yiruntum 

    niṉmalañā ṉattaiyillār nikaḻntiṭuvar piṟappiṉ 

    ēṭutaru malarkkuḻalār mulaittalaikkē iṭaikkē 

    eṟiviḻiyiṉ paṭukaṭaikkē kiṭantumiṟai ñāṉaṅ 

    kūṭumavar kūṭariya vīṭuṅ kūṭik 

    kuñcitta cēvaṭiyum kumpiṭṭē iruppar.

    (கொ-டு) நின்மல ஞானத்தை இல்லார் நாடுகளில் புக்கு உழன்றும் எனவும்,இறை ஞானம் கூடுமவர் ஏடுதரும் மலர்க்குழலார் முலைத்தலைக்கே இடைக்கே எரிபடுவிழியின் கடைக்கே கிடந்தும் எனவுங் கூட்டுக.

    (பொ-ரை) மேற் கூறியவாறு இறைபணியாகிய நின்மல ஞானமில்லாதவர் புண்ணிய தேயங்களிற் சென்று புண்ணிய தீர்த்தங்களில் ஆடியும், புண்ணியதலத்தைத் தரிசித்தும், வனத்திற் சென்று கிழங்கு, பழம் முதலியவற்றைப் புசித்தும், மலையிலுள்ள குகையில் யோகத்திலிருந்தும், அந்த யோகப் பயிற்சி வலியினால் பசியினையும், நீர்வேட்கை முதலியவற்றையும் ஒழிந்தும், நெடுங்காலம் மரணமில்லாதிருந்தும், பிறப்பென்னுந் துன்பத்தினின்றும் நீங்கமாட்டார். அவ்விறை பணியில் நிற்போர் இதழ்பொருந்திய மாலையணிந்த கூந்தலையுடைய மங்கையர் கொங்கையிடம் தோயப்பெற்று இன்பம் அநுபவிக்கினும் பிறப்பினின்று நீங்கிப்பெறுதற் கரிய வீட்டினைப் பொருந்திச் சிவந்த குஞ்சிதபாதத்தின் கண் அடங்கி நிற்பர். ஆதலால், எத்துணை நன்மைகளும் இறைபணிக் கிணையாகா. எத்துணைத் தீமைகளும் இதன் பயனைக்கெடுக்க மாட்டாவாம்.(எ—று.)

    இதனாலே, இறைபணியில் நிற்பவரது ஆற்றல் கூறியவாறு. ஆற்றல்— எத்துணை நன்மைகளும் இறைபணிக்கியிணையாகாமையும், எத்துணைத் தீமைகளும் அதன் பயனைக் கெடுக்கமாட்டாமையுமாம்.

    சிவஶ்ரீ அருணந்தி சிவாசாரியர் அருளிச்செய்த சிவஞானசித்தியார் சுபக்கம் மூலமும்,உரையும்(1926) என்னும் நூலில் இருந்து…

    (இதற்கு திருக்கயிலாய பரம்பரைத் திருவாவடுதுறை ஆதீனத்துத் திராவிட மாபாடிய கர்த்தராகிய மாதவச் சிவஞானயோகிகள் அருளிய உரையைத் தழுவி, திருவாவடுதுறை ஆதீன சைவப் பிரசாரகரும் தேவகோட்டை சிவாகம சித்தாந்த பரிபாலன சங்கத்துச் சித்தாந்த சாத்திர போதகருமாகிய, தூத்துக்குடி பொ.முத்தைய பிள்ளை எழுதிய பொழிப்புரை)

  • Śuddha Advaita Śaiva Siddhānta Reflections: The Nature of the Divine

    Śuddha Advaita Śaiva Siddhānta Reflections: The Nature of the Divine


    TaHiEnFrEs

    ஒரு வீட்டினுள் கள்ளர் பதுங்கியிருப்பது போல ஆன்மாவினுள் ஈசன் மறைந்திருக்கிறான்.

    இறைவனுடைய ஞானத்தினாலேயே இறைவனை யறியவேண்டுமே தவிர மற்ற பசு பாச ஞானத்தால் அறிய முடியாது.

    நீர் நிழலானது நீரோடு விரவிநின்று புலப்படாததுபோல ஆன்ம அறிவோடு விரவிநிற்கும் சிவசைதன்னியம் அஞ்ஞானிகளுக்குப் புலப்படாமலிருக்கிறது.

    நாம் சிவபிரானை வணங்கினால் அவன் வானவர் நம்மைவந்து வணங்க வைப்பான்.

    மரத்தை அசைவித்தால் அதின் நிழலெல்லாம் அசையும் அதுபோல ஈசன் ஆட்டுவித்தால் இவ்வுலகெல்லாம் அவன் வழி யாடாநிற்கும்.

    மரத்தின் பொந்துகளில் தேன்கூடு இருப்பதுபோல நமது இருதயக்குகையில் ஈசனென்னும் ஆநந்தத்தேன் இருக்கிறது.

    சிறுநெருப்புப் பொறியும் பெரியஊரை அழிக்கும் அதுபோலக் கடவுளுடைய கடைக்கண் பார்வை மலைபோல நின்ற கன்மத்தை அழிக்கும்.

    ஒருவட்டத்திற்கு அந்த மாதி காணமுடியாது. அதுபோல ஈசனுக்கு ஆதியந்தமில்லை.

    ஈசனருள் இருந்தால் விரும்பியவெல்லாங் கைகூடும்.

    சிவபெருமான் திருமேனி செங்கனலையும் செவ்வானத்தையும் ஒத்துத்திகழும்.

    ஈசனறிவு சூரியப்பிரகாசம்போலவும், ஆன்மாவின் அறிவு, மின்மினியைப்போலவும், இருக்கின்றன.

    பஞ்சேந்திரியங்களுக்குள் கண்சிறந்திருப்பதுபோலப்பஞ்சகர்த்தாக்களுக்குள் சதாசிவம் முதல்வராயிருக்கிறார்.

    எருது நினைத்தபடி எருதாளன் பொதியேற்றமாட்டான். அதுபோல ஆன்மாநினைத்தபடி, ஈசன் வினைகூட்டமாட்டான்.

    நீரோட்டமானது இடையீடு இல்லாமற் செல்வது போல ஈசனுடைய கருணைவெள்ளமும் இடைவிடாமற் பாய்ந்தோடுகின்றது.

    சித்தாந்த ஞானரத்தினாவளி(1906)என்னும் நூலில் திரு பால்வண்ண முதலியார் அவர்கள்.

  • The Significance and Benefits of Vibhūti /Tirunīru(Sacred Ash) in Śaivam

    The Significance and Benefits of Vibhūti /Tirunīru(Sacred Ash) in Śaivam


    TaHiEnFrEs

    விபூதி என்றால் ஐஸ்வர்யம் என்று  பொருள்.

    விபூதி என்னும் சொல்லுக்கு மகிமை என்றும் பொருள்,

    விபூதி திருநீறு என்றும் அழைக்கப்படும். சைவ சமயத்தைச் சார்ந்தவர்கள் தங்கள் நெற்றியில் தரித்துக்கொள்வது திருநீறு. விபூதி தரித்துக்கொள்வதால் பல நன்மைகள் ஏற்படுகின்றன.

    மேலும், ஒருவர் எப்படிப்பட்டவராக இருந்தாலும் முடிவில் பிடி சாம்பல்தான் என்ற தத்துவத்தையும் நமக்கு உணர்த்துவதாகத் திகழ்கிறது.

    உடலில் திருநீறு அணியக்கூடிய இடங்களாகப் பதினெட்டு இடங்கள் குறிப்பிடப்படுகின்றன…!

     *அவை இங்கே* 

    1.தலை நடுவில் (உச்சி)

    2.நெற்றி

    3.மார்பு

    4.தொப்புளுக்கு(கொப்பூழ்) சற்று மேல்.

    5.இடது தோள்

    6.வலது தோள்

    7.இடது கையின் நடுவில்

    8.வலது கையின் நடுவில்

    9.இடது மணிக்கட்டு

    10.வலது மணிக்கட்டு

    11.இடது இடுப்பு

    12.வலது இடுப்பு

    13.இடது கால் நடுவில்

    14.வலது கால் நடுவில்

    15.முதுகுக்குக் கீழ்

    16.கழுத்து முழுவதும்

    17.வலது காதில் ஒரு பொட்டு

    18.இடது காதில் ஒரு பொட்டு

     *பலன்கள் :* 

    திருநீறு அணிவதால் தடையற்ற இறைச் சிந்தனை, உயர்ந்த நற்குணங்கள், குறைவற்ற செல்வம், நல்வாக்கு, நல்லோர் நட்பு, போன்ற எல்லா நலமும் பெற்று சிறப்புடன் வாழலாம்.

    இதைத்தான் திருமூலர் பின்வரும் பாடலில் தெரிவிக்கிறார்…!!!

    கங்காளன் பூசும் கவசத் திருநீற்றை

    மங்காமல் பூசி மகிழ்வரே யாமாகில்

    தங்கா வினைகளும் சாரும் சிவகதி

    சிங்கார மான திருவடி சேர்வரே!

    திருநீறு அணிவதால் செய்த பாவங்கள் நீங்கும் என்றும், திருநீறின் பெருமையை அறிந்து முறைப்படி அணியாமல் வெறுமனே பூசிக் கொள்பவர்களுக்கும் நன்மை கிடைக்கும் என்றும் சைவ நூல்களில் கூறப்பட்டுள்ளது.

    विपूति का अर्थ है ऐश्वर्य और महिमा। 

    विपूति शब्द का अर्थ है महानता और पवित्रता, और यह तिरुनीरु (पवित्र भस्म) के रूप में भी जाना जाता है। 

    शैव समुदाय के लोग अपने माथे पर तिरुनीरु धारण करते हैं। विपूति धारण करने से कई लाभ होते हैं।

    विपूति हमें यह याद दिलाती है कि चाहे कोई भी हो, अंत में सब कुछ भस्म में ही बदल जाता है। 

    शरीर पर तिरुनीरु धारण करने के लिए 18 स्थान बताए गए हैं:

    1. सिर के मध्य में (उच्चि)

    2. माथा

    3. छाती

    4. नाभि के ऊपर

    5. बाएं कंधे पर

    6. दाएं कंधे पर

    7. बाएं हाथ के मध्य में

    8. दाएं हाथ के मध्य में

    9. बाएं कलाई पर

    10. दाएं कलाई पर

    11. बाएं कूल्हे पर

    12. दाएं कूल्हे पर

    13. बाएं घुटने पर

    14. दाएं घुटने पर

    15. पीठ के निचले हिस्से में

    16. गर्दन पर

    17. दाएं कान में एक बिंदु

    18. बाएं कान में एक बिंदु

    लाभ:

    तिरुनीरु धारण करने से अनियंत्रित ईश्वरीय विचार, उच्च गुण, असीम संपत्ति, अच्छी वाणी, अच्छे लोगों की मित्रता और अन्य सभी सुख प्राप्त होते हैं। 

    तिरुमूलर ने अपने एक गीत में यही कहा है:

    कंगालन पूसुम कवच थिरुनीरु

    मंगामल पूसी मकिल्वरेयामागिल

    थंगाविनयिलुम सारुम शिवकति

    सिंगार मान थिरुवडी सेर्वरे

    अर्थ :

    शिव की पवित्र भस्म की शक्ति इतनी महान है कि जो लोग इसे उल्लास से लगाते हैं वे कर्मों से मुक्त हो जाएंगे; अंततः उनके सुंदर चरणों तक पहुंचेंगे।

    स्रोत: Tirumular, Saint. Tirumantiram: A Tamil Scriptural Classic

    शैव शास्त्रों के अनुसार, तिरुनीरु धारण करने से पूर्व पापों का नाश होता है, और जो लोग इसके महत्व को समझे बिना भी इसे धारण करते हैं, उन्हें भी लाभ होता है।

    Vibhūti is a term that signifies opulence and majesty.

    The word Viputhi means greatness and purity, and it is also known as Tiruneeru (sacred ash) which is worn by devotees of Śiva on their foreheads.

    Wearing Vibhūti confers numerous benefits.

    Vibhūti serves as a reminder that ultimately, all beings are reduced to ashes.

    According to tradition, there are 18 specific places on the body where Tirunīru can be applied:

    1. The crown of the head (Ucc̣i)
    2. The forehead
    3. The chest
    4. Slightly above the navel (Koppūḻ)
    5. The left shoulder
    6. The right shoulder
    7. The middle of the left arm
    8. The middle of the right arm
    9. The left wrist
    10. The right wrist
    11. The left hip
    12. The right hip
    13. The left knee
    14. The right knee
    15. The lower part of the back
    16. The neck
    17. A dot on the right ear
    18. A dot on the left ear

    Benefits:
    Wearing Tirunīru is said to grant the devotee unobstructed divine thoughts, noble qualities, abundant wealth, eloquent speech, and the company of good people, among other benefits.

    Tirumūlar expresses this in one of his verses:

    “Kaṅkāḷaṉ pūcum kavasat tirunīṟṟai
    Maṅkāmal pūci makilvarē yāmākil
    Taṅkā vinaiyilum sārum Sivakati
    Ciṅkāra māna tiruvaṭi cēṟvarē!”

    Meaning :
    The power of the holy ashes of Śiva is so great that they who smear it in exultation will be freed from karmas; finally reaching His Handsome Feet.

    Source : Tirumular, Saint. Tirumantiram: A Tamil Scriptural Classic

    According to Śaiva scriptures, wearing Tirunīru can dispel past sins, and even those who apply it without understanding its significance can benefit from it.

    Vibhūti est un terme qui signifie opulence et majesté.

    Le mot Viputhi signifie grandeur et pureté, et il est également connu sous le nom de Tiruneeru (cendre sacrée) que les dévots de Śiva portent sur leur front.

    Le port de Vibhūti confère de nombreux avantages.

    Vibhūti sert de rappel que finalement, tous les êtres sont réduits en cendres.

    Selon la tradition, il y a 18 endroits spécifiques sur le corps où Tirunīru peut être appliqué :

    1. Le sommet de la tête (Ucc̣i)
    2. Le front
    3. La poitrine
    4. Légèrement au-dessus du nombril (Koppūḻ)
    5. L’épaule gauche
    6. L’épaule droite
    7. Le milieu du bras gauche
    8. Le milieu du bras droit
    9. Le poignet gauche
    10. Le poignet droit
    11. La hanche gauche
    12. La hanche droite
    13. Le genou gauche
    14. Le genou droit
    15. La partie inférieure du dos
    16. Le cou
    17. Un point sur l’oreille droite
    18. Un point sur l’oreille gauche

    Avantages : Le port de Tirunīru est censé accorder au dévot des pensées divines sans obstacles, des qualités nobles, une richesse abondante, une parole éloquente et la compagnie de bonnes personnes, entre autres avantages.

    Tirumūlar exprime cela dans l’un de ses vers :

    “Kaṅkāḷaṉ pūcum kavasat tirunīṟṟai
    Maṅkāmal pūci makilvarē yāmākil
    Taṅkā vinaiyilum sārum Sivakati
    Ciṅkāra māna tiruvaṭi cēṟvarē!”

    Signification : Le pouvoir des cendres sacrées de Śiva est si grand que ceux qui les enduisent avec exultation seront libérés des karmas ; atteignant finalement Ses Beaux Pieds.

    Source : Tirumular, Saint. Tirumantiram: A Tamil Scriptural Classic

    Selon les écritures śaïva, le port de Tirunīru peut dissiper les péchés passés, et même ceux qui l’appliquent sans en comprendre la signification peuvent en bénéficier.

    Vibhūti es un término que significa opulencia y majestad.

    La palabra Viputhi significa grandeza y pureza, y también se conoce como Tiruneeru (ceniza sagrada) que los devotos de Śiva llevan en la frente.

    El uso de Vibhūti confiere numerosos beneficios.

    Vibhūti sirve como recordatorio de que, en última instancia, todos los seres se reducen a cenizas.

    Según la tradición, hay 18 lugares específicos en el cuerpo donde se puede aplicar Tirunīru:

    1. La corona de la cabeza (Ucc̣i)
    2. La frente
    3. El pecho
    4. Ligeramente por encima del ombligo (Koppūḻ)
    5. El hombro izquierdo
    6. El hombro derecho
    7. El medio del brazo izquierdo
    8. El medio del brazo derecho
    9. La muñeca izquierda
    10. La muñeca derecha
    11. La cadera izquierda
    12. La cadera derecha
    13. La rodilla izquierda
    14. La rodilla derecha
    15. La parte inferior de la espalda
    16. El cuello
    17. Un punto en la oreja derecha
    18. Un punto en la oreja izquierda

    Beneficios: Se dice que el uso de Tirunīru otorga al devoto pensamientos divinos sin obstáculos, cualidades nobles, riqueza abundante, habla elocuente y compañía de buenas personas, entre otros beneficios.

    Tirumūlar expresa esto en uno de sus versos:

    “Kaṅkāḷaṉ pūcum kavasat tirunīṟṟai
    Maṅkāmal pūci makilvarē yāmākil
    Taṅkā vinaiyilum sārum Sivakati
    Ciṅkāra māna tiruvaṭi cēṟvarē!”

    Significado: El poder de las cenizas sagradas de Śiva es tan grande que aquellos que las untan con júbilo serán liberados de los karmas; alcanzando finalmente Sus Hermosos Pies.

    Fuente: Tirumular, Saint. Tirumantiram: A Tamil Scriptural Classic

    Según las escrituras śaíva, el uso de Tirunīru puede disipar los pecados pasados, y incluso aquellos que lo aplican sin entender su significado pueden beneficiarse de ello.

  • The Power of Śiva-bhāvanā: Transcending Ignorance and Realizing the Ultimate

    The Power of Śiva-bhāvanā: Transcending Ignorance and Realizing the Ultimate


    TaHiEnFrEs

    கருடன் என்பது ஆதிபெளதிக கருடன், ஆதிதைவிக கருடன், ஆத்தியான்மிக கருடன் என மூவகைப்படும். உலகத்திற் காணப்படுங் கருடன் ஆதிபௌதிக கருடன். அதற்கு அதி தெய்வமாய் மாந்திரிகன் உள்ளத்தில் அதுபோலவைத்துத் தியானம் செய்து கணிக்கப்படும் கருடமந்திரம் ஆதிதைவிக கருடன். அம்மந்திரத்தினிடமாக நின்று மாந்திரிகனுக்குப் பயன் கொடுப்பதாகிய சிவசத்தி ஆதியான்மிக கருடன்.

    ஆதிதைவிக கருடமந்திரத்தை நாடோறும் பயின்றுவந்த பயிற்சியினாலேயே அம்மந்திரமே தானாக அநந்நியபாவனைசெய்து தன் அறிவு அதன்வசமாகும்படி உறைத்துநின்று, அம்மந்திரக்கண் கொண்டு பார்க்கவே விஷவேகம் நீங்குதல் நிச்சயம். அதுபோலச் சிவோகம்பாவனை செய்துவருங்கால் எய்தும் சிவத்துவ விளக்கம் வாயிலாகப் பாசமாகியவிஷம் நிச்சயமாய் நீங்கிவிடும்.

    விஷம் தீர்த்தலாற் கருடபாவனை உண்மையேயாம். பட்சி மிருகம், தாவரம் முதலியவற்றுக்கெல்லாம் அதிதெய்வமந்திரங்கள் உள்ளன. தாவரசங்கமங்களுள் மந்திரங்களாலே அதிட்டிக்கப்படாத உயிர் இல்லை. ஆன்மா அம்மந்திரங்களுள்ளே எந்தெந்த மந்திரத்தைச் செபிக்கினும் அந்தந்த மந்திரரூபி ஆகின்றான். அத்துவித பாவனையோடு கூடியவன் சிவனை ஆன்மாவிற் கண்டு, முழுதும் வியாபகமாய் நின்று அறிவதாகிய சர்வஞ்ஞனாய் நிர்மலனாய்க் கேவலமாய் நின்று பேரின்பத்தை அடைகிறான் என்பது சர்வஞானோத்திராகமம்.

    திருக்கயிலாய பரம்பரைத் தருமபுர ஆதீனம் 24-வது மகாசந்நிதானம்,
    ஶ்ரீலஶ்ரீ சண்முகதேசிக ஞானசம்பந்த பரமாசாரிய சுவாமிகள் அவர்களின் திருவுளப் பாங்கின்படி வெளியிடப்பெற்ற சிவஞானபோதக் கட்டுரை(1944) என்னும் நூலில் இருந்து…

    गरुड़ तीन प्रकार के होते हैं: आधिभौतिक गरुड़, आधिदैविक गरुड़ और आध्यात्मिक गरुड़। दुनिया में दिखाई देने वाला गरुड़ आधिभौतिक गरुड़ है। इसके लिए, एक मंतर का जाप करने वाला व्यक्ति अपने मन में उस गरुड़ की कल्पना करके ध्यान करता है, जिसे आधिदैविक गरुड़ कहा जाता है। वह मंतर, जो शिव शक्ति के रूप में मंतर जाप करने वाले को लाभ पहुंचाता है, आध्यात्मिक गरुड़ कहलाता है।

    आधिदैविक गरुड़ मंतर का नियमित अभ्यास करने से, मंतर स्वयं ही अपना प्रभाव दिखाता है और जाप करने वाले की बुद्धि को अपने वश में कर लेता है। इस मंतर के प्रभाव से, विष का वेग निश्चित रूप से कम हो जाता है।

    इसी तरह, शिव भावना का अभ्यास करने से शिवत्व की प्राप्ति होती है, जिससे पाश रूपी विष निश्चित रूप से नष्ट हो जाता है। विष को नष्ट करने की शक्ति गरुड़ भावना की सच्चाई को दर्शाती है।

    सभी जीवों, पेड़-पौधों और जानवरों के लिए अदृष्ट देवता मंतर होते हैं। वनस्पतियों और जीवों में से कोई भी ऐसा नहीं है जो मंतरों के प्रभाव से परे हो। आत्मा मंतरों के भीतर स्थित होती है और जब कोई मंतर का जाप करता है, तो वह उस मंतर का रूप धारण कर लेता है।

    जो व्यक्ति अद्वैत भावना के साथ शिव को अपनी आत्मा में देखता है, वह सर्वज्ञ और पवित्र हो जाता है और परम आनंद को प्राप्त करता है, जैसा कि सर्वज्ञानोत्तर आगम में कहा गया है।

    यह अनुवाद “शिवज्ञानबोध कत्तुरई” पुस्तक से लिया गया है, जो तिरुक्कयिलाय परमपरा धर्मपुरम आदीनम के 24वें महासंनिधानम श्रीलश्री षण्मुखदेसिक ज्ञानसंबंध परमाचार्य स्वामिगल द्वारा प्रकाशित की गई थी।

    Garuda is categorized into three types: Ādhibhautika Garuḍa, Ādhidaivika Garuḍa, and Ādhyātmika Garuḍa. The Garuḍa seen in the world is the Ādhibhautika Garuḍa. The mantra that is meditated upon by the tāntrika in his mind as the presiding deity of that Garuḍa is the Ādhidaivika Garuḍa. The Śiva-Śakti that stands as the intermediary between the mantra and the tāntrika, providing benefits to the latter, is the Ādhyātmika Garuḍa.

    Through regular practice of the Ādhidaivika Garuḍa mantra, the mantra itself takes on a life of its own, influencing the practitioner’s intellect and bringing it under its control. By gazing through the lens of this mantra, the velocity of poison is certainly neutralized.

    Similarly, through the practice of Śiva-bhāvanā, one attains Śiva-tattva, and through this realization, the poison of pāśa (ignorance) is definitely removed. The efficacy of Garuḍa-bhāvanā in neutralizing poison is a testament to its truth.

    All living beings, including birds, animals, and plants, have their own presiding deities and mantras. There is no living being among the mobile and immobile creatures that is not influenced by mantras. The soul takes on the form of the mantra that is recited, becoming one with it.

    One who practices Advaita-bhāvanā, realizing Śiva within their own soul, becomes all-pervading, omniscient, and pure, ultimately attaining supreme bliss. This is stated in the Sarvajñānottarāgama.

    This translation is based on the text “Śivajñānabodha Kaṭṭurai” (1944), published under the guidance of the 24th Mahāsannidhānam of the Tirukkayilāya Paramparai Dharmapura Ādhinam, Śrīl Śrī Caṇmukadēśika Ācārya Svāmikaḷ.

    Le Garuda est classé en trois types : Ādhibhautika Garuḍa, Ādhidaivika Garuḍa et Ādhyātmika Garuḍa. Le Garuda que l’on voit dans le monde est l’Ādhibhautika Garuḍa. Le mantra qui est médité par le tāntrika dans son esprit en tant que dieu présidant de ce Garuda est l’Ādhidaivika Garuḍa. La Śiva-Śakti qui se tient comme intermédiaire entre le mantra et le tāntrika, procurant des avantages à ce dernier, est l’Ādhyātmika Garuḍa.

    Grâce à la pratique régulière du mantra Ādhidaivika Garuḍa, le mantra lui-même prend vie, influençant l’intellect du pratiquant et le mettant sous son contrôle. En regardant à travers le prisme de ce mantra, la vitesse du poison est certainement neutralisée.

    De même, grâce à la pratique de Śiva-bhāvanā, on atteint Śiva-tattva, et grâce à cette réalisation, le poison de pāśa (ignorance) est définitivement éliminé. L’efficacité de Garuḍa-bhāvanā dans la neutralisation du poison est un témoignage de sa vérité.

    Tous les êtres vivants, y compris les oiseaux, les animaux et les plantes, ont leurs propres dieux présidant et mantras. Il n’y a aucun être vivant parmi les créatures mobiles et immobiles qui ne soit pas influencé par les mantras. L’âme prend la forme du mantra qui est récité, devenant un avec lui.

    Celui qui pratique Advaita-bhāvanā, réalisant Śiva au sein de sa propre âme, devient omniprésent, omniscient et pur, atteignant finalement la félicité suprême. Cela est énoncé dans le Sarvajñānottarāgama.

    Cette traduction est basée sur le texte “Śivajñānabodha Kaṭṭurai” (1944), publié sous la direction du 24e Mahāsannidhānam de la Tirukkayilāya Paramparai Dharmapura Ādhinam, Śrīl Śrī Caṇmukadēśika Ācārya Svāmikaḷ.

    El Garuda se clasifica en tres tipos: Ādhibhautika Garuḍa, Ādhidaivika Garuḍa y Ādhyātmika Garuḍa. El Garuda que se ve en el mundo es el Ādhibhautika Garuḍa. El mantra que se medita por el tāntrika en su mente como dios presidido de ese Garuda es el Ādhidaivika Garuḍa. La Śiva-Śakti que se encuentra como intermediaria entre el mantra y el tāntrika, proporcionando beneficios a este último, es el Ādhyātmika Garuḍa.

    Gracias a la práctica regular del mantra Ādhidaivika Garuḍa, el mantra mismo toma vida, influyendo en el intelecto del practicante y poniéndolo bajo su control. Al mirar a través del prisma de este mantra, la velocidad del veneno se neutraliza con certeza.

    De la misma manera, gracias a la práctica de Śiva-bhāvanā, se alcanza Śiva-tattva, y gracias a esta realización, el veneno de pāśa (ignorancia) se elimina definitivamente. La eficacia de Garuḍa-bhāvanā en la neutralización del veneno es un testimonio de su verdad.

    Todos los seres vivos, incluyendo aves, animales y plantas, tienen sus propios dioses presididos y mantras. No hay ningún ser vivo entre las criaturas móviles e inmóviles que no esté influenciado por los mantras. El alma toma la forma del mantra que se recita, convirtiéndose en uno con él.

    Aquel que practica Advaita-bhāvanā, realizando Śiva en el interior de su propia alma, se vuelve omnipresente, omnisciente y puro, alcanzando finalmente la felicidad suprema. Esto se enuncia en el Sarvajñānottarāgama.

    Esta traducción se basa en el texto “Śivajñānabodha Kaṭṭurai” (1944), publicado bajo la dirección del 24º Mahāsannidhānam de la Tirukkayilāya Paramparai Dharmapura Ādhinam, Śrīl Śrī Caṇmukadēśika Ācārya Svāmikaḷ.

  • Visakha: A Name that Reveals the Divine

    Visakha: A Name that Reveals the Divine


    TaHiEnFrEs

    இன்று வைகாசி விசாகத் திருநாள்.

    அத்தியாச்சிரம சுத்தாத்துவைத வைதிக சைவ சித்தாந்த ஞானபானு, பாம்பன் ஸ்ரீமத் குமரகுருதாச சுவாமிகளால் அருளிச் செய்யப்பட்ட

    ஸ்ரீ சுப்பிரமணிய வியாசம் என்னும் நூலில் இருந்து…

    சீடன் : விசாகன் என்பதற்கருத்தமென்னை?

    குரு : வட நூல்களில் ‘விசாகநக்ஷத்ர ஜந்மன்’ எனச் சொல்லப் படுதலினால் வைசாகமெனும் வைகாசி மாதத்து விசாக நக்ஷத்திரத்திற் றோன்றினவ னெனப் படுமெனச் சிலர் கூறுப. 

    வி – பக்ஷி, 

    சாகன் – சஞ்சரிக்கிறவன் என வட நூலிற் 

    பொருளாதலிற் பக்ஷி வாகனன் = மயில் வாகனனென்பதினிது பொருந்தும். 

    ஸம்ஸ்க்ருதத்திற் சருவ வியாபியாகிய சிவபெருமானுக்கு ‘விசாகன்’ எனும் அந்வர்த்த நாமமொன்று சொல்லப் படுதலால், அச்சிவனே முருகன், அவன் சருவ வியாபியென இந்நாமம் விளக்கவுளதாம்.

    आज वैकासी विसाखा त्योहार है।

    श्री सुब्रह्मण्य वियासम पुस्तक से, जो अथ्यासिरम सुद्धाद्वैत वैदिक शैव सिध्दांत ज्ञानबानु पाम्बन श्रीमद कुमारगुरुदास स्वामिगल द्वारा लिखी गई है…

    शिष्य: विसाखा नाम का अर्थ क्या है?

    गुरु: कुछ उत्तरी ग्रंथों में कहा गया है कि “विसाखा” उस व्यक्ति को संदर्भित करता है जो विसाखा नक्षत्र में जन्म लेता है। कुछ लोग कहते हैं कि यह वैकासी (मई-जून) महीने में विसाखा नक्षत्र में जन्म लेने वाले व्यक्ति को संदर्भित करता है।

    हालांकि, “विसाखा” शब्द को “वि” अर्थात पक्षी और “साख” अर्थात चलने वाला भी माना जा सकता है। इस संदर्भ में, “विसाखा” का अर्थ होगा जो एक पक्षी के साथ चलता है, अर्थात मयूर वाहन वाला (मुरुगन)।

    संस्कृत में, “विसाखा” सर्वव्यापी भगवान शिव के लिए एक उपाधि भी है। यह नाम शिव के लिए उपयुक्त है, और चूंकि मुरुगन शिव का ही रूप है, इसलिए यह नाम “विसाखा” दर्शाता है कि मुरुगन भी सर्वव्यापी है।

    Today is the Vaikāsī Visākhā Utsavam. 

    From the book Śrī Subrahmaṇya Viyāsam, written by Athyācchiram Suddhādvaitha Vaithika Saiva Siddhanta Gnanabanu Pamban Śrīmat Kumaragurudas Swamigal.

    Disciple: What is the meaning of the name “Visākha”?

    Guru: In some northern texts, it is said that “Visākha” refers to one born under the Visākha constellation (Nakṣatra). Some people say that this refers to one born in the month of Vaikāsī (May-June) under the Visākha constellation.

    However, the word “Visākha” can also be broken down into “Vi” meaning bird (Pakṣi) and “Sākha” meaning mover (Sañcarikriṿan). In this context, “Visākha” would mean one who moves with a bird as his vehicle, i.e., the peacock-vehicled one (Mayil-vāhana, Murugan).

    In Sanskrit (Saṃskṛtam), “Visākha” is also an epithet for the all-pervading Lord Śiva (Sarvavyāpī Śivapermāṉ). This name is apt for Śiva, and since Murugan is none other than Śiva, this name “Visākha” reveals that Murugan is all-pervading (Sarvavyāpī).

    Aujourd’hui, c’est le Vaikāsī Visākhā Utsavam.

    D’après le livre Śrī Subrahmaṇya Viyāsam, écrit par Athyācchiram Suddhādvaitha Vaithika Saiva Siddhanta Gnanabanu Pamban Śrīmat Kumaragurudas Swamigal.

    Disciple : Quel est le sens du nom “Visākha” ?

    Guru : Dans certains textes du nord, il est dit que “Visākha” fait référence à une personne née sous la constellation Visākha (Nakṣatra). Certaines personnes disent que cela fait référence à une personne née au mois de Vaikāsī (mai-juin) sous la constellation Visākha.

    Cependant, le mot “Visākha” peut également être décomposé en “Vi” signifiant oiseau (Pakṣi) et “Sākha” signifiant celui qui se déplace (Sañcarikriṿan). Dans ce contexte, “Visākha” signifierait celui qui se déplace avec un oiseau comme véhicule, c’est-à-dire celui qui monte un paon (Mayil-vāhana, Murugan).

    En sanskrit (Saṃskṛtam), “Visākha” est également un épithète pour le Seigneur Śiva omniprésent (Sarvavyāpī Śivapermāṉ). Ce nom convient à Śiva, et puisque Murugan n’est autre que Śiva, ce nom “Visākha” révèle que Murugan est omniprésent (Sarvavyāpī).

    Hoy es el Vaikāsī Visākhā Utsavam. 

    Según el libro Śrī Subrahmaṇya Viyāsam, escrito por Athyācchiram Suddhādvaitha Vaithika Saiva Siddhanta Gnanabanu Pamban Śrīmat Kumaragurudas Swamigal.

    Discípulo: ¿Cuál es el significado del nombre “Visākha”?

    Guru: En algunos textos del norte, se dice que “Visākha” se refiere a una persona nacida bajo la constelación Visākha (Nakṣatra). Algunas personas dicen que esto se refiere a una persona nacida en el mes de Vaikāsī (mayo-junio) bajo la constelación Visākha.

    Sin embargo, la palabra “Visākha” también puede ser descompuesta en “Vi” que significa pájaro (Pakṣi) y “Sākha” que significa aquel que se mueve (Sañcarikriṿan). En este contexto, “Visākha” significaría aquel que se mueve con un pájaro como vehículo, es decir, aquel que monta un pavo real (Mayil-vāhana, Murugan).

    En sánscrito (Saṃskṛtam), “Visākha” es también un epíteto para el Señor Śiva omnipresente (Sarvavyāpī Śivapermāṉ). Este nombre conviene a Śiva, y dado que Murugan no es otro que Śiva, este nombre “Visākha” revela que Murugan es omnipresente (Sarvavyāpī).

  • The Auspicious Name of Śiva: A Path to Spiritual Liberation

    The Auspicious Name of Śiva: A Path to Spiritual Liberation


    TaHiEnFrEs

    “ஶிவ” என்பதற்குப்‌ பரமமங்கலம்‌ என்பது அர்த்தம்‌. 

    ” श्व: श्रेयस शिवं भद्रं कल्याणं मङ्गलम् शुभम् “

    “ஶ்வ: ஶ்ரேயஸ ஶிவம் ப⁴த்ரம் கல்யாணம் மங்க³லம் ஶுப⁴ம் “

    என்பது அமரகோசம்‌. பாபத்தை ஒரே க்ஷணத்தில்‌ த்வம்ஸம்‌ பண்ணும்‌ ஒரு வஸ்து உண்டு. அந்த வஸ்துவைப்‌ பல இடங்களிலும்‌ போய்த்‌ தேடவேண்டாம்‌. இரண்டு எழுத்துக்களாலான பெயர்‌ அது. ஸகல வேதங்களுக்கும்‌ மத்தியில்‌ இருப்பது அது.அதுவே வேதங்களின்‌ ஜீவரத்னம்‌. கோயிலில்‌ மஹாலிங்கம்‌ போல அது வேதங்களின்‌ மத்தியில்‌ இருக்கிறது. அதை என்ன பண்ணவேண்டும்‌? வாக்கினாற்‌ சொல்லவேண்டும்‌. யார்‌ சொல்ல வேண்டும்‌? மனிதனாகப்‌ பிறந்தவன்‌ சொல்ல வேண்டும்‌.

    “शिव” का अर्थ है परम मंगल।

    अमरकोश में कहा गया है:

    “श्वः श्रेयस शिवं भद्रं कल्याणं मङ्गलम् शुभम्” (शिव है मंगल, कल्याण, सुख और शुभता)।

    एक वस्तु है जो पाप को एक क्षण में नष्ट कर सकती है। आपको इसे कई स्थानों पर ढूंढने की आवश्यकता नहीं है। यह दो अक्षरों का नाम है। यह सभी वेदों के मध्य में स्थित है। यह वेदों का जीवन-रत्न है। जैसे मंदिर में महालिंग होता है, वैसे ही यह वेदों के मध्य में स्थित है। इसके साथ क्या करना चाहिए? इसे वाणी से कहना चाहिए। कौन कहेगा? मनुष्य जन्म लेने वाला व्यक्ति कहेगा।

    The word “Śiva” means supreme auspiciousness. 

    The Amarakośa1 dictionary states: 

    “Śivaṃ bhadrạṃ kalyāṇaṃ maṅgalam śubham” (Śiva is auspiciousness, goodness, welfare, happiness, and benevolence).

    There is a thing that can destroy sin in an instant. You don’t need to search for it in many places. It is a name consisting of two letters. It is present in the midst of all the Vedas. It is the life-giving gem of the Vedas. Just like the great Linga in a temple, it resides in the midst of the Vedas. What should be done with it? It should be uttered with speech. Who should utter it? A human being who has taken birth should utter it.


    Le mot “Śiva” signifie suprême auspice.

    Le dictionnaire Amarakośa déclare :

    “Śivaṃ bhadrạṃ kalyāṇaṃ maṅgalam śubham” (Śiva est auspice, bonté, bien-être, bonheur et bienveillance).

    Il existe une chose qui peut détruire le péché en un instant. Vous n’avez pas besoin de la chercher en de nombreux endroits. C’est un nom composé de deux lettres. Il est présent au milieu de tous les Vedas. C’est la gemme qui donne la vie aux Vedas. Tout comme le grand Linga dans un temple, il réside au milieu des Vedas. Qu’est-ce qu’il faut faire avec cela ? Il faut le prononcer avec la parole. Qui doit le prononcer ? Un être humain qui est né doit le prononcer.


    La palabra “Śiva” significa suprema auspiciosidad.

    El diccionario Amarakośa declara:

    “Śivaṃ bhadrạṃ kalyāṇaṃ maṅgalam śubham” (Śiva es auspiciosidad, bondad, bienestar, felicidad y benevolencia).

    Hay una cosa que puede destruir el pecado en un instante. No necesitas buscarla en muchos lugares. Es un nombre compuesto por dos letras. Está presente en medio de todos los Vedas. Es la gema que da vida a los Vedas. Al igual que el gran Linga en un templo, reside en medio de los Vedas. ¿Qué se debe hacer con ello? Debe ser pronunciado con la palabra. ¿Quién debe pronunciarlo? Un ser humano que ha nacido debe pronunciarlo.

    1. The Amarakośa dictionary is a classic Sanskrit thesaurus that provides synonyms and explanations for various words, including “Śiva”. ↩︎
  • The Many Names and Significance of Āchāḷpuram

    The Many Names and Significance of Āchāḷpuram


    TaHiEnFrEs

    ஆச்சாள்புரம்(திருநல்லூர்ப்பெருமணம்) என்னும் திருத்தலத்தின் பெயர்கள் :

    சிவலோகம், நல்லூர், திருமணவை, முத்திபுரம், ஆச்சாள்புரம் எனப் பல பெயர்கள் இத்தலத்துக்கு வழங்கப்படுகின்றன.

    சிவலோகம் : வசிஷ்டர் முதலிய முனிவர்கட்கட்குச் சிவலோகம் காட்டியருளியதால் இத்தலத்திற்கு இப்பெயர் வந்தது.

    நல்லூர் : ஆதியில் பிரமதேவன் பல தலங்களையும் வணங்கிக் கொண்டு சீகாழிக்குப் போகுங்கால் இத்தலத்தில் உள்ள மூர்த்தி, தலம், தீர்த்தம் முதலியவற்றின் சிறப்புக்களையும் செழிப்பான பலவளங்களையும் கண்டு ‘இஃது ஓர் நல்லூர் ஆகும்’ என்றமையால் இப்பெயர் வந்தது.

    மணவை – முத்திபுரம் : சைவசமய குரவராகிய திருஞானசம்பந்தப் பெருமான், தமது திருமணத்தில் தம் மனைவியாரோடும் அடியார்களோடும் பரிசனங்கள் புடை சூழ எழுந்தருளி இறைவனருளால் தோன்றிய சோதியிற் கலந்து முத்தி எய்தினமையின் மணவை, முத்திபுரம் என்னும் பெயர்களும் வழங்கலாயின.

    ஆச்சாள்புரம் : ஆயாள்புரம், ஆச்சாள்புரம் என மருவியது. திருஞானசம்பந்தப் பெருமான் திருமணக்கோலத்தில் அம்மையார் பேதமின்றி யாவர்க்கும் திருவெண்ணீறு அளித்து, சோதியுட் புகுவித்த தலமாதலின் இப்பெயர் பெற்றது. (ஆயாள் – அம்மையார், புரம் – ஊர்).

    திருக்கயிலாயப் பரம்பரைத் தருமபுர ஆதீன வெளியீடான ஆச்சாள்புரத் தலவரலாறு(1955) என்னும் நூலில் இருந்து…

    आचाळपुरम (तिरुनल्लूरपेरुमनम) नामक पवित्र स्थल के नाम: शिवलोक, नल्लूर, तिरुमणवई, मुक्तिपुरम, आचाळपुरम आदि कई नाम इस स्थल के लिए प्रयोग किए जाते हैं।

    शिवलोक: वशिष्ठ आदि मुनियों को शिवलोक दिखाने के कारण इस स्थल को यह नाम मिला।

    नल्लूर: प्राचीन काल में ब्रह्मदेव कई स्थलों की यात्रा करते हुए सीकाझी जा रहे थे, जब उन्होंने इस स्थल के मूर्ति, स्थल, तीर्थ आदि की विशेषताओं और समृद्धि को देखा, तो उन्होंने कहा कि यह एक नल्लूर है, इसलिए यह नाम पड़ा।

    मणवई – मुक्तिपुरम: सैव समय गुरु तिरुज्ञान सम्बन्ध पेरुमान ने अपने विवाह में अपनी पत्नी और भक्तों के साथ पारिस्थितिकों से घिरे हुए भगवान की कृपा से प्रकट हुए ज्योति में लीन होकर मुक्ति प्राप्त की, इसलिए मणवई और मुक्तिपुरम नाम प्रयोग होने लगे।

    आचाळपुरम: आयाळपुरम, आचाळपुरम नाम में विकसित हुआ। तिरुज्ञान सम्बन्ध पेरुमान ने अपने विवाह के दौरान सभी को तिरुवेण्णीறु दिया और ज्योति में प्रवेश कराया, इसलिए इस स्थल को यह नाम मिला। (आयाळ – अम्मैयार, पुरम – नगर)।

    यह अंश तिरुक्कैलासापरम्पराई धर्मपुर आदीना द्वारा प्रकाशित आचाळपुरम तलवृत्तांत (1955) नामक पुस्तक से लिया गया है।

    The sacred site of Āchāḷpuram (Tirunallūrperumanam) is known by several names: Śivaloka, Nallūr, Tirumaṇavai, Muttipuram, Āchāḷpuram, etc.

    Śivaloka: This name was given to the site because the sage Vaśiṣṭha and other sages were shown Śivaloka here.

    Nallūr: In ancient times, Brahmadev was traveling to Sīkāḻī, visiting various sites, and when he saw the excellence and prosperity of the deity, site, and sacred waters of this place, he said, “This is a Nallūr.” Thus, this name came to be.

    Maṇavai – Muttipuram: The Saiva guru Tirujñāna Sambandar attained liberation by merging into the divine light that manifested through the Lord’s grace, along with his wife and devotees, during his wedding ceremony. Hence, the names Maṇavai and Muttipuram came into use.

    Āchāḷpuram: The name Āyāḷpuram evolved into Āchāḷpuram. During his wedding, Tirujñāna Sambandar gave Tiruveṇṇīṟu to all and led them to merge into the divine light, hence this site received this name. (Āyāḷ means “mother” or “lady,” and puram means “town” or “city.”)

    This passage is taken from the book Āchāḷpuram Talavṛttānta (1955), published by Tirukkailāsaparampirai Dharmapur Adheenam.

    Le site sacré d’Āchāḷpuram (Tirunallūrperumanam) est connu sous plusieurs noms : Śivaloka, Nallūr, Tirumaṇavai, Muttipuram, Āchāḷpuram, etc.

    Śivaloka : Ce nom a été donné au site parce que le sage Vaśiṣṭha et d’autres sages ont vu Śivaloka ici.

    Nallūr : Dans les temps anciens, Brahmadev voyageait vers Sīkāḻī, visitant divers sites, et lorsqu’il vit l’excellence et la prospérité de la déité, du site et des eaux sacrées de ce lieu, il dit : “Ceci est un Nallūr.” Ainsi, ce nom est venu à être.

    Maṇavai – Muttipuram : Le guru śaiva Tirujñāna Sambandar a atteint la libération en fusionnant dans la lumière divine qui s’est manifestée grâce à la grâce du Seigneur, avec sa femme et ses dévots, lors de sa cérémonie de mariage. Par conséquent, les noms Maṇavai et Muttipuram sont venus à être utilisés.

    Āchāḷpuram : Le nom Āyāḷpuram a évolué en Āchāḷpuram. Lors de son mariage, Tirujñāna Sambandar a donné Tiruveṇṇīṟu à tous et les a conduits à fusionner dans la lumière divine, c’est pourquoi ce site a reçu ce nom. (Āyāḷ signifie “mère” ou “dame”, et puram signifie “ville” ou “cité”.)

    Ce passage est tiré du livre Āchāḷpuram Talavṛttānta (1955), publié par Tirukkailāsaparampirai Dharmapur Adheenam.

    El sitio sagrado de Āchāḷpuram (Tirunallūrperumanam) es conocido por varios nombres: Śivaloka, Nallūr, Tirumaṇavai, Muttipuram, Āchāḷpuram, etc.

    Śivaloka: Este nombre se le dio al sitio porque el sabio Vaśiṣṭha y otros sabios vieron Śivaloka aquí.

    Nallūr: En tiempos antiguos, Brahmadev viajaba hacia Sīkāḻī, visitando diversos sitios, y cuando vio la excelencia y prosperidad de la deidad, el sitio y las aguas sagradas de este lugar, dijo: “Esto es un Nallūr”. Así, este nombre llegó a ser.

    Maṇavai – Muttipuram: El guru śaiva Tirujñāna Sambandar alcanzó la liberación al fusionarse en la luz divina que se manifestó gracias a la gracia del Señor, con su esposa y devotos, durante su ceremonia de matrimonio. Por lo tanto, los nombres Maṇavai y Muttipuram vinieron a ser utilizados.

    Āchāḷpuram: El nombre Āyāḷpuram evolucionó en Āchāḷpuram. Durante su matrimonio, Tirujñāna Sambandar dio Tiruveṇṇīṟu a todos y los condujo a fusionarse en la luz divina, por lo que este sitio recibió este nombre. (Āyāḷ significa “madre” o “dama”, y puram significa “ciudad” o “pueblo”.)

    Este pasaje es tomado del libro Āchāḷpuram Talavṛttānta (1955), publicado por Tirukkailāsaparampirai Dharmapur Adheenam.

  • The Essence of Śuddha-Advaita-Śaivasiddhānta: Devotion to Śiva and His Devotees

    The Essence of Śuddha-Advaita-Śaivasiddhānta: Devotion to Śiva and His Devotees


    TaHiEnFrEs

    சிவபெருமான் தமது திருவேடமாகிய விபூதி ருத்ராக்ஷம் முதலிய வடிவத்தை தமது அன்பர்களிடத்துக் கொடுத்து அவர்களிடமாக நின்று அங்கங்கே அறிவு விளக்குகின்றார்.

    விபூதி ருத்ராக்ஷம் அணிந்து திருவைந்தெழுத்து ஓதும் மெய்யடியார்பால் சிவபெருமான் சாந்நித்தயமுற்றிருப்பர். கபடவேடமுடையார் விளங்கமாட்டார். அது தேவாரத்திலே,

    “நெக்குநெக்கு நினைபவர் நெஞ்சுளே – புக்குநிற்கும் பொன்னார்சடைப் புண்ணியன் ” என்று கூறப்பட்டவாற்றால் உணரப்படும்.

    சிவபத்தரை மனிதன் என்று கருதாது சிவன் எனவே கருதி மனம் வாக்கு காயம் என்னும் மூன்றினாலும் வழிபடல் வேண்டும். சிவபத்தரை அவமதிப்பவர் தண்டிக்கப்படுவர். விபூதி ருத்ராக்ஷம் முதலிய திருவேடங்கள் உடைமை, சிவோகம் பாவனை, பிராசாதயோகஞ்செய்தல், தம்மின் இரண்டறக் இயைந்த சிவத்தோடு கலந்து நிற்கும் தன்மை ஆகிய காரணங்களால் சிவபத்தர் சிவபெருமான் எனவே வழிபடற்பாலர்.

    பட்டணத்துப் பிள்ளையார் , “நல்லாரிணக்கமு நின்பூசைநேசமு ஞானமுமே யல்லாது நிலையுளதோ” என்றருளிச் செய்தார். ”

    “சிவனடியார் திருகூட்டத்தையே விரும்புவோம். பிள்ளைமைப் பருவத்தும் சிவனடியார் திருவடிப் பொடிகொண்டே வண்விளையாட்டுச் செய்யப்பெற்றோம் ” என்றருளுகின்றார் ஸ்ரீ அரதத்தாசாரிய சுவாமிகள்.

    குருலிங்கசங்கமம் என்னும் தலைப்பில் அச்சுவேலி சிவஸ்ரீ கு.வைத்தீஸ்வரக் குருக்கள் வரைந்த கட்டுரையின் ஒரு பகுதி…

    भगवान शिव अपने भक्तों को विभूति और रुद्राक्ष जैसे दिव्य प्रतीकों को प्रदान करते हैं और उनके माध्यम से उनकी बुद्धि को प्रकाशित करते हैं।

    भगवान शिव उन लोगों के साथ रहते हैं जो विभूति और रुद्राक्ष पहनते हैं और पंचाक्षर मंत्र का जाप करते हैं।

    वह उन लोगों के साथ नहीं रहते जो इन प्रतीकों के महत्व को नहीं समझते हैं।

    तेवारम में कहा गया है, “शिव उन लोगों के हृदय में निवास करते हैं जो निरंतर उनकी याद में रहते हैं।”

    शिव के भक्तों को साधारण मानव नहीं मानना चाहिए, बल्कि शिव के रूप में उनकी पूजा करनी चाहिए और उन्हें शरीर, वाणी और मन से पूजा करना चाहिए।

    जो लोग शिव के भक्तों का अपमान करते हैं, उन्हें दंडित किया जाएगा।

    शिव के भक्तों को पूजा के योग्य बनाने वाली विशेषताएं हैं: विभूति, रुद्राक्ष और अन्य दिव्य प्रतीकों को पहनना; शिव के साथ जुड़ना; तपस्या करना; और शिव में लीन होना।

    पट्टणथु पिल्लैयार कहते हैं, “अच्छे संबंध (शिव के भक्तों के साथ), पूजा के प्रति प्रेम (शिव की पूजा) और ज्ञान (शिव का ज्ञान) के अलावा और क्या उपयोग है?”

    श्री हरदत्त देषिकर स्वामिगल कहते हैं, “हम शिव के भक्तों की संगति चाहते हैं। बचपन में भी हम शिव के भक्तों के चरणों की धूल से खेलते थे।”

    यह अच्चुवेली शिवश्री के. वैथीश्वरक गुरुक्कल द्वारा लिखित “गुरुलिंग संगम” नामक लेख का एक अंश है।

    Lord Śiva bestows His divine symbols, such as sacred ash (vibhūti) and rudrākṣa, upon His devotees and illuminates their intellect through them.

    Lord Śiva resides with those who wear sacred ash and rudrākṣa and recite the Pañcākṣara mantra.

    He does not dwell with those who do not understand the significance of these symbols.

    As stated in the Tēvāram, “Śiva resides in the hearts of those who think of Him constantly.”

    One should not consider Śiva’s devotees as mere humans but rather as Śiva Himself and worship them with body, speech, and mind.

    Those who disrespect Śiva’s devotees will be punished.

    The qualities that make Śiva’s devotees worthy of worship are: wearing sacred ash, rudrākṣa, and other divine symbols; having a connection with Śiva; performing penance/austerities; and being absorbed in Śiva.

    As stated by Paṭṭanāthu Pillaiyar, “What is the use of anything other than good association (with Śivan Adiyārs), love for worship (of Śiva), and knowledge (of Śiva)?”

    Śrī Haradatta Dēśikar Svāmigal says, “We desire the company of Śiva’s devotees. Even in childhood, we played with the dust at Śiva’s devotees’ feet.”

    This is an excerpt from an article titled “Gurulinga Saṅgama” written by Accuvēli Śivasri K. Vaithīsvara Gurukkal.

    le Seigneur Śiva accorde à ses dévots ses symboles divins, tels que la cendre sacrée (vibhūti) et le rudrākṣa, et illumine leur intellect à travers eux. 

    Le Seigneur Śiva réside avec ceux qui portent la cendre sacrée et le rudrākṣa et récitent le mantra Pañcākṣara. 

    Il ne demeure pas avec ceux qui ne comprennent pas la signification de ces symboles. 

    Comme il est dit dans le Tēvāram, “Śiva réside dans les cœurs de ceux qui pensent à Lui constamment.”

    On ne devrait pas considérer les dévots de Śiva comme de simples humains, mais plutôt comme Śiva Lui-même, et les adorer avec le corps, la parole et l’esprit. 

    Ceux qui manquent de respect envers les dévots de Śiva seront punis. 

    Les qualités qui rendent les dévots de Śiva dignes d’adoration sont : le port de la cendre sacrée, du rudrākṣa et d’autres symboles divins ; avoir un lien avec Śiva ; accomplir des pénitences/austérités ; et être absorbé en Śiva.

    Comme le dit Paṭṭanāthu Pillaiyar, “À quoi sert tout ce qui n’est pas une bonne association (avec les dévots de Śiva), l’amour pour le culte (de Śiva) et la connaissance (de Śiva) ?” 

    Śrī Haradatta Dēśikar Svāmigal dit : “Nous désirons la compagnie des dévots de Śiva. Même dans l’enfance, nous avons joué avec la poussière aux pieds des dévots de Śiva.”

    Ceci est un extrait d’un article intitulé “Gurulinga Saṅgama” écrit par Accuvēli Śivasri K. Vaithīsvara Gurukkal.

    El Señor Śiva otorga a sus devotos sus símbolos divinos, como la ceniza sagrada (vibhūti) y el rudrākṣa, y ilumina su intelecto a través de ellos. 

    El Señor Śiva reside con aquellos que llevan la ceniza sagrada y el rudrākṣa y recitan el mantra Pañcākṣara. 

    No permanece con aquellos que no comprenden el significado de estos símbolos. 

    Como se dice en el Tēvāram, “Śiva reside en los corazones de aquellos que piensan en Él constantemente”.

    No se debería considerar a los devotos de Śiva como simples humanos, sino más bien como Śiva mismo, y adorarlos con el cuerpo, la palabra y la mente. 

    Aquellos que falten al respeto hacia los devotos de Śiva serán castigados. 

    Las cualidades que hacen que los devotos de Śiva sean dignos de adoración son: llevar la ceniza sagrada, el rudrākṣa y otros símbolos divinos; tener un vínculo con Śiva; realizar penitencias/austeridades; y estar absorto en Śiva.

    Como dice Paṭṭanāthu Pillaiyar, “¿De qué sirve todo lo que no es una buena asociación (con los devotos de Śiva), el amor por el culto (de Śiva) y el conocimiento (de Śiva)?” 

    Śrī Haradatta Dēśikar Svāmigal dice: “Deseamos la compañía de los devotos de Śiva. Incluso en la infancia, jugamos con el polvo a los pies de los devotos de Śiva”.

    Este es un extracto de un artículo titulado “Gurulinga Saṅgama” escrito por Accuvēli Śivasri K. Vaithīsvara Gurukkal.

  • The Divine Essence of Tirumurai

    The Divine Essence of Tirumurai


    TaHiEnFrEs

    முக்குணவசத்தரான தமிழ்ப்புலவர் பாக்கள் திருவருட்பாவுந் திருமுறையும் ஆகாமை நிரூபித்தல்.

    சமயாசாரியர் முதலியோர் அருளிச்செய்த திருவருட் பாக்களும் மற்றைக் கலைப்புலவர் பாட்டுக்களுஞ் சொல்வடிவு பாவடிவுகளால் தம்முள் ஒருபுடை ஒப்பனபோன்று காணப்படினும், அத்திரு வாக்குக்கள் திரோதானம் நீங்கிய அருள்நாதவொலியும் இவை மாயாநாத ஒலியுமாமாகலின், சிறிதுந் தம்முள் ஒப்புப்பெறா என்றுணர்க.

    இது மெய்யுணர்ந்த ஞானிகளும் கையறியாமாக்களுக் தம்முள் வடிவால் ஒரோவழி யொப்பினும் முறையே உண்ணின்ற அருளறிவும்
    பிராகிருதவுணர்வும் பற்றித் தம்முட் சிறிதும் ஒவ்வாமை போலவும்,
    இயற்கை மாணிக்கமுஞ் செயற்கைச் செங்கல்லும் வடிவுநிறம் ஒருபுடை யொப்பினும் எரிசுடர்க் குணமுடைமையும் அக்குணமின்மையும் பற்றித் தம்முட் சிறிதும் ஒவ்வாமை போலவுங் காண்க.

    திருவாவடுதுறையாதீன மகாவித்துவான் யாழ்ப்பாணத்து வடகோவை சபாபதி நாவலர் அவர்கள் இயற்றிய திராவிடப் பிரகாசிகை(1927) என்னும் நூலில் இருந்து…

    यह प्रमाण है कि तमिल कवियों द्वारा रचित कविताएँ/तिरुवारुत्पाएँ तिरुमुरईस से अलग हैं।

    सामयाचार्यों और अन्य तमिल कवियों की कविताएँ, शब्द-रूप (शब्द-रूप) और काव्य-रूप (काव्य-रूप) में समान दिखाई देती हैं, लेकिन वास्तव में वे अपने मूल स्वरूप में भिन्न हैं। तिरुवारुत्पा कविताएँ दिव्य ध्वनि (दिव्य-ध्वनि) की अभिव्यक्ति हैं जहाँ तिरोधान (तिरोधान) हटा दिया गया है, जबकि अन्य कविताएँ मायावी ध्वनियाँ (माया-ध्वनि) हैं। इसलिए, वे तुलनीय नहीं हैं।

    यह एक ज्ञानी (ज्ञानी) और एक अज्ञानी (अज्ञानी) की तरह है जो रूप में समान दिखाई देते हैं, लेकिन उनका ज्ञान (ज्ञान) और धारणा (अनुभूति) में बहुत अंतर है। इसी तरह, एक प्राकृतिक रत्न (प्राकृतिक मणि) और एक मानव निर्मित ईंट (कृत्रिम ईंट) रूप और रंग में समान दिखाई देते हैं, लेकिन एक में प्रभा (प्रभा) की गुणवत्ता होती है, जबकि दूसरे में नहीं होती है।

    यह “द्रविड प्रकाशिका” (1927) पुस्तक से लिया गया है, जो महान विद्वान सबपति नावलर ऑफ याल्पनम द्वारा रचित है, जो तिरुवावदुतुरै आदीनम द्वारा प्रकाशित है।

    Proof that the Poems/Tiruvarutpa’s composed by tamil poets are not the same as Tirumurais.

    The Tiruvarutpa poems composed by Samayācāryas and other Tamil poets’ poems, in word-form (śabda-rūpa) and poetic form (kāvya-rūpa) appear similar, but in reality, they are different in their essential nature. Tiruvarutpa poems are the manifestation of divine sound (divya-dhvani) where Tirodana (tirodhāna) has been removed, while other poems are illusory sounds (māyā-dhvani). Therefore, they are not comparable.

    This is like a realized being (jñāni) and an ignorant person (ajñāni) appear similar in form, but their knowledge (jñāna) and perception (anubhūti) have a vast difference. Similarly, a natural gemstone (prākṛtika maṇi) and a man-made brick (kṛtrima iṭṭa) appear similar in form and color, but one has the quality of radiance (prabhā), while the other does not.

    This is taken from the book “Draviḍa-prakāśikā” (1927), composed by the great scholar Sabāpati Navalar of Yāḻppāṇam, published by the Tiruvāvaduthurai Ādheenam.

    Preuve que les poèmes/Tiruvarutpa composés par les poètes tamouls ne sont pas les mêmes que les Tirumurais.

    Les poèmes Tiruvarutpa composés par les Samayācāryas et les poèmes d’autres poètes tamouls, en forme de mots (śabda-rūpa) et en forme poétique (kāvya-rūpa), semblent similaires, mais en réalité, ils sont différents dans leur nature essentielle. Les poèmes Tiruvarutpa sont la manifestation du son divin (divya-dhvani) où le tirodhāna a été supprimé, tandis que les autres poèmes sont des sons illusoires (māyā-dhvani). Par conséquent, ils ne sont pas comparables.

    C’est comme un être réalisé (jñāni) et une personne ignorante (ajñāni) qui semblent similaires en forme, mais leur connaissance (jñāna) et leur perception (anubhūti) ont une grande différence. De même, une pierre précieuse naturelle (prākṛtika maṇi) et une brique fabriquée (kṛtrima) semblent similaires en forme et en couleur, mais l’une a la qualité de radiance (prabhā), tandis que l’autre ne l’a pas.

    Ceci est tiré du livre “Draviḍa-prakāśikā” (1927), composé par le grand érudit Sabāpati Navalar de Yāḻppāṇam, publié par le Tiruvāvaduthurai Ādheenam.

    Prueba de que los poemas/Tiruvarutpa compuestos por los poetas tamiles no son los mismos que los Tirumurais.

    Los poemas Tiruvarutpa compuestos por los Samayācāryas y los poemas de otros poetas tamiles, en forma de palabras (śabda-rūpa) y en forma poética (kāvya-rūpa), parecen similares, pero en realidad, son diferentes en su naturaleza esencial. Los poemas Tiruvarutpa son la manifestación del sonido divino (divya-dhvani) donde el tirodhāna ha sido suprimido, mientras que los otros poemas son sonidos ilusorios (māyā-dhvani). Por lo tanto, no son comparables.

    Es como un ser realizado (jñāni) y una persona ignorante (ajñāni) que parecen similares en forma, pero su conocimiento (jñāna) y su percepción (anubhūti) tienen una gran diferencia. Del mismo modo, una piedra preciosa natural (prākṛtika maṇi) y un ladrillo fabricado (kṛtrima) parecen similares en forma y color, pero uno tiene la cualidad de radiancia (prabhā), mientras que el otro no la tiene.

    Esto está tomado del libro “Draviḍa-prakāśikā” (1927), compuesto por el gran erudito Sabāpati Navalar de Yāḻppāṇam, publicado por el Tiruvāvaduthurai Ādheenam.