முக்குணவசத்தரான தமிழ்ப்புலவர் பாக்கள் திருவருட்பாவுந் திருமுறையும் ஆகாமை நிரூபித்தல்.
சமயாசாரியர் முதலியோர் அருளிச்செய்த திருவருட் பாக்களும் மற்றைக் கலைப்புலவர் பாட்டுக்களுஞ் சொல்வடிவு பாவடிவுகளால் தம்முள் ஒருபுடை ஒப்பனபோன்று காணப்படினும், அத்திரு வாக்குக்கள் திரோதானம் நீங்கிய அருள்நாதவொலியும் இவை மாயாநாத ஒலியுமாமாகலின், சிறிதுந் தம்முள் ஒப்புப்பெறா என்றுணர்க.
இது மெய்யுணர்ந்த ஞானிகளும் கையறியாமாக்களுக் தம்முள் வடிவால் ஒரோவழி யொப்பினும் முறையே உண்ணின்ற அருளறிவும்
பிராகிருதவுணர்வும் பற்றித் தம்முட் சிறிதும் ஒவ்வாமை போலவும்,
இயற்கை மாணிக்கமுஞ் செயற்கைச் செங்கல்லும் வடிவுநிறம் ஒருபுடை யொப்பினும் எரிசுடர்க் குணமுடைமையும் அக்குணமின்மையும் பற்றித் தம்முட் சிறிதும் ஒவ்வாமை போலவுங் காண்க.
திருவாவடுதுறையாதீன மகாவித்துவான் யாழ்ப்பாணத்து வடகோவை சபாபதி நாவலர் அவர்கள் இயற்றிய திராவிடப் பிரகாசிகை(1927) என்னும் நூலில் இருந்து…
यह प्रमाण है कि तमिल कवियों द्वारा रचित कविताएँ/तिरुवारुत्पाएँ तिरुमुरईस से अलग हैं।
सामयाचार्यों और अन्य तमिल कवियों की कविताएँ, शब्द-रूप (शब्द-रूप) और काव्य-रूप (काव्य-रूप) में समान दिखाई देती हैं, लेकिन वास्तव में वे अपने मूल स्वरूप में भिन्न हैं। तिरुवारुत्पा कविताएँ दिव्य ध्वनि (दिव्य-ध्वनि) की अभिव्यक्ति हैं जहाँ तिरोधान (तिरोधान) हटा दिया गया है, जबकि अन्य कविताएँ मायावी ध्वनियाँ (माया-ध्वनि) हैं। इसलिए, वे तुलनीय नहीं हैं।
यह एक ज्ञानी (ज्ञानी) और एक अज्ञानी (अज्ञानी) की तरह है जो रूप में समान दिखाई देते हैं, लेकिन उनका ज्ञान (ज्ञान) और धारणा (अनुभूति) में बहुत अंतर है। इसी तरह, एक प्राकृतिक रत्न (प्राकृतिक मणि) और एक मानव निर्मित ईंट (कृत्रिम ईंट) रूप और रंग में समान दिखाई देते हैं, लेकिन एक में प्रभा (प्रभा) की गुणवत्ता होती है, जबकि दूसरे में नहीं होती है।
यह “द्रविड प्रकाशिका” (1927) पुस्तक से लिया गया है, जो महान विद्वान सबपति नावलर ऑफ याल्पनम द्वारा रचित है, जो तिरुवावदुतुरै आदीनम द्वारा प्रकाशित है।
Proof that the Poems/Tiruvarutpa’s composed by tamil poets are not the same as Tirumurais.
The Tiruvarutpa poems composed by Samayācāryas and other Tamil poets’ poems, in word-form (śabda-rūpa) and poetic form (kāvya-rūpa) appear similar, but in reality, they are different in their essential nature. Tiruvarutpa poems are the manifestation of divine sound (divya-dhvani) where Tirodana (tirodhāna) has been removed, while other poems are illusory sounds (māyā-dhvani). Therefore, they are not comparable.
This is like a realized being (jñāni) and an ignorant person (ajñāni) appear similar in form, but their knowledge (jñāna) and perception (anubhūti) have a vast difference. Similarly, a natural gemstone (prākṛtika maṇi) and a man-made brick (kṛtrima iṭṭa) appear similar in form and color, but one has the quality of radiance (prabhā), while the other does not.
This is taken from the book “Draviḍa-prakāśikā” (1927), composed by the great scholar Sabāpati Navalar of Yāḻppāṇam, published by the Tiruvāvaduthurai Ādheenam.
Preuve que les poèmes/Tiruvarutpa composés par les poètes tamouls ne sont pas les mêmes que les Tirumurais.
Les poèmes Tiruvarutpa composés par les Samayācāryas et les poèmes d’autres poètes tamouls, en forme de mots (śabda-rūpa) et en forme poétique (kāvya-rūpa), semblent similaires, mais en réalité, ils sont différents dans leur nature essentielle. Les poèmes Tiruvarutpa sont la manifestation du son divin (divya-dhvani) où le tirodhāna a été supprimé, tandis que les autres poèmes sont des sons illusoires (māyā-dhvani). Par conséquent, ils ne sont pas comparables.
C’est comme un être réalisé (jñāni) et une personne ignorante (ajñāni) qui semblent similaires en forme, mais leur connaissance (jñāna) et leur perception (anubhūti) ont une grande différence. De même, une pierre précieuse naturelle (prākṛtika maṇi) et une brique fabriquée (kṛtrima) semblent similaires en forme et en couleur, mais l’une a la qualité de radiance (prabhā), tandis que l’autre ne l’a pas.
Ceci est tiré du livre “Draviḍa-prakāśikā” (1927), composé par le grand érudit Sabāpati Navalar de Yāḻppāṇam, publié par le Tiruvāvaduthurai Ādheenam.
Prueba de que los poemas/Tiruvarutpa compuestos por los poetas tamiles no son los mismos que los Tirumurais.
Los poemas Tiruvarutpa compuestos por los Samayācāryas y los poemas de otros poetas tamiles, en forma de palabras (śabda-rūpa) y en forma poética (kāvya-rūpa), parecen similares, pero en realidad, son diferentes en su naturaleza esencial. Los poemas Tiruvarutpa son la manifestación del sonido divino (divya-dhvani) donde el tirodhāna ha sido suprimido, mientras que los otros poemas son sonidos ilusorios (māyā-dhvani). Por lo tanto, no son comparables.
Es como un ser realizado (jñāni) y una persona ignorante (ajñāni) que parecen similares en forma, pero su conocimiento (jñāna) y su percepción (anubhūti) tienen una gran diferencia. Del mismo modo, una piedra preciosa natural (prākṛtika maṇi) y un ladrillo fabricado (kṛtrima) parecen similares en forma y color, pero uno tiene la cualidad de radiancia (prabhā), mientras que el otro no la tiene.
Esto está tomado del libro “Draviḍa-prakāśikā” (1927), compuesto por el gran erudito Sabāpati Navalar de Yāḻppāṇam, publicado por el Tiruvāvaduthurai Ādheenam.