Category: Short Reads

List of multilingual short posts

  • Siva-Sannidhi-Tiruttoṇṭu-Mānmiyam : The Sacred Glory of Temple Service in the Divine Presence of Lord Siva

    Siva-Sannidhi-Tiruttoṇṭu-Mānmiyam : The Sacred Glory of Temple Service in the Divine Presence of Lord Siva


    TaHiEnFrEs

    || திருத்தொண்டின் பெருமையும் பலனும் ||

    சிவபெருமானது திருமேனி நாதவுருவாகுமென்று சுருதி அறிவிப்பதால் அவ்வுண்மையை விளக்கவே அவரது திருமுன்னிலையில் கீதம் பாடப்படுகின்றது என்பதும் அது செய்தோர் உண்மை விளங்கப்பெற்று முத்தியடைவர் என்பதும் பெறப்படும்.

    ஆதுநம்ப னுருநாத வுருவாகு மெனமுன்

    னோது கின்றமறையாவையு முணர்த்திடுதலாற்

    கீதசமீசன் முனநாளு நவில்கேண்மை யுடையோர்

    தீதிலிவ் வுலகுசேர் குவரெனாவுரை செய்தார்.

    காசிகாண்டம்

    தூபந்தாங்குபவர்கள் ஆணவமலசத்தி நீங்கப்பெறுவார்கள்.

     திருவிளக்கேற்றுபவர்களும் தீபந்தாங்குபவர்களும் சிவஞானத்தைப் பெறுவார்கள்.

     சாமரையாற் திருப்பணி செய்பவர்கள் மலநிவாரணமும் திருவருட் செல்வமும் அடைவார்கள். 

    குடைபிடிப்பவர்கள் ஆஞ்ஞாசக்கரத்தையும் பலத்தையும் அடைவார்கள்.

     வாகனந்தாங்குபவர் கணநாதராய்த் திருக்கைலாசத்தை அடைந்து இன்புற்றிருப்பார்கள். 

    சிவாசாரியரை நமஸ்கரித்து அருமருந்தாகிய விபூதி பெறுவது திருவருளைப்பெறுதல் என்னும் குறிப்பாகும்.

    இங்கே கூறிய இத்திருத்தொண்டுகளையும் இவை போன்ற ஏனைய தொண்டுகளையும் செய்வதற்கு மனங் கூசுவதும் மெய்யன்போடு செய்பவர்களை இகழ்வதும் குற்றமாகும்.

    அச்சுவேலி சிவஸ்ரீ ச.குமாரசுவாமிக்குருக்கள் இயற்றிய மகோற்சவ விளக்கம் என்னும் நூலில் இருந்து…


    English IAST Transliteration

    || Tiruttoṇṭiṉ Perumaiyum Palaṉum ||

    Civaperumāṉatu tirumēṉi nātavuruvākumeṉṟu curuti aṟivippatāl avvuṇmaiyai viḷakkavē avaratu tirumuṉṉilaiyil kītam pāṭappaṭukiṉṟatu eṉpatum atu ceytōr uṇmai viḷaṅkappeṟṟu muttiyaṭaivar eṉpatum peṟappaṭum.

    Ātunampa ṉurunāta vuruvāku meṉamuṉ

    ṉōtu kiṉṟamaṟaiyāvaiyu muṇarttiṭutalāṟ

    kītacamīcaṉ muṉanāḷu navilkēṇmai yuṭaiyōr

    tītiliv vulakucēr kuvareṉāvurai ceytār.

    Kācikāṇṭam
    • Tūpantāṅkupavarkaḷ: Āṇavamalacatti nīṅkappeṟuvārkaḷ.
    • Tiruviḷakkēṟṟupavarkaḷum tīpantāṅkupavarkaḷum: Civajñāṉattaip peṟuvārkaḷ.
    • Cāmaraiyāṟ tiruppaṇi ceypavarkaḷ: Malanivāraṇamum tirvaruṭ celvamum aṭaivārkaḷ.
    • Kuṭaipiṭippavarkaḷ: Āññācakkarattaiyum palattaiyum aṭaivārkaḷ.
    • Vākaṉantāṅkupavar: Kaṇanātarāy tirkailācattai aṭaintu iṉpuṟṟiruppārkaḷ.

    Civācāriyarai namaskarittu arumaruntākiya vipūti peṟuvatu tirvaruḷaippeṟutal eṉṉum kuṟippākum.

    Iṅkē kūṟiya ittiruttoṇṭukaḷaiyum ivai pōṉṟa ēṉaiya toṇṭukaḷaiyum ceyvataṟku manaṅ kūcuvatum meyyaṉpōṭu ceypavarkaḷai ikaḻvatum kuṟṟamāgum.

    — Accuvēli Civaśrī Ca. Kumāracuvāmikkurukkaḷ iyaṟriya Makōṟcava Viḷakkam eṉṉum nūlil iruntu…


    கலைச்சொல்லகராதி / அருஞ்சொற்பொருள்

    • நாதவுரு (Nāda-Rūpa): ஓங்கார நாத வடிவமான இறைவனின் திருமேனி.
    • ஆணவமலசத்தி (Āṇavamala-Śakti): ஆன்மாவை அज्ञानத்தில் பிணிக்கும் மலத்தின் ஆற்றல்.
    • சிவஞானம் (Siva-Jñānam): இறைவனை உணரும் பதிஞானம் (தெய்வீக அறிவு).
    • ஆஞ்ஞாசக்கரம் (Ājñā-Cakra): இறைவனின் ஏவல்/ஆணை செலுத்தும் அதிகாரம்.
    • கணநாதர் (Gaṇanātha): கைலாயத்தில் சிவபெருமானின் கணங்களுக்குத் தலைவர்.
    • திருவருள் (Tiruvaruḷ): உயிர்களை உய்யக்கொள்ளும் சிவபெருமானின் பெருங்கருணை.

    || शिव सेवा की महिमा एवं फल ||

    श्रुति यह उद्घोष करती है कि भगवान शिव का श्रीविग्रह नादरूप (ओंकार रूप) है। इसी परम सत्य को प्रकट करने हेतु उनके श्रीमुख के समक्ष संगीत (गीत) का गायन किया जाता है। ऐसा करने वाले भक्त सत्य को प्राप्त कर मुक्ति प्राप्त करते हैं।

    शिव रूप नाद स्वरूप वेद प्रमाण यह बतला रहे,

    प्रभु सामने नित गीत जो अनुभाग से हैं गा रहे।

    वे भक्त पावन ज्ञान पाकर दोष सब हरते सदा,

    निष्कलंक शिवपुर लोक में आनंद को लभते सदा॥

    — काशिकाण्डम्।
    • धूपअर्पितकरनेवाले: उनके आणव मल की शक्ति नष्ट हो जाती है।
    • दीपजलानेतथादीपधारणकरनेवाले: वे शिवज्ञान (परम ज्ञान) प्राप्त करते हैं।
    • चँवरसेसेवाकरनेवाले: वे मलों के निवारण तथा शिवकृपारूपी दिव्य धन को प्राप्त करते हैं।
    • छत्र (छतरी) धारणकरनेवाले: वे आज्ञाचक्र (अधिकार) और सामर्थ्य प्राप्त करते हैं।
    • वाहनउठानेवाले: वे शिवगणों के स्वामी (गणनाथ) बनकर श्रीकैलास धाम में परमानंद भोगते हैं।

    शिवाचार्य को प्रणाम करके अमूल्य औषधिस्वरूप विभूति (भस्म) ग्रहण करना, भगवान की कृपा प्राप्त करने का प्रतीक है।

    यहाँ वर्णित इन शिवसेवाओं तथा ऐसी अन्य सेवाओं को करने में संकोच करना अथवा सच्चे भाव से सेवा करने वालों की निंदा या उपहास करना महान अपराध (दोष) है।

    — अच्चुवेलीशिवश्रीस. कुमारस्वामीकुरुक्कलद्वारारचितमहोत्सवविवरणग्रन्थसे


    English IAST Transliteration

    || Śiva Sevā Kī Mahimā Evaṁ Phal ||

    || Śiva Sevā Kī Mahimā Evaṁ Phal ||

    Śruti yah udghoṣ kartī hai ki bhagavān Śiva kā śrīvigrah nādarūpa (oṁkāra rūpa) hai. Isī parama satya ko prakaṭa karne hetu unke śrīmukha ke samakṣa saṅgīta (gīta) kā gāyana kiyā jātā hai. Aisā karne vāle bhakta satya ko prāpta kara mukti prāpta karte haiṁ.

    Śiva rūpa nāda svarūpa veda pramāṇa yah batalā rahe,

    Prabhu sāmane nita gīta jo anubhāga se haiṁ gā rahe.

    Ve bhakta pāvana jñāna pākara doṣa saba harate sadā,

    Niṣkalaṁka Śivapura loka meṁ ānanda ko labhate sadā.

    — Kāśīkāṇḍam.

    (Artha: Kyokiṁ veda yah spaṣṭa udghoṣa karte haiṁ ki bhagavān Śiva kā divya vigraha nādarūpa hai, ataḥ jo bhakta pratidina parameśvara ke samakṣa premapūrvaka stuti-gāna karte haiṁ, ve sabhī pāpoṁ se mukta hokara niṣkalaṅka Śivaloka ko prāpta karte haiṁ.)

    • Dhūpa arpita karne vāle: Unke āṇava mala kī śakti naṣṭa ho jātī hai.
    • Dīpa jalāne tathā dīpa dhāraṇa karne vāle: Ve śivajñāna (parama jñāna) prāpta karte haiṁ.
    • Cā̃vara se sevā karne vāle: Ve maloṁ ke nivāraṇa tathā śivakṛpārūpī divya dhana ko prāpta karte haiṁ.
    • Chatra dhāraṇa karne vāle: Ve ājñācakra (adhikāra) aura sāmarthya prāpta karte haiṁ.
    • Vāhana uṭhāne vāle: Ve śivagaṇoṁ ke svāmī (gaṇanātha) banakara śrīkailāsa dhāma meṁ paramānanda bhogate haiṁ.

    Śivācārya ko praṇāma karake amūlya auṣadhisvarūpa vibhūti (bhasma) grahaṇa karanā, bhagavān kī kṛpā prāpta karne kā pratīka hai.

    Yahāṁ varṇita ina śivasevāoṁ tathā aisī anya sevāoṁ ko karne meṁ saṁkoca karanā athavā sacce bhāva se sevā karne vāloṁ kī nindā yā upahāsa karanā mahāna aparādha (doṣa) hai.

    — Accuvelī Śivaśrī Sa. Kumārasvāmī Kurukkala dvārā racita ‘Mahotsava Vivaraṇa’ grantha se…


    शब्दावली

    • नादरूप (Nādarūpa): ओंकार ध्वनि का दिव्य स्वरूप।
    • आणवमलशक्ति (Āṇavamala Śakti): आत्मा को अज्ञान में बाँधने वाले मूल अज्ञान की सामर्थ्य।
    • शिवज्ञान (Śivajñāna): शिव तत्त्व का बोध कराने वाला विशुद्ध ज्ञान।
    • आज्ञाचक्र (Ājñā-Cakra): भगवान शिव की ओर से प्राप्त दिव्य अधिकार/आज्ञा।
    • गणनाथ (Gaṇanātha): शिवजी के पार्षद-गणों के स्वामी।
    • शिवकृपा (Siva’s Grace): जीवों का उद्धार करने वाली परमेश्वर की पावन करुणा।

    || The Glory and Fruits of Temple Service (Tiruttoṇṭu) ||

    Since the Śrutis proclaim that the holy form of Lord Siva is composed of Nāda (primordial sound vibration), music is sung in His divine presence to elucidate this truth. Those who perform this service gain the realization of Truth and attain Liberation (Mukti).

    Since Vedas taught in ancient lore that Siva’s form is Sound divine,

    Those devotees who sing His praise each day before His sacred shrine

    Shall break the bonds of mortal flaw and gain the truth that sets them free,

    To dwell forever in Siva’s realm in boundless pure eternity.

    — Kāśī Kāṇḍam.

    (Meaning: As the Vedas previously proclaimed that Lord Siva’s form is composed of Nāda, those devotees who lovingly sing hymns before the Supreme Lord daily shall be freed from all flaw and reach the immaculate realm of Sivaloka.)

    • Those who carry Incense (Dhūpa): Will be freed from the power of Āṇava Mala (primordial ignorance).
    • Those who light lamps and hold Torches (Dīpa): Will attain Siva-Jñāna (Divine Wisdom).
    • Those who serve with the Chamaram (Fly-whisk): Will attain purification from impurities and the wealth of Divine Grace.
    • Those who hold the Sacred Umbrella: Will attain the wheel of authority (Ājñā-Cakra) and immense spiritual power.
    • Those who carry the Temple Vehicles (Vāhanas): Will reach Mount Kailasa as leaders of the divine attendants (Gaṇanātha) and abide in eternal bliss.

    Prostrating before the Śivācārya and receiving the sacred ash (Vibhūti)—the supreme medicine—is the symbolic reception of Divine Grace.

    It is a grave fault to feel hesitation or shame in performing these sacred services, or to mock those who render them with true love and devotion.

    — Excerpted from Mahōtsava Viḷakkam by Achuvely SivaSri S. Kumaraswamy Kurukkal.


    Glossary

    • Nāda-Rūpa: The divine form composed of primordial sound vibrations (Oṁkāra).
    • Āṇava Mala Śakti: The binding power of the root impurity of ego and ignorance.
    • Śiva-Jñāna: Divine spiritual knowledge that reveals the Supreme Reality.
    • Ājñā-Cakra: The wheel of divine authority bestowed by Lord Siva.
    • Gaṇanātha: A commander or leader among Lord Siva’s heavenly attendants in Kailasa.
    • Divine Grace (Tiruvaruḷ): Lord Siva’s redeeming compassion that liberates bound souls.

    || La Gloire et les Fruits du Service Temple (Tiruttoṇṭu) ||

    Puisque les Śrutis proclament que la forme sainte du Seigneur Śiva est faite de Nāda (vibration sonore primordiale), le chant est exécuté en Sa divine présence pour révéler cette vérité. Ceux qui accomplissent ce service réalisent la Vérité et atteignent la Libération (Mukti).

    Puisque les Védas ont proclamé que Śiva est de Son vibrant,

    Ceux qui devant Sa sainte image élèvent des chants devotieux

    Seront lavés de toute faute et trouveront le Vrai divin,

    Pour s’en aller au Śivaloka, le pur royaume des cieux.

    Kāśī Kāṇḍam.

    (Signification : Comme les Védas ont proclamé autrefois que la forme du Seigneur Śiva est constituée de Nāda, les dévots qui chantent chaque jour des hymnes avec amour devant le Seigneur Suprême seront libérés de toute faute et atteindront le domaine pur de Śivaloka.)

    • Ceux qui portent l’Encens (Dhūpa) : Seront libérés du pouvoir de l’Āṇava Mala (l’ignorance primordiale).
    • Ceux qui allument les lampes et tiennent les torches : Obtiendront la Śiva-Jñāna (la Sagesse Divine).
    • Ceux qui servent avec le Chamaram (éventail sacré) : Obtiendront la purification des impuretés et la richesse de la Grâce Divine.
    • Ceux qui tiennent l’Ombrelle Sacrée : Obtiendront la roue d’autorité (Ājñā-Cakra) et la puissance spirituelle.
    • Ceux qui portent les Véhicules Sacrés (Vāhanas) : S’élèveront au Mont Kailash en tant que chefs des serviteurs divins (Gaṇanātha) et demeureront dans la félicité.

    Se prosterner devant le Śivācārya et recevoir les cendres sacrées (Vibhūti) — le remède suprême — symbolise la réception de la Grâce Divine.

    C’est une faute grave que d’hésiter à accomplir ces saints services ou de se moquer de ceux qui les exécutent avec un amour sincère.

    — Extrait du Mahōtsava Viḷakkam par Achuvely SivaSri S. Kumaraswamy Kurukkal.


    Glossaire

    • Nāda-Rūpa : La forme divine constituée de vibrations sonores primordiales (Oṁkāra).
    • Āṇava Mala Śakti : Le pouvoir d’asservissement de l’impureté primordiale d’ignorance.
    • Śiva-Jñāna : La connaissance spirituelle suprême qui révèle la Réalité Suprême.
    • Ājñā-Cakra : La roue d’autorité divine accordée par le Seigneur Śiva.
    • Gaṇanātha : Un chef des serviteurs divins de Śiva sur le Mont Kailash.
    • Grâce Divine (Tiruvaruḷ) : La compassion rédemptrice du Seigneur Śiva qui libère les âmes.

    || La Gloria y los Frutos del Servicio Sagrado (Tiruttoṇṭu) ||

    Dado que las Śrutis proclaman que la sagrada forma del Señor Śiva está compuesta de Nāda (vibración sonora primordial), se canta frente a Su presencia divina para revelar esta verdad. Quienes realizan este servicio obtienen la realización de la Verdad y alcanzan la Liberación (Mukti).

    Pues los Vedas revelaron que Śiva es Sonido y Luz,

    Los devotos que en Su altar cantan con plena devoción

    Limpios quedan de sus faltas, alcanzando la Verdad,

    Para morar en Śivaloka en pura liberación.

    Kāśī Kāṇḍam.

    (Significado: Como los Vedas proclamaron previamente que la forma del Señor Śiva está hecha de Nāda, aquellos devotos que cantan himnos con amor ante el Señor Supremo diariamente se librarán de toda falta y alcanzarán la morada inmaculada de Śivaloka.)

    • Quienes llevan Incienso (Dhūpa): Se librarán del poder del Āṇava Mala (la ignorancia primordial).
    • Quienes encienden lámparas y sostienen antorchas: Obtendrán Śiva-Jñāna (Sabiduría Divina).
    • Quienes sirven con el Chamaram (abanico sagrado): Obtendrán la purificación de las impurezas y la riqueza de la Gracia Divina.
    • Quienes sostienen la Sombrilla Sagrada: Obtendrán la rueda de autoridad (Ājñā-Cakra) y gran poder espiritual.
    • Quienes cargan los Vehículos Sagrados (Vāhanas): Llegarán al Monte Kailash como líderes de los asistentes divinos (Gaṇanātha) y morarán en la dicha eterna.

    Postrarse ante el Śivācārya y recibir la ceniza sagrada (Vibhūti) —la medicina suprema— simboliza la recepción de la Gracia Divina.

    Es una falta grave sentir vacilación al realizar estos servicios sagrados o burlarse de quienes los llevan a cabo con verdadero amor y devoción.

    — Extracto del Mahōtsava Viḷakkam por Achuvely SivaSri S. Kumaraswamy Kurukkal.


    Glosario

    • Nāda-Rūpa: La forma divina compuesta de sonido primordial (Oṁkāra).
    • Āṇava Mala Śakti: El poder de atadura de la impureza primordial de ignorancia.
    • Śiva-Jñāna: Conocimiento divino que revela la Realidad Suprema.
    • Ājñā-Cakra: La rueda de autoridad divina otorgada por el Señor Śiva.
    • Gaṇanātha: Un líder entre los asistentes divinos de Śiva en Kailash.
    • Gracia Divina (Tiruvaruḷ): La compasión redentora del Señor Śiva que libera a las almas.

    /

  • Pati-Guṇa-Prakaraṇam : The Eightfold Divine Attributes of Siva in Saiva Siddhantha

    Pati-Guṇa-Prakaraṇam : The Eightfold Divine Attributes of Siva in Saiva Siddhantha


    TaHiEnFrEs

    || பதியின் குணங்கள் ||

    இறைவனுக்கு எண்குணங்களைச் சிவாகமங்கள் கூறும்.

    1. தன்வயத்தனாதல்
    2. தூய உடம்பினனாதல்
    3. இயற்கை உணர்வினனாதல்
    4. முற்றுணர்வினனாதல்
    5. இயல்பாகவே பாசங்களின் நீங்கியவனாதல்
    6. பேரருள் உடையவனாதல்
    7. முடிவிலாற்றலுடைமை
    8. வரம்பிலின்பமுடைமை

    இக்குணங்களைப் பின்வருமாறு விளக்கிக் கூறுவர்:

    1. தன்வயத்தனனாதல்

    சுதந்திரமுடையவன் எனப் பொருள். தான் பிறருக்கு அடிமையாக இருக்காது, பிறரைத் தன் ஆணைவழி நின்று தன் ஏவலுக்கேற்ப அதிகாரம் நடத்தும் பண்புடைமை.

    2. தூயஉடம்புடைமை

    உயிரின் இருப்பை உடலின் இயக்கத்தால் அறிவது போல இறைவனின் இருப்பை அவனது அருளால் அறிகின்றோம். ஆணவம் என்னும் குற்றத்தால் சிற்றறிவும் சிறு தொழிலுமுடைய உயிர்களின் மாயாகாரிய வடிவம் போல் அல்லாது, இப்படிப்பட்ட இயல்புடையதென்று உரைக்க இயலாத அருளே திருமேனியுடையவனாதல்.

    3. இயற்கைஉணர்வினனாதல்

    கருவி கரணங்களின் துணைகொண்டு கற்றல், கேட்டல், சிந்தித்தல் போன்ற ஆன்மாக்களின் அறிவு போலல்லாது, தன்னியல்பால் அறிவே உருவாய்ப் பிரகாசித்தல்.

    4. முற்றுணர்வினனாதல்

    அறிவு செயற்கையாக இல்லாமல் இயற்கையாகவே விளங்கினும் ஒரு காலத்தில் ஒன்றையே அறியும் சிற்றறிவாயிடின் பயனின்றாம், முழுமுதற்பொருள் என்பதற்கேற்ப தன் வியாபகத்துள் கிடக்கும் உயிர்களின் நிலையையும், ஏனைய பொருட்களின் நிலையையும் ஏககாலத்தில் உணர்தல்.

    5. இயல்பாகவேபாசங்களில்நீங்கியவனாதல்

    தன்னிச்சையாகவே பாசமின்றித் தூயவனாக இருக்கும் தன்மை.

    6. பேரருளுடைமை

    அறிவுப் பொருட்களான உயிர்த்தொகுதிகள் தங்களைப் பிணித்துள்ள ஆணவத்தால் அறிவு சுருங்க பேரின்பம் துய்க்க இயலாது துன்புறுவது கண்டு அவற்றுக்குப் பாசநீக்கம் செய்து பேரின்பம் துய்ப்பித்தல் வேண்டுமென்று எழும் இரக்கமாகும்.

    7. முடிவிலாற்றலுடைமை

    அறிவித்தாலன்றித் தாமே அறிய மாட்டாத சீவர்களையும், அசைவித்தாலன்றித் தாமே அசைய மாட்டாத பிரபஞ்சங்களையும் ஒருகாலத்தில் ஒருங்கே அறிவித்தற்பொருட்டும், அசைவித்தற் பொருட்டும் வேண்டப்படுவதாகிய ஒரு பேராற்றலுடையவனாதல்.

    8. வரம்பிலின்பமுடைமை

    நிரம்பிய பேரின்பமே தன்மையால் உடையவனாதல். இஃது இறைவன் யாதொரு குறையுமில்லாதவன் என்பதை உணர்த்தும்.

    உமாபதிசிவம் அவனைக் ‘குணமிலான்’ என்று கூறுகின்றார். அதன் நுட்பம் உணர்தற்குரியது. குணமிலான் என்றது மூலப்பிரகிருதி காரணமாய்‌ உயிர்கட்குரிய இராசதம்‌, தாமதம்‌, சாத்விகம்‌ என்ற மூன்று குணங்களும்‌ இல்லாதவன்‌ என்பதை உணர்த்தும்‌. திருமூலர்‌, “முக்குண நிர்க்குணன்‌ “ என்று கூறுவது இங்குச்‌ சிந்தித்தற்குரியது.

    — சைவசித்தாந்தம்கூறும்முப்பொருள்விளக்கம் என்னும் நூலில் இருந்து.


    English IAST Transliteration

    || Patiyiṉ Guṇaṅgaḷ ||

    Iṟaivaṉukku eṇkuṇaṅkaḷaic Civākamamaṅkaḷ kūṟum.

    1. Tanvayattaṉātāl
    2. Tūya uṭampiṉaṉātāl
    3. Iyarkai uṇarviṉaṉātāl
    4. Muṟṟuṇarviṉaṉātāl
    5. Iyalpākavē pāsaṅkaḷiṉ nīṅkiyavaṉātāl
    6. Pēraruḷ uṭaiyavaṉātāl
    7. Muṭivilāṟṟaluṭaimai
    8. Varampiliṉpamuṭaimai

    Ikkuṇaṅkaḷaip piṉvarumāṟu viḷakkik kūṟuvar:

    1. Tanvayattaṉaṉātāl

    Sutantiramuṭaiyavaṉ eṉap poruḷ. Tāṉ piṟarukku aṭimaiyāka irukkātu, piṟarai ttaṉ āṇaivaḻi niṉṟu taṉ ēvalukkēṟpa atikāram naṭattum paṇpuṭaimai.

    2. Tūya uṭampuṭaimai

    Uyiriṉ iruppai uṭaliṉ iyakkattāl aṟivatu pōla iṟaivaṉiṉ iruppai avaṉatu aruḷāl aṟikiṉṟōm. Āṇavam eṉṉum kuṟṟattāl ciṟṟaṟivum ciṟu toḻilumuṭaiya uyirkaḷiṉ māyākāriya vaṭivam pōl allātu, ippaṭippaṭṭa iyalpuṭaiyateṉṟu uraikka iyalāta aruḷē tirumēṉiyuṭaiyavaṉātāl.

    3. Iyarkai uṇarviṉaṉātāl

    Karuvi karaṇaṅkaḷiṉ tuṇaikoṇṭu kaṟṟal, kēṭṭal, cintittal pōṉṟa ātmākkaḷiṉ aṟivu pōlallātu, taṉṉiyalpāl aṟivē uruvāyp pirakāsittal.

    4. Muṟṟuṇarviṉaṉātāl

    Aṟivu seyarkaiyāka illāmal iyarkaiyāgavē viḷaṅkiṉum oru kālattil oṉṟaiyē aṟiyum ciṟṟaṟivāyiṭiṉ payaṉiṉṟām, muḻumuṭaṟporuḷ eṉpataṟkēṟpa taṉ viyāpakattuḷ kiṭakkum uyirkaḷiṉ nilaiyaiyum, ēṉaiya poruṭkaḷiṉ nilaiyaiyum ēkakālattil uṇartal.

    5. Iyalpākavē pāsaṅkaḷil nīṅkiyavaṉātāl

    Taṉṉiccaiyākavē pāsaumiṉṟi tūyavaṉāka irukkum taṉmai.

    6. Pēraruḷuṭaimai

    Aṟivup poruṭkaḷāṉa uyirttokutikaḷ taṅkaḷaip piṇittuḷḷa āṇavattāl aṟivu suruṅka pēriṉpam tuykka iyalātu tuṉpuṟuvatu kaṇṭu avaṟṟukkup pāsanīkkam seythu pēriṉpam tuyppittaḷ vēṇṭumeṉṟu eḻum irakkamāgum.

    7. Muṭivilāṟṟaluṭaimai

    Aṟivittālaṉṟi tāmē aṟiya māṭṭāta cīvarkaḷaiyum, acaivittālaṉṟi tāmē acaiya māṭṭāta pirapañcaṅkaḷaiyum orukālattil oruṅkē aṟivittaṟporuṭṭum, acaivittaṟ poruṭṭum vēṇṭappatuvatākiya oru pērāṟṟaluṭaiyavaṉātāl.

    8. Varampiliṉpamuṭaimai

    Nirampiya pēriṉpamē taṉmaiyāl uṭaiyavaṉātāl. Iḥtu iṟaivaṉ yātoru kuṟaiyumillātavaṉ eṉpatai uṇarttum.

    Umāpaticivam avaṉai ‘kuṇamilāṉ’ eṉṟu kūṟukiṉṟār. Ataṉ nuṭpam uṇartaṟkuriyatu. Guṇamilāṉ eṉṟatu mūlappirakuruthi kāraṇamāy uyirkaṭkuriya irācatam, tāmatam, cātvikam eṉṟa mūṉṟu kuṇaṅkaḷum illātavaṉ eṉpatai uṇarttum. Tirumūlar, “mukkuṇa nirguṇaṉ” eṉṟu kūṟuvatu iṅkuc cintittaṟkuriyatu.

    Śaivasiddhāntam Kūrum Mupporuḷ Viḷakkam eṉṉum nūlil iruntu.


    கலைச்சொல்லகராதி / அருஞ்சொற்பொருள்

    • பதி (Pati) – எப்பொருளையும் கட்டுப்படுத்தும் பரம்பொருள் / சிவபெருமான்.
    • எண்குணங்கள் (Aṣṭa-Guṇas) – சிவாகமங்கள் கூறும் இறைவனின் எட்டு தெய்வீக இயல்புகள்.
    • ஆணவம் (Āṇavam) – உயிர்களின் அறிவை மறைக்கும் மூலமலம் (அறியாமை).
    • முக்குணநிர்க்குணன் (Mukkuṇa Nirguṇa) – பிரகிருதியின் முக்குணங்களுக்கும் (சாத்விக, ராஜச, தாமச) அப்பாற்பட்ட தூயவன்.

    || पति के आठ गुण ||

    शिवागम ईश्वर के आठ गुणों का वर्णन करते हैं।

    1. तन्वयत्तनादल्
    2. तूय उडंबिननादल्
    3. इयार्कै उणर्विननादल्
    4. मुट्रुणर्विननादल्
    5. इयल्पाहवे पाशंगळिन् नींगियवनादल्
    6. पेररुळ् उडैयवनादल्
    7. मुडिविलाट्रलुडैमै
    8. वरंबिलिंबमुडैमै

    इन गुणों की व्याख्या इस प्रकार की जाती है:

    1. तन्वयत्तनादल्

    इसका अर्थ स्वतंत्र होना है। दूसरों के अधीन न रहकर, दूसरों को अपनी आज्ञा में रखकर अपनी इच्छा के अनुसार शासन करने का गुण।

    2. तूयउडंबिननादल्

    जैसे शरीर की चेष्टा से आत्मा की उपस्थिति को जाना जाता है, वैसे ही ईश्वर की उपस्थिति को उनकी कृपा से जाना जाता है। आणव नामक दोष के कारण अल्पज्ञता और अल्पक्रिया वाले जीवों के मायावी आकार के समान न होकर, जिसका स्वरूप ऐसा है जिसे व्यक्त नहीं किया जा सकता—केवल कृपा ही जिनका श्रीविग्रह है।

    3. इयार्कैउणर्विननादल्

    करण और साधनों की सहायता से सीखने, सुनने और चिंतन करने जैसे जीवों के ज्ञान के समान न होकर, अपने सहज स्वभाव से ही ज्ञान रूप होकर प्रकाशित होना।

    4. मुट्रुणर्विननादल्

    ज्ञान कृत्रिम न होकर प्राकृतिक रूप से विद्यमान होने पर भी, यदि एक समय में केवल एक ही वस्तु को जाने तो वह अल्पज्ञता होगी और उसका कोई लाभ न होगा। अतः परमेश्वर (मूलपुुरुष) होने के नाते अपने व्यापकत्व में स्थित जीवों की स्थिति और अन्य पदार्थों की स्थिति को एक ही समय में जानना।

    5. इयल्पाहवेपाशंगळिन्नींगियवनादल्

    स्वेच्छा से ही पाश-रहित होकर पवित्र रहने का स्वभाव।

    6. पेररुळ्उडैयवनादल्

    चेतन स्वरूप जीव अपने को बाँधने वाले आणव मल के कारण ज्ञान संकुचित होने पर परमानंद का उपभोग न कर सकने से दुःखी होते हैं; उन्हें देखकर उनके पाशों का निवारण करके उन्हें परमानंद का उपभोग कराना चाहिए—इस भावना से उत्पन्न होने वाली दया ही परम कृपा है।

    7. मुडिविलाट्रलुडैमै

    बिना जनाए स्वयं न जान सकने वाले जीवों को और बिना गतिशील किए स्वयं गति न कर सकने वाले संसार को एक ही समय में एक साथ बोध कराने और गतिशील करने के लिए आवश्यक महान शक्ति से संपन्न होना।

    8. वरंबिलिंबमुडैमै

    अपने स्वभाव से ही परिपूर्ण परमानंद से युक्त होना। यह इस बात का बोध कराता है कि ईश्वर में कोई कमी या न्यूनता नहीं है।

    उमापति शिवम् उन्हें गुणमिलान् (गुणहीन) कहते हैं। इसके सूक्ष्म अर्थ को समझना चाहिए। ‘गुणहीन’ कहने का तात्पर्य यह है कि वे मूलप्रकृति के कारण जीवों में विद्यमान राजस, तामस और सात्विक—इन तीनों गुणों से रहित हैं। संत तिरुमूलर का मुक्कुणनिरुकुणन् (त्रिगुण रहित निरंजन) कहना यहाँ विचारणीय है।

    — शैवसिद्धान्तमेंप्रतिपादितमुप्पोरुळ्विचार ग्रंथ से।


    शब्दावली

    • पति (Pati) – शैव सिद्धान्त में परमेश्वर (भगवान शिव)।
    • एण्गुणंगळ् (Aṣṭa-Guṇas) – शिव के आठ स्वाभाविक और अनादि लक्षण।
    • आणवमल (Āṇava Mala) – जीवों को अज्ञान में बाँधने वाला मूल अज्ञान-रूपी मल।
    • मुक्कुणनिरुकुणन् (Mukkuṇa Nirguṇa) – प्राकृत त्रिगुणों से अतीत विशुद्ध तत्त्व।

    || Attributes of Pati (The Supreme Lord) ||

    In Saiva Agamas, eight divine attributes (Aṣṭa-guṇa) are ascribed to the Supreme Lord (Pati):

    1. Self-Independence (Tanvayattaṉātāl): Complete and absolute freedom. Being subject to no higher authority, exercising sovereign rule over all beings according to His divine will.
    2. Possessing a Pure Form (Tūya Uṭampiṉaṉātāl): Just as the soul’s presence is known through body movements, Siva’s presence is realized through His Grace (Arul). Unlike souls bounded by Āṇava whose forms are products of Māyā, Siva’s embodiment is Pure Divine Grace beyond physical description.
    3. Natural Intuitive Knowledge (Iyarkai Uṇarviṉaṉātāl): Unlike souls that acquire knowledge sequentially using internal and external instruments (Karaṇas), Siva’s essential nature is self-luminous Awareness itself.
    4. Omniscience (Muṟṟuṇarviṉaṉātāl): Knowing all states of all souls and objects within His all-pervasive presence simultaneously at all times.
    5. Eternal Freedom from Bonds (Iyalpākavē Pāsaṅkaḷiṉ Nīṅkiyavaṉātāl): Being inherently pure and forever unattached to the bonds of Pāśa (Āṇava, Karma, Māyā).
    6. Infinite Compassion (Pēraruḷ Uṭaiyavaṉātāl): The boundless grace arising to liberate bound souls (Paśu) from Āṇava-induced ignorance and lead them to Eternal Bliss.
    7. Infinite Power (Muṭivilāṟṟaluṭaimai): The limitless omnipotence required to illuminate all souls and set the entire universe into motion simultaneously.
    8. Boundless Bliss (Varampiliṉpamuṭaimai): Possessing unending Supreme Bliss, demonstrating His absolute perfection without any deficiency.

    Acharya Umapathi Sivam describes Him as ‘Guṇamilān’ (Quality-less). The subtlety here is that Siva is free from the three material Guṇas (Sattva, Rajas, Tamas) derived from Mūlaprakṛti. Saint Tirumular’s phrase “Mukkuṇa Nirguṇan” (He who is beyond the three guṇas) is worthy of contemplation here.

    — Excerpted from Mupporuḷ Viḷakkam in Saiva Siddhanta.


    Glossary

    • Pati – The Lord, Supreme Being / Siva in Saiva Siddhanta.
    • Aṣṭa-guṇas – The eight intrinsic divine attributes of Siva.
    • Āṇava Mala – The primordial impurity of ego/ignorance that veils the soul’s consciousness.
    • Mukkuṇa Nirguṇa – The Supreme reality beyond the three material modes of Prakṛti.

    || Attributes de Pati (Le Seigneur Suprême) ||

    Les Agamas Śaiva attribuent huit caractéristiques divines (Aṣṭa-guṇa) au Seigneur Suprême (Pati) :

    1. Indépendance Absolue (Tanvayattaṉātāl) : Liberté totale. N’être assujetti à aucune autre autorité et gouverner toutes choses selon Sa volonté divine.
    2. Forme Absolument Pure (Tūya Uṭampiṉaṉātāl) : Tout comme l’existence de l’âme est connue par le mouvement du corps, la présence de Śiva est réalisée par Sa Grâce (Arul). Son corps sacré n’est pas fait de matière illusoire (Māyā), mais est la Grâce Divine personnifiée.
    3. Omniscience Naturelle (Iyarkai Uṇarviṉaṉātāl) : Contrairement aux âmes qui apprennent par des instruments mentaux, Śiva est Conscience et Lumière par Sa propre nature.
    4. Omniscience Totale (Muṟṟuṇarviṉaṉātāl) : La capacité de connaître simultanément l’état de toutes les âmes et de toutes les choses dans Son omniprésence.
    5. Liberté Éternelle des Liens (Iyalpākavē Pāsaṅkaḷiṉ Nīṅkiyavaṉātāl) : Être intrinsèquement pur et exempt de tout lien (Pāśa).
    6. Compassion Infinie (Pēraruḷ Uṭaiyavaṉātāl) : La grâce infinie qui s’élève pour libérer les âmes de l’ignorance et leur accorder la Félicité Éternelle.
    7. Toute-Puissance Infinie (Muṭivilāṟṟaluṭaimai) : La puissance illimitée nécessaire pour éclairer toutes les âmes et mouvoir le cosmos.
    8. Félicité Infinie (Varampiliṉpamuṭaimai) : La possession de la Béatitude Suprême permanente, prouvant Sa perfection absolue.

    Acharya Umapathi Sivam Le qualifie de ‘Guṇamilān’ (Sans Qualité). Cela signifie qu’Il est exempt des trois Guṇasmatériels (Sattva, Rajas, Tamas). La citation de Tirumular “Mukkuṇa Nirguṇa” exprime cette vérité profonde.

    — Extrait du Mupporuḷ Viḷakkam dans le Saiva Siddhanta.


    Glossaire

    • Pati – Le Seigneur Suprême / Śiva.
    • Aṣṭa-guṇas – Les huit attributs divins de Śiva.
    • Āṇava Mala – L’impureté primordiale de l’ignorance.
    • Mukkuṇa Nirguṇa – Transcendant les trois qualités matérielles de la nature.

    || Atributos de Pati (El Señor Supremo) ||

    Los Śaiva Agamas asignan ocho atributos divinos (Aṣṭa-guṇa) al Señor Supremo (Pati):

    1. Independencia Absoluta (Tanvayattaṉātāl): Libertad total. No estar sujeto a ninguna autoridad externa y gobernar según Su voluntad divina.
    2. Forma Pura (Tūya Uṭampiṉaṉātāl): Así como la existencia del alma se reconoce por los movimientos del cuerpo, la presencia de Śiva se percibe por Su Gracia (Arul). Su cuerpo divino no es de materia ilusoria (Māyā), sino la Gracia misma.
    3. Conocimiento Intuitivo Natural (Iyarkai Uṇarviṉaṉātāl): A diferencia de las almas que adquieren conocimiento a través de instrumentos mentales, la naturaleza de Śiva es la Sabiduría Autoluminosa.
    4. Omnisciencia (Muṟṟuṇarviṉaṉātāl): Conocer el estado de todas las almas y de la creación simultáneamente en todo momento.
    5. Libertad Inherente de Ataduras (Iyalpākavē Pāsaṅkaḷiṉ Nīṅkiyavaṉātāl): Ser intrínsecamente puro y libre de los lazos de Pāśa (ignorancia, karma, maya).
    6. Misericordia Infinita (Pēraruḷ Uṭaiyavaṉātāl): La compasión divina que surge para liberar a las almas del sufrimiento y otorgarles la Dicha Épica.
    7. Poder Infinito (Muṭivilāṟṟaluṭaimai): La omnipotencia ilimitada requerida para iluminar a las almas y poner en movimiento el universo.
    8. Dicha Ilimitada (Varampiliṉpamuṭaimai): La posesión de la Dicha Suprema constante, demostrando Su perfección absoluta.

    Acharya Umapathi Sivam lo llama ‘Guṇamilān’ (Sin Cualidades). La sutileza estriba en que Śiva carece de las tres Guṇas compuestas de materia (Sattva, Rajas, Tamas). El dicho de Tirumular “Mukkuṇa Nirguṇa” es digno de reflexión aquí.

    — Extracto del Mupporuḷ Viḷakkam en el Saiva Siddhanta.


    Glosario

    • Pati – El Señor Supremo / Śiva en el Śaiva Siddhānta.
    • Aṣṭa-guṇas – Los ocho atributos divinos intrínsecos de Śiva.
    • Āṇava Mala – La impureza primordial de ignorancia y ego.
    • Mukkuṇa Nirguṇa – Trascendente a las tres cualidades materiales de la naturaleza.

    /

  • Śvetapuṣpa-Varga-Prakaraṇam : Classification of White Flowers for Agamic Worship

    Śvetapuṣpa-Varga-Prakaraṇam : Classification of White Flowers for Agamic Worship


    TaHiEnFrEs

    வெள்ளைநிற மலர்வகைகள் (வெண்ணிறப்பூக்கள்)

    ெள்ளைநிறமலர்கள் சாத்விககுண மலர்கள் என்றும், சிவப்புநிறமலர்கள் ராஜஸகுண மலர்கள் என்றும், நீலநிறமலர்கள் நீலோத்பலம் நீங்கலாக மற்றவை, தமோகுணமலர்கள் என்றும், மஞ்சள்நிறமலர்கள் ஸாத்விக, ராஜஸ இருகுணங்களும் கலந்த மிச்ரபுஷ்பங்கள் என்றும் சைவாகமங்கள் தெரிவிக்கின்றன. இனி பூசைக்குற்றவைகளை எளிதில் பகுத்தறிந்திட இம்மலர்களை மூலஆகமங்களின்படி நிறத்தின் அடிப்படையில் பகுத்து அறிவோம்.
    அவற்றைக்கூறும் மூலாகம சான்றுகள்.

    வெள்ளைநிற மலர்வகைகள். (வெண்ணிறப்பூக்கள்)

    श्वेतपद्मं च पुन्नागं शङ्खपुष्पं च मल्लिका ।
    नन्द्यावर्तं सिरियावर्तं मन्दारं बहुकर्णिका ॥
    द्विकर्णी कुरवं जाती लक्ष्मीश्च वकुलं तथा ।
    श्वेतार्कं मालती द्रोणं अतसी श्वेतलोध्रकम् ॥
    विषका शीशकुसुमं भद्रा च महती च सा ।
    व्याघ्री चम्पकपुष्पं च करवीरं अशोकजम् ॥
    हालिका शतपत्रं च उत्तमं कुशपुष्पकम् ।
    एतानि श्वेतपुष्पाणि मुख्यामुख्यत्व भाञ्जि हि ॥
    — पूर्वकामिकागमम्

    ஶ்வேதபத்³மம் ச புந்நாக³ம் ஶங்க²புஷ்பம் ச மல்லிகா .
    நந்த்³யாவர்தம் ஸிரியாவர்தம் மந்தா³ரம் ப³ஹுகர்ணிகா ..
    த்³விகர்ணீ குரவம் ஜாதீ லக்ஷ்மீஶ்ச வகுலம் ததா² .
    ஶ்வேதார்கம் மாலதீ த்³ரோணம் அதஸீ ஶ்வேதலோத்⁴ரகம் ..
    விஷகா ஶீஶகுஸுமம் ப⁴த்³ரா ச மஹதீ ச ஸா .
    வ்யாக்⁴ரீ சம்பகபுஷ்பம் ச கரவீரம் அஶோகஜம் ..
    ஹாலிகா ஶதபத்ரம் ச உத்தமம் குஶபுஷ்பகம் .
    ஏதாநி ஶ்வேதபுஷ்பாணி முக்²யாமுக்²யத்வ பா⁴ஞ்ஜி ஹி ..
    — பூர்வகாமிகாக³மம்

    மேற்கண்டவாறு காமிகாகமம் 29 வகைகளான வெண்ணிறப்பூக்களைத் தொகுத்துக் கூறியுள்ளது. அவை:

    1. வெண்தாமரை (Śvetapadma)
    2. புன்னைப்பூ (Punnāga)
    3. சங்குப்பூ (Śaṅkhapuṣpa)
    4. மல்லிகை (Mallikā)
    5. நந்தியாவட்டம் (Nandyāvarta)
    6. சிரியாவட்டம் / பலஅடுக்கு நந்தியாவட்டம் (Siriyāvarta)
    7. வெள்ளை மந்தாரைப்பூ (Mandāra)
    8. பகுஜர்ணிகைப்பூ / பலஇதழ் சாமந்திப்பூ (Bahukarṇikā)
    9. த்விகர்ணிகைப்பூ / இருஇலைத்தாமரை (Dvikarṇī)
    10. மருதாணிப்பூ / குரவம் (Kurava)
    11. ஜாதிப்பூ (Jātī)
    12. லக்ஷ்மீ / வில்வப்பூ (Lakṣmī)
    13. மகிழம்பூ / வகுளம் (Bakula)
    14. வெள்ளை எருக்கம்பூ (Śvetārka)
    15. மாலதீ / குண்டுமல்லி (Mālatī)
    16. துரோணம் / வெண்தும்பைப்பூ (Droṇa)
    17. அதஸீ / நாணல்பூ (Atasī)
    18. வெள்ளை லோத்திப்பூ / சுவேதலோத்ரகம் (Śvetalodhra)
    19. விஷகாபூ / மரஅரளிப்பூ (Viṣakā)
    20. ஸீஸகாபூ / ஈயப்பூ (Śīṣakusuma)
    21. பத்ரா / பீளைப்பூண்டுப்பூ (Bhadrā)
    22. மஹதீ (Mahatī)
    23. வியாக்ரீ (Vyāghrī)
    24. சம்பகம் (Campaka)
    25. கரவீரம் / வெள்ளை அலரிப்பூ (Karavīra)
    26. அசோகம் (Aśoka)
    27. ஹாலிகா (Hālikā)
    28. சதபத்ரம் (Śatapatra)
    29. குசபுஷ்பம் (Kuśapuṣpa)

    இவைகளுள் சிலவகையும் வெண்காக்கணம், கிரிகர்ணிகை முதலிய வேறுசிலவகையும் பிறஆகமநூல்களில் கூறப்பட்டுஉள்ளன. ஆகமங்கள் வெள்ளைநிறபூக்களை மத்யான்ஹபூஜைக்கு உகந்ததாகவும் தெரிவிக்கின்றன.


    English IAST Transliteration

    Veḷḷainiṟa Malarvakaikaḷ (Veṇṇiṟappūkkaḷ)

    Veḷḷainiṟamalarkaḷ sātvikakuṇa malarkaḷ eṉṟum, civappuṉiṟamalarkaḷ rājasakuṇa malarkaḷ eṉṟum, nīlaṉiṟamalarkaḷ nīlōtpalam nīṅkalāka maṟṟavai, tamōkuṇamalarkaḷ eṉṟum, mañcaḷṉiṟamalarkaḷ sātvika, rājasa irukuṇaṅkaḷum kalanta micrapuṣpaṅkaḷ eṉṟum caivākamāṅkaḷ terivikkiṉṟaṉa. Iṉi pūcaikkuṟṟavaikaḷai eḷitil pakuuttaṟintiṭa immalarkaḷai mūlākamāṅkaḷiṉpaṭi niṟattiṉ aṭippaṭaiyil pakuttu aṟivōm.

    Avaṟṟaikkūṟum mūlākama cāṉṟukaḷ:

    “Śvetapadmaṁ ca punnāgaṁ śaṅkhapuṣpaṁ ca mallikā .

    Nandyāvartaṁ siriyāvartaṁ mandāraṁ bahukarṇikā ..

    Dvikarṇī kuravaṁ jātī lakṣmīśca vakulaṁ tathā .

    Śvetārkaṁ mālatī droṇaṁ atasī śvetalodhrakam ..

    Viṣakā śīśakusumaṁ bhadrā ca mahatī ca sā .

    Vyāghrī campakapuṣpaṁ ca karavīraṁ aśokajam ..

    Hālikā śatapatraṁ ca uttamaṁ kuśapuṣpakam .

    Etāni śvetapuṣpāṇi mukhyāmukhyatva bhāñji hi ..”

    — Pūrvakāmikāgamam

    Meṟkaṇṭavāṟu Kāmikāgamam 29 vakaiyāṉa veṇṇiṟappūkkaḷait tokuttuk kūṟiuḷḷatu. Avai:

    1. Veṇtāmarai (Śvetapadma)
    2. Punnaippū (Punnāga)
    3. Caṅkuppū (Śaṅkhapuṣpa)
    4. Mallikai (Mallikā)
    5. Nandiyāvaṭṭam (Nandyāvarta)
    6. Ciriyāvaṭṭam / Pala’aṭukku Nandiyāvaṭṭam (Siriyāvarta)
    7. Veḷḷai Mandāraippū (Mandāra)
    8. Pakujarṇikaippū / Palaitaḻ Cāmantippū (Bahukarṇikā)
    9. Dvikarṇikaippū / Iru’ilaittāmarai (Dvikarṇī)
    10. Marutāṇippū / Kuravam (Kurava)
    11. Jātippū (Jātī)
    12. Lakṣmī / Vilvappū (Lakṣmī)
    13. Maḻilaṁpū / Vakuḷam (Bakula)
    14. Veḷḷai Erukkampū (Śvetārka)
    15. Mālatī / Kuṇṭumalli (Mālatī)
    16. Turōṇam / Veṇtumpaippū (Droṇa)
    17. Atasī / Nāṇalppū (Atasī)
    18. Veḷḷai Lōttippū / Cuvetalōtrakam (Śvetalodhra)
    19. Viṣakāpū / Mara’araḷippū (Viṣakā)
    20. Sīsakāpū / Īyappū (Śīṣakusuma)
    21. Patrā / Pīḷaippūṇṭuppū (Bhadrā)
    22. Mahatī (Mahatī)
    23. Viyākrī (Vyāghrī)
    24. Campakam (Campaka)
    25. Karavīram / Veḷḷai Araḷippū (Karavīra)
    26. Asōkam (Aśoka)
    27. Hālikā (Hālikā)
    28. Catupatram (Śatapatra)
    29. Cūcapuṣpam (Kuśapuṣpa)

    Ivaikuḷuḷ cilavakaiyum veṇkākkaṇam, kirikarṇikai mutaliya vēṟucilavakaiyum piṟa’ākamanūlkaḷil kūṟappaṭṭuuḷḷaṉa.Ākamaṅkaḷ veḷḷainiṟapūkkaḷai mathyānhapūjaiṅku ukantatākavum terivikkiṉṟaṉa.

    — Civaśrī Comacekara Civāccāriyār tokutta Puṣpārcaṉā Vidhi eṉṉum nūlil iruntu.


    கலைச்சொல்லகராதி / அருஞ்சொற்பொருள்

    • சாத்விககுணம் (Sātvika Guṇa) – தூய்மை, அமைதி மற்றும் ஞானத்தைக் குறிக்கும் நற்குணம்.
    • ராஜஸகுணம் (Rājasa Guṇa) – வீரம், செயல்முனைப்பு மற்றும் ஆசையைக் குறிக்கும் குணம்.
    • தமோகுணம் (Tāmasa Guṇa) – அறியாமை, சோம்பல் மற்றும் இருளைக் குறிக்கும் குணம்.
    • மத்யான்ஹபூஜை (Madhyāhnha Pūjā) – நண்பகலில் இறைவனுக்குச் செய்யப்படும் பூசனை.
    • மிச்ரபுஷ்பம் (Miśra Puṣpa) – இரண்டு குணங்கள் கலந்துள்ள மலர்வகை.

    श्वेत वर्ण पुष्पों के प्रकार

    शैवागमों के अनुसार, श्वेत वर्ण के पुष्प सात्विक गुणयुक्त, लाल वर्ण के पुष्प राजस गुणयुक्त, नीले वर्ण के पुष्प (नीलोत्पल को छोड़कर) तामस गुणयुक्त तथा पीले वर्ण के पुष्प सात्विक और राजस दोनों गुणों के मिश्रण वाले (मिश्र पुष्प) माने गए हैं। पूजा योग्य पुष्पों की पहचान सुगमता से करने हेतु, यहाँ मूलागमों के अनुसार वर्ण-आधारित वर्गीकरण प्रस्तुत है।

    मूलागम (पूर्वकामिकागम) का प्रमाण:

    श्वेतपद्मं च पुन्नागं शङ्खपुष्पं च मल्लिका ।
    नन्द्यावर्तं सिरियावर्तं मन्दारं बहुकर्णिका ॥
    द्विकर्णी कुरवं जाती लक्ष्मीश्च वकुलं तथा ।
    श्वेतार्कं मालती द्रोणं अतसी श्वेतलोध्रकम् ॥
    विषका शीशकुसुमं भद्रा च महती च सा ।
    व्याघ्री चम्पकपुष्पं च करवीरं अशोकजम् ॥
    हालिका शतपत्रं च उत्तमं कुशपुष्पकम् ।
    एतानि श्वेतपुष्पाणि मुख्यामुख्यत्व भाञ्जि हि ॥
    — पूर्वकामिकागमम्

    कामिकागम में २९ प्रकार के श्वेत पुष्पों का संकलन किया गया है। वे हैं:

    1. श्वेत कमल (Śvetapadma)
    2. पुन्नाग (Punnāga)
    3. शंखपुष्प / अपराजिता (Śaṅkhapuṣpa)
    4. मल्लिका (Mallikā)
    5. नन्द्यावर्त / चांदनी (Nandyāvarta)
    6. सिरियावर्त / बहु-स्तरीय चांदनी (Siriyāvarta)
    7. श्वेत मंदार (Mandāra)
    8. बहुकर्णिका / गेंद-सेवती प्रजाति (Bahukarṇikā)
    9. द्विकर्णी / दो पत्तियों वाला कमल (Dvikarṇī)
    10. कुरव / मेहंदी का फूल (Kurava)
    11. जाही / चमेली (Jātī)
    12. लक्ष्मी / बिल्व पुष्प (Lakṣmī)
    13. बकुल / मौलसिरी (Bakula)
    14. श्वेत अर्क / मदार (Śvetārka)
    15. मालती / कुंडुमल्ली (Mālatī)
    16. द्रोण / द्रोणपुष्पी (Droṇa)
    17. अतसी / कांस (Atasī)
    18. श्वेत लोध्र (Śvetalodhra)
    19. विषका / वृक्ष-कनेर (Viṣakā)
    20. सीसक / शीशम का फूल (Śīṣakusuma)
    21. भद्रा / गोरखमुंडी (Bhadrā)
    22. महती (Mahatī)
    23. व्याघ्री (Vyāghrī)
    24. चंपक / सफेद चंपा (Campaka)
    25. करवीर / सफेद कनेर (Karavīra)
    26. अशोक (Aśoka)
    27. हालिका (Hālikā)
    28. शतपत्र (Śatapatra)
    29. कुशपुष्प (Kuśapuṣpa)

    इनमें से कुछ प्रजातियाँ तथा श्वेत गोकर्णी, गिरिकर्णिका आदि अन्य प्रकार अन्य आगम ग्रंथों में वर्णित हैं। आगमों के अनुसार श्वेत पुष्प मध्याह्न पूजा के लिए अत्यंत उत्तम माने गए हैं।

    — श्रीशिव अरुलनन्दि / सोमशेखर शिवाचार्य द्वारा संकलित पुष्पार्चनाविधि से उद्धृत।


    शब्दावली

    • सात्विकगुण (Sātvika Guṇa) – पवित्रता, शांति और ज्ञान का प्रतीक गुण।
    • मध्याह्नपूजा (Madhyāhnha Pūjā) – दोपहर के समय की जाने वाली शिव पूजा।
    • मिश्रपुष्प (Miśra Puṣpa) – सात्विक और राजस गुणों के सम्मिश्रण वाले फूल।
    • पूर्वागम (Pūrvāgama) – शैवागमों का प्राथमिक प्रमाणिक भाग।

    Types of White Flowers

    Śaivāgamas state that white flowers belong to Sātvika Guṇa, red flowers to Rājasa Guṇa, blue flowers (excluding Nīlotpala) to Tāmasa Guṇa, and yellow flowers are classified as Miśra Puṣpas (blended Sātvika-Rājasa qualities). To easily identify suitable flowers for worship, we categorize them based on color as prescribed in the primary Agamas.

    Source Text from Primary Agama (Pūrva Kāmikāgama):

    “Śvetapadmaṁ ca punnāgaṁ śaṅkhapuṣpaṁ ca mallikā .

    Nandyāvartaṁ siriyāvartaṁ mandāraṁ bahukarṇikā ..

    Dvikarṇī kuravaṁ jātī lakṣmīśca vakulaṁ tathā .

    Śvetārkaṁ mālatī droṇaṁ atasī śvetalodhrakam ..

    Viṣakā śīśakusumaṁ bhadrā ca mahatī ca sā .

    Vyāghrī campakapuṣpaṁ ca karavīraṁ aśokajam ..

    Hālikā śatapatraṁ ca uttamaṁ kuśapuṣpakam .

    Etāni śvetapuṣpāṇi mukhyāmukhyatva bhāñji hi ..”

    — Pūrvakāmikāgamam

    Thus, Kāmikāgama compiles 29 types of white flowers. They are:

    1. White Lotus (Śvetapadma)
    2. Punnaga (Punnāga)
    3. Conch Flower / Butterfly Pea (Śaṅkhapuṣpa)
    4. Jasmine (Mallikā)
    5. Crape Jasmine (Nandyāvarta)
    6. Multi-layered Crape Jasmine (Siriyāvarta)
    7. White Mandara (Mandāra)
    8. Multi-petaled Chrysanthemum (Bahukarṇikā)
    9. Two-leaf Lotus (Dvikarṇī)
    10. Henna Flower (Kurava)
    11. Spanish Jasmine (Jātī)
    12. Bael Flower (Lakṣmī)
    13. Bullet Wood Flower (Bakula)
    14. White Calotropis (Śvetārka)
    15. Star Jasmine (Mālatī)
    16. White Leucas / Thumbai (Droṇa)
    17. Reed Flower (Atasī)
    18. White Symplocos (Śvetalodhra)
    19. Tree Oleander (Viṣakā)
    20. Lead Flower (Śīṣakusuma)
    21. Bhadra Flower (Bhadrā)
    22. Mahati (Mahatī)
    23. Vyaghri (Vyāghrī)
    24. White Champak (Campaka)
    25. White Oleander (Karavīra)
    26. Ashoka (Aśoka)
    27. Halika (Hālikā)
    28. Hundred-petaled Flower (Śatapatra)
    29. Sacred Grass Flower (Kuśapuṣpa)

    Some of these varieties and others like White Clitoria (Girikarnika) are detailed in other Agamic scriptures. The Agamas prescribe white flowers as most suitable for Midday Worship (Madhyāhnha Pūjā).

    — Excerpted from Puṣpārcanā Vidhi compiled by Civaśrī Somasekhara Sivachariyar.


    Glossary

    • Satvika Guna – The quality of purity, harmony, and spiritual illumination.
    • Madhyahnha Puja – The ritual worship offered during midday hours.
    • Misra Puspa – Flowers possessing mixed qualitative attributes (Sattva + Rajas).
    • Purva Kamikagama – The fundamental primary treatise of the 28 Mūlāgamas.

    Types de Fleurs Blanches

    Les Śaivāgamas déclarent que les fleurs blanches appartiennent au Sātvika Guṇa, les fleurs rouges au Rājasa Guṇa, les fleurs bleues (à l’exception du Nīlotpala) au Tāmasa Guṇa, et les fleurs jaunes sont des Miśra Puṣpas (mélange de qualités Sātvika-Rājasa). Pour identifier facilement les fleurs appropriées pour le culte, nous les classons par couleur selon les Agamas originaux.

    Texte Source (Pūrva Kāmikāgama) :

    “Śvetapadmaṁ ca punnāgaṁ śaṅkhapuṣpaṁ ca mallikā .

    Nandyāvartaṁ siriyāvartaṁ mandāraṁ bahukarṇikā ..

    Dvikarṇī kuravaṁ jātī lakṣmīśca vakulaṁ tathā .

    Śvetārkaṁ mālatī droṇaṁ atasī śvetalodhrakam ..

    Viṣakā śīśakusumaṁ bhadrā ca mahatī ca sā .

    Vyāghrī campakapuṣpaṁ ca karavīraṁ aśokajam ..

    Hālikā śatapatraṁ ca uttamaṁ kuśapuṣpakam .

    Etāni śvetapuṣpāṇi mukhyāmukhyatva bhāñji hi ..”

    — Pūrvakāmikāgamam

    Ainsi, le Kāmikāgama rassemble 29 variétés de fleurs blanches. Ce sont :

    1. Lotus blanc (Śvetapadma)
    2. Punnaga (Punnāga)
    3. Fleur de conque / Pois bleu blanc (Śaṅkhapuṣpa)
    4. Jasmin (Mallikā)
    5. Jasmin de crêpe (Nandyāvarta)
    6. Jasmin de crêpe à fleurs doubles (Siriyāvarta)
    7. Mandara blanc (Mandāra)
    8. Chrysanthème à multiples pétales (Bahukarṇikā)
    9. Lotus à deux feuilles (Dvikarṇī)
    10. Fleur de henné (Kurava)
    11. Jasmin d’Espagne (Jātī)
    12. Fleur de Bael / Vilvam (Lakṣmī)
    13. Fleur de Bakula (Bakula)
    14. Calotropis blanc (Śvetārka)
    15. Jasmin étoilé (Mālatī)
    16. Leucas blanc / Thumbai (Droṇa)
    17. Fleur de roseau (Atasī)
    18. Symplocos blanc (Śvetalodhra)
    19. Laurier-rose arbre (Viṣakā)
    20. Fleur de plomb (Śīṣakusuma)
    21. Fleur de Bhadra (Bhadrā)
    22. Mahati (Mahatī)
    23. Vyaghri (Vyāghrī)
    24. Champak blanc (Campaka)
    25. Laurier-rose blanc (Karavīra)
    26. Ashoka (Aśoka)
    27. Halika (Hālikā)
    28. Fleur à cent pétales (Śatapatra)
    29. Fleur d’herbe Kusa (Kuśapuṣpa)

    Ces fleurs et d’autres espèces comme la Clitoria blanche sont mentionnées dans d’autres traités Agamiques. Les Agamas recommandent les fleurs blanches pour l’adoration de midi (Madhyāhnha Pūjā).

    — Extrait du Puṣpārcanā Vidhi compilé par Civaśrī Somasekhara Sivachariyar.


    Glossaire

    • Sātvika Guṇa – Qualité de pureté, de sérénité et d’harmonie.
    • Madhyāhnha Pūjā – Culte rituel exécuté à la mi-journée.
    • Miśra Puṣpa – Fleurs aux qualités mélangées (Sattva et Rajas).
    • Pūrva Kāmikāgama – Le traité primaire fondamental des 28 Mūlāgamas.

    “Śvetapadmaṁ ca punnāgaṁ śaṅkhapuṣpaṁ ca mallikā .

    Nandyāvartaṁ siriyāvartaṁ mandāraṁ bahukarṇikā ..

    Dvikarṇī kuravaṁ jātī lakṣmīśca vakulaṁ tathā .

    Śvetārkaṁ mālatī droṇaṁ atasī śvetalodhrakam ..

    Viṣakā śīśakusumaṁ bhadrā ca mahatī ca sā .

    Vyāghrī campakapuṣpaṁ ca karavīraṁ aśokajam ..

    Hālikā śatapatraṁ ca uttamaṁ kuśapuṣpakam .

    Etāni śvetapuṣpāṇi mukhyāmukhyatva bhāñji hi ..”

    — Pūrvakāmikāgamam


    Glosario

    • Sātvika Guṇa – Cualidad de pureza, paz y luz espiritual.
    • Madhyāhnha Pūjā – Adoración ritual realizada al mediodía.
    • Miśra Puṣpa – Flores con atributos cualitativos mixtos (Sattva + Rajas).
    • Pūrva Kāmikāgama – El tratado primario fundamental de los 28 Mūlāgamas.

    /

  • Pati-Kṛtya-Prakāra-Kadhana-Prakaraṇam : A Exposition on the Manner in Which the Supreme Lord Executes the Five Cosmic Functions

    Pati-Kṛtya-Prakāra-Kadhana-Prakaraṇam : A Exposition on the Manner in Which the Supreme Lord Executes the Five Cosmic Functions


    TaHiEnFrEs

    இறைவன் ஐந்தொழில்களைச் செய்யும் முறை

    முழுமுதற்பொருளாகிய சிவபெருமான் உலகிற்குரிய ஐந்தொழில்களையும் (படைத்தல், காத்தல், அழித்தல், மறைத்தல், அருளல்) தாமே நேரடியாகச் செய்வதும் உண்டு; அல்லது தம் ஏவலால் பிற தேவர்களைக் கொண்டு செய்விப்பதும் உண்டு.

    இறைவன் தாமே இயற்றுதல்: சிவபெருமான் தாமே தன் சங்கற்பத்தால் முத்தொழில்களையும்/ஐந்தொழில்களையும் இயக்குகின்றார்.”தோற்றுவித் தளித்துப் பின்னும் துடைத்தருள் தொழில்கள் மூன்றும்”— சிவஸ்ரீ அருணந்தி சிவாசாரியார் (சிவஞான சித்தியார்)

    அதிகாரக் கடவுளர் மூலம் செய்வித்தல்: அரசன் தன் அதிகாரத்தை அமைச்சர்களுக்கு வழங்கி வேலையை நிறைவேற்றுவது போல, இறைவன் பிரமன், திருமால், உருத்திரன் ஆகியோருக்கு அதிகார சக்தியை அளித்து தொழில்களைச் செய்விக்கின்றான்.”அயன் அரியும் அவனதுயர் அதிகாரத்து வந்த முறை தன் தொழிலே மன்னுவிப்பன் எல்லாம்”— சிவஸ்ரீ உமாபதி சிவச்சாரியார் (சிவப்பிரகாசம்)

    தேவர்களின் தகுதி: பிரமன், திருமால் முதலியோர் தாங்கள் செய்த விசேட புண்ணியத்தினால் இறைவனின் ஏவலாளர்களாகி, அவனது ‘அதிகார சக்தி’யைப் பெற்று இத்தொழில்களை ஆற்றுகின்றனர்.”விரைக்கமலத்தோன் மாலும் ஏவலான் மேவினோர்கள் புரைத்த அதிகார சக்தி புண்ணியம் நண்ணலாலே”— சிவஸ்ரீ அருணந்தி சிவாசாரியார்

    தொழில் பங்கீடு:படைத்தல்: அயன் (பிரமன்)காத்தல்: பங்கயக்கண் மாயன் (திருமால்)அழித்தல்: உருத்திரன்” உரைத்த இத்தொழில்கள் மூன்றும் மூவருக்கு உலகம் ஓத”— சிவஸ்ரீ அருணந்தி சிவாசாரியார்”படைப்பன் அயன் அளிப்பன் பங்கயக்கண் மாயன் துடைப்பன் உருத்திரனும்”— மனவாசகம் கடந்தார் (உண்மை விளக்கம்)

    மறைத்தலும் அருளலும்: மறைத்தல் தொழிலை மகேசுவரனைக் கொண்டும், அருளல் தொழிலை சதாசிவனைக் கொண்டும் செய்விப்பன். எனவே, இறைவன் ஐந்தொழில்களையும் தாமே நேரடியாகவும், தம் அருள் பெற்ற அதிகாரத் தேவர்கள் மூலமாகவும் நடத்துகின்றான் என்பது தெளிவு.


    English IAST Transliteration

    Iṟaivaṉ aintōḻilkaḷaic ceyyum muṟai :

    Muḻumutaṟ poruḷākiya iṟaivaṉ tāṉē muttōḻilkaḷaic ceyvatum uṇṭu.

    “Tōṟṟuvit taḷittup piṉṉum tuṭait taruḷ tōḻilkaḷ mūṉṟum pōṟṟavē uṭaiyaṉ īcaṉ”

    eṉṟu Civaśrī Aruṇanti Civācāriyār aruḷukiṉṟār. Iṟaivaṉ ittōḻilkaḷaip Piramaṉ, Tirumāl, Uruttiraṉ ivarkaḷaik koṇṭu ceyvipatum uṇṭu.

    “Ayaṉ ariyum avaṉatuyar atikārattu vanta muṟai taṉ tōḻilē maṉṉuvippaṉ ellām”

    eṉṟu Umāpati Civam aruḷukiṉṟār. Ithu etupōla eṉṟāl ulakiyalil aracaṉ cila tōḻilkaḷait tāṉē ceyvatum cila tōḻilkaḷait taṉakku kīḻ uḷḷa amaicarkaraik koṇṭu ceyvipatum pōṉṟatākum.

    Piramaṉ, Tirumāl, Uruttiraṉ mutalāṉōr tam puṇṇiya vicēṭattāl mutalvaṉuṭaiya atikāra caktiyai avaṉuṭaiya ēvalāl peṟṟu ittōḻil āṟṟukiṉṟaṉar eṉpatu.

    “Viraikkamalattōṉ mālum ēvalāṉ mēviṉōrkaḷ puraitta atikāra cakti puṇṇiyam naṇṇalālē”

    eṉṟa Civaśrī Aruṇanti Civācāriyār tiruvākkāl aṟiyappaṭum.

    Piramaṉ paṭaittalaiyum, Tirumāl kāttalaiyum, Uruttiraṉ aḻittalaiyum ceyvatu marapu eṉpatu,

    “Uraitta ittōḻilkaḷ mūṉṟum mūvarukku ulakam ōta”

    eṉṟa Aruṇanti Civācāriyār tiruvākkum,

    “Paṭaippaṉ ayaṉ aḷippaṉ paṅkayakkaṇ māyaṉ tuṭaippaṉ uruttiraṉum”

    eṉṟa Maṉavācakam Kaṭantār tiruvākkum cāṉṟukaḷākum. Maṟaittalaiyum, aruḷaiyum muṟaiyē Makēcuvaraṉ, Catācivaṉ ivarkaḷaik koṇṭu ceyvippaṉ. Eṉavē iṟaivaṉ aintōḻilkaḷaiyum tāṉē ceyvatum uṇṭu. Puṇṇiyam ceytu taṉ aruḷpeṟṟa tēvarkaḷaik koṇṭu ceyvipatum uṇṭu eṉatu uṇarappaṭum.


    கலைச்சொல்லகராதி / அருஞ்சொற்பொருள்

    • ஐந்தொழில் (Ain-tōḻil) – படைத்தல், காத்தல், அழித்தல், மறைத்தல், அருளல் ஆகிய ஐந்து பிரபஞ்சத் தொழில்கள்.
    • அதிகாரசக்தி (Atikāra Cakti) – முதற்கடவுள் அளிக்கும் பிரபஞ்சப் பொறுப்பு மற்றும் ஆளும் ஆற்றல்.
    • ஏவலான் (Ēvalāṉ) – தலைவனின் கட்டளையை ஏற்றுச் செயல்படும் ஏவலாளன் / பிரதிநிதி.
    • மறைத்தல் (Maṟaittal / Tirodhāna) – ஆன்மாக்கள் கன்மப் பயனை நுகருமாறு மலத்தை மறைத்து வைக்கும் செயல்.
    • அருளல் (Aruḷal / Anugraha) – ஆன்மாக்களுக்கு முக்தி அளித்துச் சிவானந்தத்தில் திளைக்கச் செய்யும் செயல்.

    ईश्वर द्वारा पञ्चकृत्य निष्पादन की विधि

    परमेश्वर शिव स्वयं जगत् के पाँचों कार्यों (सृष्टि, स्थिति, संहार, तिरोधान और अनुग्रह) को प्रत्यक्ष रूप से भी करते हैं और अपने अनुग्रह-प्राप्त देवों के माध्यम से भी करवाते हैं।

    “उत्पत्ति, पालन और पुनः संहार — इन तीनों कार्यों के स्वामी परमेश्वर शिव ही हैं।”

    यह श्री अरुलनन्दि शिवाचार्य का कथन है। परमेश्वर इन कार्यों को ब्रह्मा, विष्णु और रुद्र के माध्यम से भी करवाते हैं।

    “ब्रह्मा और विष्णु परमेश्वर के उच्च अधिकार के तहत उनके द्वारा निश्चित क्रम में अपने-अपने कार्य करते हैं।”

    यह श्री उमापति शिवम् का कथन है। यह किस प्रकार है जैसे लोक-व्यवहार में राजा कुछ कार्य स्वयं करता है और कुछ कार्य अपने नीचे के मंत्रियों से करवाता है।

    ब्रह्मा, विष्णु, रुद्र आदि अपने विशेष पुण्य के प्रभाव से परमेश्वर की आज्ञा प्राप्त कर उनकी अधिकार-शक्ति को प्राप्त करके यह कार्य करते हैं।

    “कमल-आसन ब्रह्मा और विष्णु अपने पुण्य के कारण परमेश्वर की आज्ञा पाकर उनकी अधिकार-शक्ति को प्राप्त हुए हैं।”

    यह श्री अरुलनन्दि शिवाचार्य के वचनों से जाना जाता है।

    ब्रह्मा सृष्टि, विष्णु पालन और रुद्र संहार करते हैं, यह परम्परागत विधि है।

    “उक्त तीनों कार्य तीन देवों के लिए संसार में कहे गए हैं।”

    यह अरुलनन्दि शिवाचार्य का वचन है, तथा —

    “ब्रह्मा सृष्टि करते हैं, कमल-नयन विष्णु पालन करते हैं और रुद्र संहार करते हैं।”

    यह श्री मनवासगम् कदन्तार का कथन प्रमाण है। तिरोधान (मறைத்தல்) और अनुग्रह (அருளல்) के कार्य क्रमशः महेश्वर और सदाशिव से करवाते हैं। अतः परमेश्वर पाँचों कार्य स्वयं भी करते हैं और पुण्य करके अपनी कृपा प्राप्त देवों से भी करवाते हैं, यह स्पष्ट है।


    शब्दावली

    • पञ्चकृत्य (Pañcakṛtya) – सृष्टि, स्थिति, संहार, तिरोधान और अनुग्रह।
    • अधिकारशक्ति (Adhikāra Śakti) – शासन और कृत्य निष्पादन हेतु परमेश्वर द्वारा प्रदत्त शक्ति।
    • तिरोधान (Tirodhāna) – आत्मा के परिपाक हेतु अज्ञान/मल को आच्छादित रखने का कार्य।
    • अनुग्रह (Anugraha) – आत्मा को मोक्ष एवं शिवत्व प्रदान करने की कृपा।
    • सदाशिव (Sadāśiva) – अनुग्रह कृत्य के अधिष्ठाता परमेश्वर के रूप।

    The Process of Divine Execution of Five Cosmic Functions

    The Supreme Lord Himself performs the three (and five) cosmic actions directly.

    “The Lord Isa alone inherently possesses the three cosmic functions of creating, protecting, and dissolving.”

    So states Svisri Arulnandi Sivachariyar. The Lord also causes these actions to be performed through Brahma, Vishnu, and Rudra.

    “Brahma and Hari perform their respective assigned duties under the supreme authority and order of the Lord.”

    So states Umapathi Shivam. This is comparable to how an earthly king performs certain duties directly while delegating other tasks to ministers appointed under him.

    Brahma, Vishnu, Rudra, and others execute these duties by receiving the Supreme Lord’s delegated authority through His command, owing to their special merit (Punya).

    “Brahma on the fragrant lotus and Vishnu attained their supreme delegated authority by divine order through their acquired merit.”

    This is known from the divine words of Svisri Arulnandi Sivachariyar.

    It is tradition that Brahma creates, Vishnu preserves, and Rudra dissolves.

    “The world speaks of these three declared duties belonging to the three deities.”

    This statement of Arulnandi Sivachariyar, alongside —

    “Brahma creates, lotus-eyed Vishnu preserves, and Rudra dissolves.”

    — from Manavasagam Kadanthar, serve as authoritative proofs. Obscuration and Grace are performed through Mahesvara and Sadasiva respectively. Therefore, it is understood that the Lord executes all five actions either Himself directly, or through deities who have attained His grace by their merits.


    Glossary

    • Pancakritya – The fivefold cosmic operations: Creation, Preservation, Dissolution, Obscuration, and Grace.
    • Adhikara Shakti – The delegated divine authority conferred upon cosmic deities.
    • Tirodhana – The act of obscuring true wisdom so souls can mature through karma.
    • Anugraha – The bestowal of divine grace leading to final liberation (Mukti).
    • Sadasiva – The aspect of Lord Siva through which ultimate grace is bestowed.

    Le Mode d’Exécution des Cinq Fonctions Cosmiques par le Seigneur

    Le Seigneur Suprême accomplit Lui-même directement les trois (et cinq) fonctions cosmiques.

    « Le Seigneur Īśa détient Lui-même les trois fonctions de création, de préservation et de dissolution. »

    C’est ce qu’enseigne Śrī Arulnandi Sivachariyar. Le Seigneur fait également exécuter ces tâches par l’intermédiaire de Brahmā, Viṣṇu et Rudra.

    « Brahmā et Hari accomplissent leurs devoirs respectifs sous la haute autorité et l’ordre du Souverain. »

    Ainsi s’exprime Umapathi Shivam. Cela ressemble à un roi terrestre qui accomplit lui-même certaines tâches et en confie d’autres aux ministres placés sous ses ordres.

    Brahmā, Viṣṇu, Rudra et les autres accomplissent ces devoirs en recevant l’autorité déléguée du Seigneur Suprême selon Son commandement, en raison de leur mérite particulier (Puṇya).

    « Brahmā sur le lotus odorant et Viṣṇu ont obtenu leur haute autorité par ordre divin grâce à leurs mérites acquis. »

    Cela est confirmé par les paroles de Śrī Arulnandi Sivachariyar.

    Il est traditionnel que Brahmā crée, Viṣṇu préserve et Rudra dissolve.

    « Le monde attribue ces trois devoirs énoncés aux trois divinités. »

    Les paroles d’Arulnandi Sivachariyar, tout comme :

    « Brahmā crée, Viṣṇu aux yeux de lotus préserve et Rudra dissout. »

    — de Manavasagam Kadanthar, en servent de preuves textuelles. L’Obscurcissement et la Grâce sont accomplis respectivement par Maheśvara et Sadāśiva. Il est donc clair que le Seigneur accomplit les cinq actes soit directement, soit par l’intermédiaire de divinités ayant reçu Sa grâce.


    Glossaire

    • Pancakritya – Les cinq fonctions cosmiques : Création, Préservation, Dissolution, Obscurcissement et Grâce.
    • Adhikāra Śakti – Le pouvoir d’autorité délégué aux divinités cosmiques.
    • Tirodhāna – L’acte de voiler la vérité pour permettre la maturation du Karma.
    • Anugraha – La grâce divine libératrice.
    • Sadāśiva – L’aspect de Śiva dispensateur de la grâce ultime.

    El Modo de Ejecución de las Cinco Funciones Cósmicas por el Señor

    El Señor Supremo Mismo realiza las tres (y cinco) funciones cósmicas directamente.

    “Solo el Señor Īśa posee inherentemente las tres funciones cósmicas de crear, proteger y disolver.”

    Así lo enseña Śrī Arulnandi Sivachariyar. El Señor también hace que estas funciones sean ejecutadas a través de Brahmā, Viṣṇu y Rudra.

    “Brahmā y Hari realizan sus deberes asignados bajo la autoridad suprema y mandato del Señor.”

    Así lo declara Umapathi Shivam. Esto es semejante a un rey terrenal que realiza ciertos deberes por sí mismo y delega otros a los ministros bajo su mando.

    Brahmā, Viṣṇu, Rudra y otros ejecutan estos deberes recibiendo la autoridad delegada del Señor Supremo según Su mandato, debido a su mérito especial (Puṇya).

    “Brahmā en el loto fragante y Viṣṇu obtuvieron su suprema autoridad delegada por mandato divino debido a sus méritos.”

    Esto se conoce por las palabras divinas de Śrī Arulnandi Sivachariyar.

    Es tradición que Brahmā crea, Viṣṇu preserva y Rudra disuelve.

    “El mundo declara que estos tres deberes pertenecen a las tres deidades.”

    Esta afirmación de Arulnandi Sivachariyar, junto con —

    “Brahmā crea, Viṣṇu de ojos de loto preserva y Rudra disuelve.”

    — de Manavasagam Kadanthar, sirven como testimonios autorizados. La Ocultación y la Gracia se realizan a través de Maheśvara y Sadāśiva respectivamente. Por lo tanto, se entiende que el Señor realiza las cinco funciones directamente o mediante deidades que obtuvieron Su gracia.


    Glosario

    • Pancakritya – Las cinco operaciones cósmicas: Creación, Preservación, Disolución, Ocultación y Gracia.
    • Adhikāra Śakti – La autoridad divina delegada sobre las deidades cósmicas.
    • Tirodhāna – La acción de ocultar la sabiduría divina para madurar el karma.
    • Anugraha – La concesión de la gracia divina para la liberación.
    • Sadāśiva – El aspecto de Śiva mediante el cual se otorga la gracia.

    /

  • Bhū-Parīkṣā-Prakaraṇam : Classification and Examination of Land for Agamic Construction

    Bhū-Parīkṣā-Prakaraṇam : Classification and Examination of Land for Agamic Construction


    TaHiEnFrEs

    || சைவாகமத்தில் பூமி பரிசோதனை ||

    முதலில் ஆச்சாரியன் பூமியை சுவை, வாசனை, நிறம், மண், நீர் முதலியவைகளாலும், சகுனத்தாலும் பரிசீலிக்கவேண்டும்.

    காமிகம் பூபரீக்ஷா படலம்

    பூமியை அதன் தன்மையைக் கொண்டு, சைவம், பிராம்மம், வைஷ்ணவம், ஐந்திரம், ஔக்ஷம், பௌதிகம், ஆஸுரம், பைசாசம், ராக்ஷஸம், வாயவ்யம், வாருணம், ஆக்நேயம் என்று பன்னிரண்டு விதமாகக் கூறி அவைகளின் லக்ஷணத்தையும் கூறுகின்றது.

    ஆசாரியன் கீழ் வரும் லக்ஷணங்களைக் கொண்டு பூமியின் பேதத்தை அறிந்து கொள்ளவேண்டும்.

    1. சைவீபூமி: கொங்குமரம், மருது, அரசு, விளா, அசோகம், ஆச்சாமரம், நிலத்தாமரை, துளசி, அருகு, விஷ்ணுகிராந்தி, இலவம், மலைநன்னாரி, புறா, கிளி, அன்னப்பறவை இவைகளால் சூழப்பட்டது “சைவீ” பூமியாகும். இது சுபத்தைக் கொடுக்கும்.
    2. பிராம்மீபூமி: பில்வம், பொரசு, தர்ப்பை, நாணல், மான்கள், வாசனை உள்ள ஹோமப் பொருட்கள் இவைகள் உள்ளது “பிராம்மி” பூமியாகும். இது நன்மையைக் கொடுக்கும்.
    3. வைஷ்ணவீபூமி: தும்பை, புளியமரம், புங்கமரம், மூங்கில், பருத்தி, எருக்கு, செம்பருத்தி, அன்னப் பறவை, மேலும் பறவைகள், மிருகங்கள், முட்களில்லாத மரங்கள் இவைகளோடு கூடியது “வைஷ்ணவீ” பூமியாகும். இது பராக்ரமத்தையும், வீரத்தன்மையையும் அளிக்கக்கூடியது.
    4. ஐந்த்ரீபூமி: வாழை, பலா, மா, சரக்கொன்றை, மகிழம், பாதிரி, சிந்துவாரம், நெல்லி, நீலோத் பலம் இவை உள்ளதும், மூன்றாவது நான்காவது வர்ணத்தார்கள் நிறைந்ததும், பாதிரி அகில் வாசனை உள்ளதுமான பூமி “ஐந்த்ரீ” பூமி ஆகும். இது செல்வப் பெருக்கை அளிக்கும்.
    5. ஔக்ஷீபூமி: அழிஞ்சல் மரம் துஷ்டர்கள் அல்லது ஏமாற்றுபவர்கள், மந்தார மரங்கள், கீரி, முயல், உடும்பு, சகோரப் பறவை இவைகளால் சூழப்பட்ட பூமி “ஔக்ஷி” யாகும். இது பராக்கிரமத்தையும், வீரத்தன்மையையும் கொடுப்பதோடு மக்கள் செல்வத்தையும் அளிக்கும்.
    6. பௌதிகீபூமி: பெருநொச்சில், முல்லை, அருகு, அழிஞ்சல், கிம்சுகம், மல்லிகை, அலரி, இலுப்பை இவைகளால் சூழப்பட்டு விபூதி வாசனை உள்ளது “பௌதிகீ” பூமியாகும். இது மனிதர்களுக்கு உணவையும், புஷ்டியையும் கொடுக்கும்.
    7. ஆஸுரீபூமி: செரா மரங்கள் இன்னும் பெரிய மரங்கள், கொடிய பிராணிகள், வெங்காயம், வேடர்கள், துஷ்டர்கள், கழுகு, கோழி, பாம்பு, கடுக்காய் வாசனை இவைகளோடு கூடியது “ஆஸுரீ” பூமியாகும். இது யுத்தத்தைக் கொடுக்கக் கூடியது.
    8. பைசாசீபூமி: இலவமரம், மகிழமரம், தான்றிமரம், நறுவிலி மரம், கழுதை, ஒட்டகம், பன்றி, நரி வேடர்கள், கெட்டவாசனை உள்ளது “பைசாசி” பூமியாகும். இது அழிவை அளிக்கக் கூடியது.
    9. ராக்ஷஸீபூமி: சண்டாளர், விஷம், திருடர், ரோமங்கள் உள்ளதும், மிளகு, வெல்லம் இவைகளின் வாசனை நிறைந்ததுமான பூமி “ராக்ஷஸீ” என்று சொல்லப்படுகிறது. இது அழிவைக் கொடுக்கும்.
    10. வாயவ்யாபூமி: நரிக்கூட்டங்களோடு கூடியதும், சுவர்க்கோழி உள்ளதும், சிறிய சிறிய கற்களோடு கூடியதுமான பூமி “வாயவ்யா” மாகும். இது துக்கத்தையும் ஏழ்மையையும் கொடுக்கக் கூடியது.
    11. வாருணீபூமி: பாக்கு மரங்களால் சூழப்பட்ட பூமி “வாருணீ” பூமியாகும். இது எல்லா காரிய சித்திகளையும் அளிக்கும்.
    12. ஆக்நேயீபூமி: கள்ளி நிறைந்ததும், மோசமான கற்களை உடையதும், விளையாத பூமியாயும், தண்ணீர் இல்லாததாயும் உள்ளது ஆக்நேய பூமியாகும். இது அழிவைக் கொடுக்கும்.

    சிவத்தன்மை பொருந்திய பூமி ‘சைவீ’ என்றும், விஷ்ணு சம்பந்தமுள்ளது ‘வைஷ்ணவீ’ என்றும், பிரும்மா சம்பந்தமுள்ளது ‘பிராம்மி’ என்றும் சொல்லப்படுகிறது. சைவி பூமி பிராம்மணர் முதலானோருக்குச் சிறந்தது. சைவி, பிராம்மி, வைஷ்ணவீ இவை பிராமணர்களுக்கு விசேஷமாகச் சிறந்தது. ஔக்ஷி அரசர்களுக்கும், வைச்யர்களுக்கும் சிறந்தது. பௌதிகி மற்றவர்களுக்குச் சிறந்தது என்று கூறப்படுகிறது. வாருணி பூமி எல்லோருக்கும் சிறந்ததாகச் சொல்லப்படுகிறது.

    பைசாசி, ஆஸுரி, ராக்ஷஸீ இவை பல தடவை உழுது, பசுக்களைத் தங்க வைத்து ஒரு வருஷத்திற்குமேல் கிரகிக்கத்தக்கவை என்று கூறுவதைக் காணலாம்.

    — சைவகாலவிவேகம் என்னும் நூலில் இருந்து.


    English IAST Transliteration

    || Śaivāgamattil Bhūmi Parīkṣaṉai ||

    Mudaliā Ācāriyaṉ bhūmiyai suvai, vāsaṉai, niṟam, maṇ, nīr mudaliyavaigaḷālum, saguṇattālum parīśīlikkaveṇṭum.

    Kāmikam Bhūparīkṣā Paṭalam

    Bhūmiyai adhaṉ thaṉmaiyaik koṇṭu, Śaivam, Birāmmam, Vaiṣṇavam, Ainthiram, Oukṣam, Bouthikam, Āsuram, Paisāsam, Rākṣasam, Vāyavyam, Vāruṇam, Ākṉeyam eṉṟu paṉṉiraṇṭu vidhamāgak kūṟi avaigaḷiṉ lakṣaṇathaiyum kūṟugiṉṟadhu.

    Ācāriyaṉ kīḻ varum lakṣaṇaṅkaḷaik koṇṭu bhūmiyiṉ pēdhathaik koṇṭu aṟintu koḷḷaveṇṭum.

    1. Śaivī Bhūmi: Koṅgumarām, maruthu, arasu, viḷā, asōkam, āccāmarām, nilathāmarai, tuḷasi, arugu, viṣṇukirānti, ilavam, malaiṉaṉṉāri, puṟā, kiḷi, aṉṉappaṟavai ivaigaḷāl cūḻappaṭṭatu “Śaivī” bhūmiyāgum. Ithu śubathaik koṭukkum.
    2. Birāmmī Bhūmi: Bilvam, porasu, tarppai, nāṇal, māṉkaḷ, vāsaṉai uḷḷa hōmap poruṭkaḷ ivaigaḷ uḷḷatu “Birāmmī” bhūmiyāgum. Ithu naṉmaiyaik koṭukkum.
    3. Vaiṣṇavī Bhūmi: Tumpai, puḷiyamarām, puṅgamarām, mūṅgil, parutti, erukku, cempaparutti, aṉṉap paṟavai, mēlum paṟavaigaḷ, mirugaṅkaḷ, muṭkaḷillāta marāṅkaḷ ivaigaḷōṭu kūṭiyatu “Vaiṣṇavī” bhūmiyāgum. Ithu parākkiramathaiyum, vīrathaṉmaiyaiyum aḷikkakkūṭiyatu.
    4. Ainthirī Bhūmi: Vāḻai, palā, mā, carakkoṉṟai, makiḻam, pāthiri, cinthuvāram, nelli, nīlōtpalam ivai uḷḷatum, mūṉṟāvatu nāṉkāvatu varṇattārkaḷ niṟaiñcatum, pāthiri akil vāsaṉai uḷḷatumāṉa bhūmi “Ainthirī” bhūmi āgum. Ithu celvap perukkai aḷikkum.
    5. Oukṣī Bhūmi: Aḻiñcal marām tuṣṭarkaḷ allatu ēmāṟṟupavarkaḷ, mantāra marāṅkaḷ, kīri, muyal, uṭumpu, cakōrap paṟavai ivaigaḷāl cūḻappaṭṭa bhūmi “Oukṣī” yāgum. Ithu parākkiramathaiyum, vīrathaṉmaiyaiyum koṭuppatōṭu makkaḷ celvathaiyum aḷikkum.
    6. Bouthikī Bhūmi: Perunoccil, mullai, arugu, aḻiñcal, kimcukam, mallikai, alari, iluppai ivaigaḷāl cūḻappaṭṭu vibhūti vāsaṉai uḷḷatu “Bouthikī” bhūmiyāgum. Ithu maṉitharkaḷukku uṇavaiyum, puṣṭiyaiyum koṭukkum.
    7. Āsurī Bhūmi: Cerā marāṅkaḷ iṉṉum periya marāṅkaḷ, koṭiya pirāṇigaḷ, veṅkāyam, vēṭarkaḷ, tuṣṭarkaḷ, kaḻugu, kōḻi, pāmpu, kaṭukkāy vāsaṉai ivaigaḷōṭu kūṭiyatu “Āsurī” bhūmiyāgum. Ithu yuthathaik koṭukkak kūṭiyatu.
    8. Paisācī Bhūmi: Ilavamarām, makiḻamarām, tāṉṟimarām, naṟuvili marām, kaḻuthai, oṭṭagam, paṉṟi, nari vēṭarkaḷ, keṭṭavāsaṉai uḷḷatu “Paisācī” bhūmiyāgum. Ithu aḻivai aḷikkak kūṭiyatu.
    9. Rākṣasī Bhūmi: Caṇṭāḷar, viṣam, tiruṭar, rōmaṅkaḷ uḷḷatum, miḷagu, vellam ivaigaḷiṉ vāsaṉai niṟaiñcatumāṉa bhūmi “Rākṣasī” eṉṟu collappaṭukiṟatu. Ithu aḻivaik koṭukkum.
    10. Vāyavyā Bhūmi: Narikkūṭṭaṅkaḷōṭu kūṭiyatum, cuvarkkōḻi uḷḷatum, ciṟiya ciṟiya kaṟkaḷōṭu kūṭiyatumāṉa bhūmi “Vāyavyā” māgum. Ithu dukkathaiyum ēḻmaiyaiyum koṭukkak kūṭiyatu.
    11. Vāruṇī Bhūmi: Pākku marāṅkaḷāl cūḻappaṭṭa bhūmi “Vāruṇī” bhūmiyāgum. Ithu ellā kāriya siddhikaḷaiyum aḷikkum.
    12. Ākṉeyī Bhūmi: Kaḷḷi niṟaiñcatum, mōsamāṉa kaṟkaḷai uṭaiyatum, viḷaiyāta bhūmiyāyum, taṇṇīr illātatāyum uḷḷatu Ākṉeya bhūmiyāgum. Ithu aḻivaik koṭukkum.

    Śaivathhaṉmai porunthiya bhūmi ‘Śaivī’ eṉṟum, Viṣṇu cambanthamuḷḷatu ‘Vaiṣṇavī’ eṉṟum, Pirummā cambanthamuḷḷatu ‘Birāmmī’ eṉṟum collappaṭukiṟatu. Śaivi bhūmi Birāmmaṇar mudaliyōrukkuś ciṟantatu. Śaivi, Birāmmī, Vaiṣṇavī ivai Pirāmaṇarkaḷukku vicēṣamāgaś ciṟantatu. Oukṣi arasarkaḷukkum, Vaiśyarkaḷukkum ciṟantatu. Bouthiki maṟṟavarkaḷukkuś ciṟantatu eṉṟu kūṟappaṭukiṟatu. Vāruṇi bhūmi ellōrukkum ciṟantatāgaś collappaṭukiṟatu.

    Paisāci, Āsuri, Rākṣasī ivai pala taṭavai uḻutu, pasukkaḷai thaṅka vaittu oru varuṣattiṟkumēl kiragikkathakkavai eṉṟu kūṟuvathaik kāṇalām.

    Śaivakāla Vivekam eṉṉum nūlil iruntu.


    கலைச்சொல்லகராதி / அருஞ்சொற்பொருள்

    • பூபரீக்ஷா (Bhūparīkṣā) – நிலத்தின் தன்மைகளையும் தகுதிகளையும் ஆகம வழியில் பரிசோதித்தல்.
    • காமிகாகமம் (Kāmikāgama) – 28 சிவாகமங்களில் முதலாவதும் முக்கியமானதுமான மூல ஆகமம்.
    • காரியசித்தி (Kāriya Siddhi) – மேகொள்ளும் அனைத்துச் செயல்களிலும் பெறப்படும் முழுமையான வெற்றி.
    • சுபலக்ஷணம் (Śuba Lakṣaṇam) – மங்கலத்தையும் நன்மையையும் அளிக்கும் நற்குறிகள்.

    || शैवागम में भूमि परीक्षण ||

    सर्वप्रथम आचार्य को भूमि का परीक्षण उसके स्वाद, गंध, रंग, मिट्टी, जल और शकुन (शुभ-अशुभ संकेतों) के आधार पर करना चाहिए।

    कामिक आगम — भूपरीक्षा पटलम

    आगम भूमि को उसके स्वभाव और लक्षणों के आधार पर बारह प्रकारों में विभाजित करता है: शैव, ब्राह्म, वैष्णव, ऐंद्र, औक्ष, भौतिक, आसुर, पैशाच, राक्षस, वायव्य, वारुण, और आग्नेय।

    आचार्य को निम्नलिखित लक्षणों द्वारा भूमि के भेदों को पहचानना चाहिए:

    1. शैवीभूमि: कोंरई, मरुदु, पीपल, कैथ, अशोक, आच्छा वृक्ष, भू-कमल, तुलसी, दूर्वा, विष्णुक्रांति, सेमल, कपोत (कबूतर), तोता और हंसों से घिरी भूमि “शैवी” कहलाती है। यह शुभता प्रदान करती है।
    2. ब्राह्मीभूमि: बिल्व, ढाक, दर्भ घास, कांस, हिरण और सुगंधित यज्ञ सामग्रियों से युक्त भूमि “ब्राह्मी” कहलाती है। यह कल्याण प्रदान करती है।
    3. वैष्णवीभूमि: द्रोणपुष्पी, इमली, करंज, बाँस, कपास, मदार, गुड़हल, हंस, पक्षी, पशु और बिना काँटे वाले वृक्षों से युक्त भूमि “वैष्णवी” कहलाती है। यह पराक्रम और वीरता प्रदान करती है।
    4. ऐंद्रीभूमि: केला, कटहल, आम, अमलतास, मौलसिरी, पाढ़ल, निर्गुंडी, आँवला, नीलकमल से युक्त तथा पाढ़ल व अगरु की गंध वाली भूमि “ऐंद्री” कहलाती है। यह धन-समृद्धि प्रदान करती है।
    5. औक्षीभूमि: अकोल वृक्ष, मन्दार, नेवला, खरगोश, गोह और चकोर पक्षियों से घिरी भूमि “औक्षी” कहलाती है। यह पराक्रम, वीरता और वंश वृद्धि प्रदान करती है।
    6. भौतिकीभूमि: निर्गुंडी, चमेली, दूर्वा, अकोल, पलाश, कनेर और महुआ से घिरी तथा भस्म (विभूति) की गंध वाली भूमि “भौतिकी” कहलाती है। यह अन्न और पुष्टि प्रदान करती है।
    7. आसुरीभूमि: विषैले व बड़े वृक्ष, हिंसक पशु, प्याज, व्याध (शिकारी), चील, मुर्गा, सांप और हरड़ की गंध वाली भूमि “आसुरी” कहलाती है। यह युद्ध और कलह का कारण बनती है।
    8. पैशाचीभूमि: सेमल, मौलसिरी, बहेड़ा, गधा, ऊंट, सूअर, लोमड़ी और दुर्गंध युक्त भूमि “पैशाची” कहलाती है। यह विनाश लाती है।
    9. राक्षसीभूमि: विष, चोर, बाल/रोम, तथा काली मिर्च और गुड़ की गंध वाली भूमि “राक्षसी” कहलाती है। यह सर्वनाश करती है।
    10. वायव्याभूमि: सियार के झुंड, झींगुर और छोटे-छोटे कंकड़-पत्थरों से युक्त भूमि “वायव्या” कहलाती है। यह दुख और दरिद्रता देती है।
    11. वारुणीभूमि: सुपारी के वृक्षों से घिरी भूमि “वारुणी” कहलाती है। यह सभी कार्यों में सफलता (कार्यसिद्धि) प्रदान करती है।
    12. आग्नेयीभूमि: नागफनी/कांटेदार झाड़ियों से भरी, नुकीले पत्थरों वाली, बंजर और जलहीन भूमि “आग्नेयी” कहलाती है। यह विनाशकारी होती है।

    शिव-तत्त्व से युक्त भूमि ‘शैवी’, विष्णु-तत्त्व से युक्त ‘वैष्णवी’ और ब्रह्मा से संबंधित भूमि ‘ब्राह्मी’ कहलाती है। शैवी, ब्राह्मी और वैष्णवी भूमियाँ ब्राह्मणों के लिए विशेष श्रेष्ठ हैं। औक्षी भूमि क्षत्रियों और वैश्यों के लिए तथा भौतिकी भूमि अन्य वर्गों के लिए उत्तम कही गई है। वारुणी भूमि सभी के लिए अत्यंत श्रेष्ठ मानी गई है।

    पैशाची, आसुरी और राक्षसी भूमियों को अनेक बार जोतकर, एक वर्ष से अधिक समय तक गायों को बांधकर/चराकर शुद्ध करने के बाद ही ग्रहण किया जा सकता है।

    — शैवकालविवेकम् ग्रंथ से उद्धृत।


    शब्दावली

    • भूपरीक्षा (Bhūparīkṣā) – भूमि की गुणवत्ता और उपयुक्तता का आगमिक परीक्षण।
    • कामिकागम (Kāmikāgama) – २८ मूलागमों में से प्रथम एवं मुख्य आगम ग्रंथ।
    • कार्यसिद्धि (Kāryasiddhi) – सभी संकल्पित कार्यों में पूर्ण सफलता की प्राप्ति।
    • शुभलक्षण (Śubha Lakṣaṇa) – कल्याण और मंगल का प्रतीक गुण या चिह्न।

    || Examination of Land in Saiva Agamas ||

    First, the Acharya must examine the land through taste, smell, color, soil texture, water quality, and omens.

    Kamika Agama — Bhu Pariksha Padalam

    The Agama classifies land into twelve distinct types based on its inherent characteristics and symptoms: Saiva, Brahma, Vaishnava, Aindra, Auksha, Bhauthika, Asura, Paisacha, Rakshasa, Vayavya, Varuna, and Agneya.

    The Acharya should identify the variations of land through the following attributes:

    1. Saivi Land: Surrounded by Konrai, Maruthu, Sacred Fig (Arasu), Wood Apple, Ashoka, Acca trees, Land Lotus, Tulasi, Arugu grass, Vishnukranthi, Silk Cotton, Mountain Sarsaparilla, and inhabited by doves, parrots, and swans. This land bestows auspiciousness (Subham).
    2. Brahmi Land: Featuring Bilva, Flame of the Forest (Porasu), Darbha grass, reeds, deer, and aromatic sacrificial materials. It bestows welfare and goodness.
    3. Vaishnavi Land: Abundant in Thumbai, Tamarind, Punga, Bamboo, Cotton, Calotropis, Hibiscus, swans, various birds, animals, and thornless trees. It bestows valor and heroism.
    4. Aindri Land: Rich in Banana, Jackfruit, Mango, Golden Shower (Konrai), Magizham, Pathiri, Chaste tree, Gooseberry, Blue Water Lily, inhabited by diverse communities, and carrying the fragrance of Pathiri and Agarwood. It grants immense wealth and prosperity.
    5. Aukshi Land: Surrounded by Alinjil trees, Mandara trees, mongooses, rabbits, monitor lizards, and Chakora birds. It grants valor, heroism, and progeny.
    6. Bhauthiki Land: Surrounded by Chaste trees, Jasmine, Arugu grass, Alinjil, Flame of the Forest, Oleander, and Mahua, bearing the fragrance of Sacred Ash (Vibhuti). It provides food and nourishment.
    7. Asuri Land: Characterized by Cera trees, massive ancient trees, fierce animals, wild onions, hunters, eagles, roosters, snakes, and the scent of Myrobalan. It causes conflict and war.
    8. Paisachi Land: Featuring Silk Cotton, Magizham, Belleric Myrobalan, donkeys, camels, wild boars, foxes, and foul odors. It causes destruction.
    9. Rakshasi Land: Marked by poison, thieves, stray animal hair, and smelling of black pepper and jaggery. It brings total ruin.
    10. Vayavya Land: Inhabited by packs of jackals, crickets, and filled with small pebbles. It brings sorrow and poverty.
    11. Varuni Land: Surrounded by Betel Nut (Areca) palms. It grants success in all endeavors (Karya Siddhi).
    12. Agneyi Land: Filled with cacti/thorny bushes, jagged rocks, barren soil, and lacking water. It brings destruction.

    Land imbued with Śiva-tattva is called ‘Saivi’, that associated with Viṣṇu is ‘Vaishnavi’, and that linked to Brahmā is ‘Brahmi’. Saivi, Brahmi, and Vaishnavi lands are exceptionally suited for Brahmins. Aukshi land is best for rulers (Kshatriyas) and merchants (Vaishyas), while Bhauthiki land is suitable for others. Varuni land is universally auspicious for all.

    Inauspicious lands (Paisachi, Asuri, Rakshasi) must be repeatedly plowed and purified by keeping cattle grazing on them for over a year before they can be accepted.

    — Excerpted from Saiva Kala Vivekam.


    Glossary

    • Bhu Pariksha – The Agamic examination of land suitability and qualitative attributes.
    • Kamikagama – The primary and foremost treatise among the 28 Mūlāgamas.
    • Karya Siddhi – Complete fruition and accomplishment of all undertaken endeavors.
    • Subha Lakshana – Auspicious signs and favorable qualitative characteristics.

    || Examen de la Terre dans les Saiva Agamas ||

    Tout d’abord, l’Acharya doit examiner la terre à travers le goût, l’odeur, la couleur, la texture du sol, la qualité de l’eau et les présages.

    Kamika Agama — Bhu Pariksha Padalam

    L’Agama classe la terre en douze types distincts en fonction de ses caractéristiques inhérentes : Saiva, Brahma, Vaishnava, Aindra, Auksha, Bhauthika, Asura, Paisacha, Rakshasa, Vayavya, Varuna et Agneya.

    L’Acharya doit identifier la nature du terrain selon les signes suivants :

    1. Terre Saivi : Entourée d’arbres Konrai, Maruthu, Figuier sacré, Pomme de bois, Ashoka, Loto terrestre, Tulasi, herbe Arugu, colombes, perroquets et cygnes. Elle apporte la prospérité et le bien-être (Subham).
    2. Terre Brahmi : Caractérisée par le Bilva, l’herbe Darbha, des roseaux, des cerfs et des substances aromatiques de sacrifice. Elle apporte le bienfaits.
    3. Terre Vaishnavi : Abondante en Tamarinier, Bambou, Coton, Hibiscus, cygnes et arbres sans épines. Elle confère le courage et la valeur.
    4. Terre Aindri : Riche en Bananiers, Jacquiers, Manguiers, Lys d’eau bleus, et exhalant le parfum du bois d’Agle. Elle apporte une grande richesse.
    5. Terre Aukshi : Entourée d’arbres Alinjil, Mandara, de mangoustes, lapins et oiseaux Chakora. Elle donne la vaillance et une descendance prospère.
    6. Terre Bhauthiki : Entourée de Jasmin, herbe Arugu, Laurier-rose et exhalant la senteur de la Cendre Sacrée (Vibhuti). Elle donne la nourriture et la santé.
    7. Terre Asuri : Marquée par de grands arbres toxiques, des animaux feroces, des aigles, des serpents et l’odeur du Myrobolan. Elle engendre les conflits et la guerre.
    8. Terre Paisachi : Comprenant des ânes, chameaux, sangliers, renards et de mauvaises odeurs. Elle apporte la destruction.
    9. Terre Rakshasi : Contenant du poison, des poils d’animaux et de fortes odeurs de poivre noir et de mélasse. Elle cause la ruine totale.
    10. Terre Vayavya : Remplie de chacals, de grillons et de petits cailloux. Elle apporte le chagrin et la pauvreté.
    11. Terre Varuni : Entourée de palmiers à noix d’Arec. Elle accorde le succès dans toutes les entreprises (Karya Siddhi).
    12. Terre Agneyi : Remplie de cactus, de roches arides et manquant d’eau. Elle est destructrice.

    La terre imprégnée de Śiva-tattva est dite ‘Saivi’, celle associée à Viṣṇu est ‘Vaishnavi’, et celle liée à Brahmā est ‘Brahmi’. Les terres Saivi, Brahmi et Vaishnavi sont particulièrement favorables. La terre Varuni est universellement propice à tous.

    Les terres néfastes (Paisachi, Asuri, Rakshasi) doivent être labourées à plusieurs reprises et purifiées en y faisant paître du bétail pendant plus d’un an avant de pouvoir être utilisées.

    — Extrait du Saiva Kala Vivekam.


    Glossaire

    • Bhu Pariksha – L’examen agamique de la qualité et de la viabilité des sols.
    • Kamikagama – Le premier et le plus important traité parmi les 28 Mūlāgamas.
    • Karya Siddhi – L’accomplissement parfait et le succès de tous les projets.
    • Subha Lakshana – Signes de bon augure et caractéristiques favorables.

    || Examen de la Tierra en los Saiva Agamas ||

    En primer lugar, el Acharya debe examinar la tierra a través del gusto, el olor, el color, la textura del suelo, la calidad del agua y los presagios.

    Kamika Agama — Bhu Pariksha Padalam

    El Agama clasifica la tierra en doce tipos distintos según sus características inherentes: Saiva, Brahma, Vaishnava, Aindra, Auksha, Bhauthika, Asura, Paisacha, Rakshasa, Vayavya, Varuna y Agneya.

    El Acharya debe reconocer las diferencias del terreno según los siguientes atributos:

    1. Tierra Saivi: Rodeada de árboles Konrai, Maruthu, Higuera sagrada, Ashoka, Loto terrestre, Tulasi, hierba Arugu, palomas, loros y cisnes. Otorga auspiciosidad y bienestar (Subham).
    2. Tierra Brahmi: Caracterizada por Bilva, hierba Darbha, cañas, ciervos y materiales aromáticos para sacrificios. Otorga bienestar.
    3. Tierra Vaishnavi: Con abundantes tamarindos, bambú, algodón, hibisco, cisnes y árboles sin espinas. Concede valor y valentía.
    4. Tierra Aindri: Rica en plátanos, mangos, jazmines, lirios de agua azules y aroma a madera de áloe. Concede gran riqueza y prosperidad.
    5. Tierra Aukshi: Rodeada de árboles Alinjil, Mandara, mangostas, conejos y aves Chakora. Concede valor y descendencia.
    6. Tierra Bhauthiki: Rodeada de jazmín, adelfa y con la fragancia de la Ceniza Sagrada (Vibhuti). Concede alimento y nutrición.
    7. Tierra Asuri: Con árboles gigantescos, animales feroces, cazadores, águilas, serpientes y olor a mirobálanos. Causa guerras y conflictos.
    8. Tierra Paisachi: Con asnos, camellos, jabalíes, zorros y malos olores. Trae destrucción.
    9. Tierra Rakshasi: Marcada por veneno, pelos de animales y aroma a pimienta negra y panela. Provoca la ruina total.
    10. Tierra Vayavya: Habitada por manadas de chacales, grillos y piedras pequeñas. Aporta tristeza y pobreza.
    11. Tierra Varuni: Rodeada de palmeras de areca. Concede el éxito en todas las empresas (Karya Siddhi).
    12. Tierra Agneyi: Con cactus, rocas afiladas, suelo estéril y falta de agua. Es destructiva.

    La tierra con Śiva-tattva se llama ‘Saivi’, la vinculada a Viṣṇu es ‘Vaishnavi’ y la de Brahmā es ‘Brahmi’. Las tierras Saivi, Brahmi y Vaishnavi son especialmente excelentes. La tierra Varuni es universalmente favorable para todos.

    Las tierras desfavorables (Paisachi, Asuri, Rakshasi) deben ararse repetidamente y purificarse dejando pastar ganado en ellas durante más de un año antes de poder ser aceptadas.

    — Extracto del Saiva Kala Vivekam.


    Glosario

    • Bhu Pariksha – El examen agámico de la calidad y viabilidad de la tierra.
    • Kamikagama – El primer y principal tratado entre los 28 Mūlāgamas.
    • Karya Siddhi – La plena consecución y éxito de todos los proyectos iniciados.
    • Subha Lakshana – Signos auspiciosos y atributos cualitativos favorables.

    /

  • Śrī-Muruga-Paramēśvara-Mūrti-Bhēda-Āvaraṇa-Prakaraṇam : A Treatise on the Divine Manifestations, Postures, and Avarana Deities of Lord Murugan according to Śaivāgama

    Śrī-Muruga-Paramēśvara-Mūrti-Bhēda-Āvaraṇa-Prakaraṇam : A Treatise on the Divine Manifestations, Postures, and Avarana Deities of Lord Murugan according to Śaivāgama


    TaHiEnFrEs

    ஸ்ரீ முருகப் பெருமானின் மூர்த்தி பேதங்கள் மற்றும் ஆவரண மூர்த்திகள்

    ஸ்ரீ முருகப் பெருமானின்‌ மூர்த்தி பேதங்கள்‌ யாவை? 

    1.⁠ ⁠உட்கார்ந்த கோலம் 

    (ஆசனர்‌) 

    2.⁠ ⁠நின்ற கோலம்‌ (ஸ்தானகர்‌)

    3.⁠ ⁠நடைக்கோலம்‌ (யானகர்‌)

    இரண்டு கைகள் கொண்டு முறையே உட்கார்ந்த கோலமும் நின்ற கோலமும் விளங்குமானால் ஆசனர் என்றும், ஸ்தானகர் என்றும் வழங்கப்படுவார்.

    ஆறு எட்டு பன்னிரெண்டு கரங்களுடன் விளங்கும் மூர்த்தங்கள் நடைக்கோலம் (யானர்) என்பர்.

    மேலும் சக்திகள் இல்லாமல் இருந்தால் ‘யோக பேரம்’ என்றும், சக்திகளோடு விளங்கினால் ‘போகபேரம்’ என்றும் வழங்கப்படும்.

    முருகனின் அஷ்டவித்யேஸ்வரர்கள் (இரண்டாமாவரணம்)

    1.ஜயந்தன் 2. அக்னிசிகன் 3. கிருத்திகாபுத்ரன் 4. பூதபதி 5. சேநானீ 6. குகரன் 7. ஹேமசூலன் 8. விசாலாக்ஷன்.

    மூன்றாமாவரணம்:

    1.கஜேந்திரன்

     2. சுதேஹரன் 

    3.⁠ ⁠மஹாவல்லி 

    4.⁠ ⁠சுமுகன் 

    5.⁠ ⁠மயூரான் 

    6.⁠ ⁠சேனாபதி 

    7.⁠ ⁠தேவசேனா 

    8.⁠ ⁠சுமித்ரன்.

    முருகனின் சண்டேஸ்வரருக்குச் ‘சுமித்ரசண்டன்’ என்பது பெயர்.

    வசிஷ்டகோத்திரத்தில் தோன்றிய ஸ்வர்ணாக்ஷன் என்பவனின் மகன் சுமித்ரன் இவன் தோன்றிய இடம் காசிமாநகரம்.

    இவன் விதிப்படி முருகனை சதாகாலமும் பூஜை செய்து உபாசித்து வந்தான். அதன் பலனால் முருகப்பெருமான் அவன் முன்தோன்றி ‘எனது கணங்களுக்கு நீ தலைவனாக இருப்பாயாக’ என்று வரமருளினார். அன்று முதல் சுமித்ரன் முருகனின் சண்டேசர் ஆனார்.

    முருகனின் துவாரபாலகர்

    சுதேஹன், சுமுகன்.

    சிவஸ்ரீ பாலீஸ்வரக் குருக்கள் தொகுத்த சிவாகம செய்தி விளக்கம் என்னும் நூலில் இருந்து.


    English IAST Transliteration

    Śrī Muruka p Perumāṉiṉ Mūrti Pētaṅkaḷ maṟṟum Āvaraṇa Mūrttikaḷ

    Mūrti Kōlaṅkaḷ:

    1. Utkārnta kōlam (Āsaṉar)
    2. Niṉṟa kōlam (Sthāṉakar)
    3. Naṭaikkōlam (Yāṉakar)

    Iraṇṭu kaikaḷ koṇṭu muṟaiyē utkārnta kōlamum niṉṟa kōlamum viḷaṅkumāṉāl āsaṉar eṉṟum, sthāṉakar eṉṟum vaḻaṅkappaṭuvār. Āṟu eṭṭu paṉṉiraṇṭu karatṅkaḷuṭaṉ viḷaṅkum mūrttaṅkaḷ naṭaikkōlam (yāṉakar) eṉpar. Mēlum caktikaḷ illāmal iruntāl ‘yōka pēram’ eṉṟum, caktikaḷōṭu viḷaṅkiṉāl ‘pōka pēram’ eṉṟum vaḻaṅkappaṭum.

    Murukaṉiṉ Aṣṭavityēśvararkaḷ (Iraṇṭāmāvaraṇam):

    1. Jayantaṉ
    2. Akṉicikaṉ
    3. Kiruttikāputraṉ
    4. Pūtapati
    5. Cēṉāṉī
    6. Kukaraṉ
    7. Hēmacūlaṉ
    8. Vicālākṣaṉ

    Mūṉṟāmāvaraṇam:

    1. Kajēntiraṉ
    2. Cutēharaṉ
    3. Mahāvalli
    4. Cumukaṉ
    5. Mayūrāṉ
    6. Cēṉāpati
    7. Tēvacēṉā
    8. Cumitraṉ

    Murukaṉiṉ Caṇṭēśvarar:

    Murukaṉiṉ caṇṭēśvararukku c ‘Cumitracaṇṭaṉ’ eṉpatu peyar. Vaciṣṭa kōttirattil tōṉṟiya Svarṇākṣaṉ eṉpavaṉiṉ makaṉ Cumitraṉ. Ivaṉ tōṉṟiya iṭam Kācimaṉākaram. Ivaṉ vitippaṭi Murukaṉai satākālamum pūjai ceytu upācittu vantāṉ. Ataṉ palaṉāl Murukapperumāṉ avaṉ muṉtōṉṟi ‘Eṉatu kaṇaṅkaḷukku nī talaivaṉāka iruppāyāka’ eṉṟu varamaruḷiṉār. Aṉṟu mutal Cumitraṉ Murukaṉiṉ caṇṭēcar āṉār.

    Murukaṉiṉ Tuvārapālakar:

    Cutēhaṉ, Cumukaṉ.

    (Civaśrī Pālīśvara Kurukkaḷ Tokutta ‘Civākama Ceyti Viḷakkam’ Eṉṉum Nūlil Iruṉtu)


    கலைச்சொல்லகராதி / அருஞ்சொற்பொருள்

    • மூர்த்தி பேதம் (Mūrti Bhēdam) – இறைவனின் பல்வேறு திருவுருவ மூர்த்த நிலைகள்/வடிவங்கள்.
    • ஆசனர் (Āsanar) – அமர்ந்த திருக்கோலத்தில் காட்சிதரும் மூர்த்தி.
    • ஸ்தானகர் (Sthānakar) – நின்ற திருக்கோலத்தில் காட்சிதரும் மூர்த்தி.
    • யானகர் (Yānakar) – இயங்கும் அல்லது நடைத் திருக்கோலத்தில் காட்சிதரும் மூர்த்தி.
    • யோக பேரம் (Yoga Bēram) – சக்திகள் இன்றித் தனித்து யோக நிலையில் எழுந்தருளியிருக்கும் உருவம்.
    • போக பேரம் (Bhoga Bēram) – இச்சாசக்தி, கிரியா சக்திகளோடு (வள்ளி, தேவயானை) எழுந்தருளியிருக்கும் உருவம்.
    • ஆவரணம் (Āvaraṇam) – ஆலயப் பரிவார மூர்த்திகள் அமைந்திருக்கும் சுற்றுகளின் வரிசை.
    • அஷ்டவித்யேஸ்வரர்கள் (Aṣṭavidyēśvararkaḷ) – இரண்டாமாவரணத்தில் வீற்றிருக்கும் எட்டு அதிபதி தேவதைகள்.
    • சுமித்ரசண்டன் (Sumitracanṭan) – முருகப் பெருமானின் வழிபாட்டு நிர்மாலயத்தைப் பெறும் சண்டேஸ்வரர்.
    • துவாரபாலகர்கள் (Duvārapālakarkaḷ) – கருவறை வாயிலைக் காக்கும் முதன்மைத் தேவக் காவலர்கள்.

    भगवान श्री मुरुगन के मूर्ति भेद एवं आवरण देवता

    मूर्ति स्वरूप (Postures of the Divine Manifestations)

    1. आसन मूर्ति (आसून/आस्र): दो भुजाओं से युक्त बैठी हुई मुद्रा में स्थित मूर्ति।
    2. स्थानक मूर्ति (स्थानक): दो भुजाओं से युक्त खड़ी हुई मुद्रा में स्थित मूर्ति।
    3. यानक मूर्ति (यानक): छह, आठ अथवा बारह भुजाओं से युक्त गमन/चलती हुई मुद्रा में स्थित मूर्ति।

    यदि भगवान शक्तियों (वल्ली एवं देवसेना) के बिना एकाकी विराजमान हों तो उन्हें ‘योग बेर’ कहा जाता है, और यदि वे शक्तियों के साथ विराजमान हों तो उन्हें ‘भोग बेर’ कहा जाता है।

    भगवान मुरुगन के द्वितीय आवरण के अष्टविद्येश्वर

    1. जयन्त
    2. अग्निचूक (अग्निशिख)
    3. कृत्तिकापुत्र
    4. भूतपति
    5. सेनानी
    6. गुहरन (गुह)
    7. हेमशूल
    8. विशालाक्ष

    तृतीय आवरण के देवता

    1. गजेन्द्र
    2. सुदेह
    3. महावल्ली
    4. सुमुख
    5. मयूर
    6. सेनापति
    7. देवसेना
    8. सुमित्र

    भगवान मुरुगन के चण्डेश्वर

    भगवान मुरुगन के चण्डेश्वर का नाम ‘सुमित्रचण्ड’ है। वशिष्ठ गोत्र में उत्पन्न स्वर्णक्ष का पुत्र सुमित्र था। उसका जन्म काशी नगरी में हुआ था। वह विधि-विधान से सदा भगवान मुरुगन की पूजा और उपासना करता था। उसकी भक्ति से प्रसन्न होकर भगवान मुरुगन ने प्रकट होकर उसे वरदान दिया— तुममेरेगणोंकेस्वामीहोगे। उसी दिन से सुमित्र भगवान मुरुगन के चण्डेश्वर बने।

    भगवान मुरुगन के द्वारपाल

    सुदेह, सुमुख।

    (साभार: शिवश्रीपालीश्वरगुरुक्कलद्वारासंकलितशिवागमसेय्तिविळक्कमग्रन्थसे)


    शब्दावली

    • मूर्ति भेद (Mūrti Bheda) – भगवान के विविध स्वरूप एवं आकृतियाँ।
    • आसन (Āsana) – उपविष्ट (बैठी हुई) मुद्रा।
    • स्थानक (Sthānaka) – तिष्ठन् (खड़ी हुई) मुद्रा।
    • यानक (Yānaka) – गमनशील (चलती हुई) मुद्रा।
    • योग बेर (Yoga Bera) – शक्तियों से रहित केवल ध्यानमग्न एकाकी स्वरूप।
    • भोग बेर (Bhoga Bera) – वल्ली एवं देवसेना देवियों के साथ गृहस्थ/अनुग्रह स्वरूप।
    • आवरण (Āvaraṇa) – मन्दिर की परिक्रमाओं में स्थित सम्बद्ध देवताओं के मण्डल।
    • अष्टविद्येश्वर (Aṣṭavidyeśvara) – द्वितीय मण्डल/परिक्रमा के आठ अधिष्ठाता देव।
    • सुमित्रचण्ड (Sumitracaṇḍa) – भगवान मुरुगन के सम्प्रदाय में समर्पित नैवेद्य-निर्माल्यादि ग्रहण करने वाले चण्डेश्वर।
    • द्वारपाल (Dvārapāla) – गर्भगृह के द्वार की रक्षा करने वाले मुख्य देव।

    The Divine Manifestations and Avarana Deities of Lord Murugan

    Postures of Divine Forms (Mūrti Bhedas)

    1. Seated Posture (Āsanar): Manifestation featuring two hands in a seated position.
    2. Standing Posture (Sthānakar): Manifestation featuring two hands in a standing position.
    3. Walking/Moving Posture (Yānakar): Manifestation featuring six, eight, or twelve hands in a dynamic posture.

    If the Lord is manifested without His consorts, the form is termed ‘Yoga Bera’; if He is manifested alongside His divine Shaktis (Valli and Devasena), it is termed ‘Bhoga Bera’.

    Ashta Vidyesvaras of the Second Avarana (Mandalic Enclosure)

    1. Jayanta
    2. Agnisika
    3. Krittikaputra
    4. Bhutapati
    5. Senani
    6. Guharan
    7. Hemasula
    8. Visalaksha

    Deities of the Third Avarana

    1. Gajendra
    2. Sudehara
    3. Mahavalli
    4. Sumukha
    5. Mayuran
    6. Senapati
    7. Devasena
    8. Sumitra

    The Chandesvara of Lord Murugan

    The Chandesvara associated with Lord Murugan is named ‘Sumitrachanda’. Sumitra was the son of Swarnaksha of the Vasishta gotra, born in the sacred city of Kashi. He worshipped and meditated upon Lord Murugan continuously in strict accordance with Agamic rules. Pleased by his devotion, Lord Murugan appeared before him and granted a boon: “You shall be the leader of My ganas.” From that day forward, Sumitra became the Chandesvara of Lord Murugan.

    Dvarapalas (Door Protectors) of Lord Murugan

    Sudeha and Sumukha.

    (Sourced from ‘Sivagama Seyti Vilakkam’ compiled by Sivasri Baliswara Kurukkal)


    Glossary

    • Murti Bheda – The distinct iconographic manifestations and postures of the deity.
    • Asanar – The divine posture in a seated position.
    • Sthanakar – The divine posture in a standing position.
    • Yanakar – The dynamic/walking divine posture with multiple hands.
    • Yoga Bera – The austere form manifested without divine consorts.
    • Bhoga Bera – The graceful form manifested with divine consorts (Valli and Devasena).
    • Avarana – The concentric enclosures/circuits surrounding the sanctum containing retinue deities.
    • Ashta Vidyesvaras – The eight governing lords positioned in the second Avarana enclosure.
    • Sumitrachanda – The specific Chandesvara entity who receives the Nirmalya (blessed offerings) of Lord Murugan.
    • Dvarapala – The divine threshold guardians protecting the entrance of the inner sanctum.

    Les Manifestations Divines et Déités Avarana du Seigneur Murugan

    Postures des Manifestations Divines (Mūrti Bhedas)

    1. Posture Assise (Āsanar) : Manifestation présentant deux bras en position assise.
    2. Posture Debout (Sthānakar) : Manifestation présentant deux bras en position debout.
    3. Posture En Marche (Yānakar) : Manifestation dynamique présentant six, huit ou douze arms.

    Si le Seigneur est représenté sans Ses épouses, cette forme est appelée ‘Yoga Bera’ ; s’Il est représenté accompagné de Ses Śaktis divines (Valli et Devasena), elle est appelée ‘Bhoga Bera’.

    Aṣṭa Vidyeśvaras du Second Āvaraṇa (Circuits d’Enceinte)

    1. Jayanta
    2. Agnisika
    3. Kṛttikāputra
    4. Bhūtapati
    5. Senānī
    6. Guharan
    7. Hemasūla
    8. Viśālākṣa

    Déités du Troisième Āvaraṇa

    1. Gajendra
    2. Sudehara
    3. Mahāvalli
    4. Sumukha
    5. Mayūran
    6. Senāpati
    7. Devasenā
    8. Sumitra

    Le Caṇḍeśvara du Seigneur Murugan

    Le Caṇḍeśvara associé au Seigneur Murugan est nommé ‘Sumitracaṇḍa’. Sumitra était le fils de Swarnaksha, appartenant au gotra Vasishta, né dans la ville sainte de Kashi. Il adorait et méditait continuellement sur le Seigneur Murugan selon les règles des Āgamas. Satisfait de sa dévotion, le Seigneur Murugan lui apparut et lui accorda cette grâce : “Tu seras le chef de Mes gaṇas.” Depuis ce jour, Sumitra devint le Caṇḍeśvara du Seigneur Murugan.

    Les Dvārapālas (Gardiens de Porte) du Seigneur Murugan

    Sudeha et Sumukha.

    (Extrait de l’ouvrage ‘Civākama Ceyti Viḷakkam’ compilé par Civaśrī Pālīśvara Kurukkaḷ)


    Glossaire

    • Mūrti Bheda – Les différentes formes iconographiques et postures divines.
    • Āsanar – La posture divine assise.
    • Sthānakar – La posture divine debout.
    • Yānakar – La posture divine en mouvement dotée de bras multiples.
    • Yoga Bera – La forme ascétique représentée sans épouses divines.
    • Bhoga Bera – La forme gracieuse représentée avec les Śaktis divines (Valli et Devasena).
    • Āvaraṇa – Les enceintes concentriques du temple abritant les déités secondaires.
    • Aṣṭa Vidyeśvaras – Les huit déités régentes situées dans la seconde enceinte.
    • Sumitracaṇḍa – Le Caṇḍeśvara recevant les offrandes sacrées (Nirmālya) du Seigneur Murugan.
    • Dvārapāla – Les gardiens divins protégeant l’entrée du sanctuaire.

    Las Manifestaciones Divinas y Deidades Avarana del Señor Murugan

    Posturas de las Manifestaciones Divinas (Mūrti Bhedas)

    1. Postura Sentada (Āsanar): Manifestación con dos brazos en posición sentada.
    2. Postura De Pie (Sthānakar): Manifestación con dos brazos en posición de pie.
    3. Postura En Movimiento (Yānakar): Manifestación dinámica con seis, ocho o doce brazos.

    Si el Señor se manifiesta sin Sus consortes, la forma se denomina ‘Yoga Bera’; si se manifiesta acompañado de Sus Śaktis divinas (Valli y Devasena), se denomina ‘Bhoga Bera’.

    Aṣṭa Vidyeśvaras del Segundo Āvaraṇa (Circuitos del Templo)

    1. Jayanta
    2. Agnisika
    3. Kṛttikāputra
    4. Bhūtapati
    5. Senānī
    6. Guharan
    7. Hemasūla
    8. Viśālākṣa

    Deidades del Tercer Āvaraṇa

    1. Gajendra
    2. Sudehara
    3. Mahāvalli
    4. Sumukha
    5. Mayūran
    6. Senāpati
    7. Devasenā
    8. Sumitra

    El Caṇḍeśvara del Señor Murugan

    El Caṇḍeśvara perteneciente al Señor Murugan recibe el nombre de ‘Sumitracaṇḍa’. Sumitra era hijo de Swarnaksha del gotra Vasishta, nacido en la sagrada ciudad de Kashi. Adoraba y meditaba continuamente en el Señor Murugan de acuerdo con las reglas agámicas. Complacido por su devoción, el Señor Murugan se le apareció y le otorgó una bendición: “Serás el líder de Mis gaṇas.” Desde aquel día, Sumitra se convirtió en el Caṇḍeśvara del Señor Murugan.

    Los Dvārapālas (Guardianes de Puerta) del Señor Murugan

    Sudeha y Sumukha.

    (Extraído de la obra ‘Civākama Ceyti Viḷakkam’ compilada por Civaśrī Pālīśvara Kurukkaḷ)


    Glosario

    • Mūrti Bheda – Las variadas manifestaciones iconográficas y posturas divinas.
    • Āsanar – La postura divina sentada.
    • Sthānakar – La postura divina de pie.
    • Yānakar – La postura divina en movimiento con múltiples brazos.
    • Yoga Bera – La forma ascética representada sin consortes divinas.
    • Bhoga Bera – La forma agraciada representada con consortes divinas (Valli y Devasena).
    • Āvaraṇa – Los recintos concéntricos del templo donde residen las deidades secundarias.
    • Aṣṭa Vidyeśvaras – Las ocho deidades regentes situadas en el segundo Avarana.
    • Sumitracaṇḍa – El Caṇḍeśvara que recibe las ofrendas sagradas (Nirmālya) del Señor Murugan.
    • Dvārapāla – Los guardianes divinos que protegen la entrada del santuario interior.

    /

  • Śrīmad-Aṁśumad-Āgamōkta-Āsana-Vidhi-Prakaraṇam : A Treatise on the Rules and Prescriptions of Sacrificial Seats according to Śrīmad Aṁśumat Āgama

    Śrīmad-Aṁśumad-Āgamōkta-Āsana-Vidhi-Prakaraṇam : A Treatise on the Rules and Prescriptions of Sacrificial Seats according to Śrīmad Aṁśumat Āgama


    TaHiEnFrEs

    ஆஸந விதி (பூஜை மற்றும் ஜபத்திற்குரிய ஆசன விதிகள்)

    ஆஸந விதி பற்றி கூறுக?

    பூமியில்‌ அமர்ந்து பூஜை, ஜபம்‌ செய்வது கேவலம்‌. அறுகில்‌ அமர்ந்து செய்தால்‌ துக்கமுண்டாக்கும்‌. புல்லின்‌ மேல்‌ அமர்ந்து செய்தால்‌ கெட்டபெயர்‌ வரும்‌. இலை கொழுந்தில்‌ அமர்ந்து செய்தால்‌ சித்த பிரம்மை. நீல வஸ்திரத்தில்‌ அமர்ந்து செய்தால்‌ ஆபிசாரமாகும்‌. சிகப்பு வஸ்த்திரத்தில்‌ அமர்ந்து செய்தால்‌ வச்யம்‌ உண்டாகும்‌. மூங்கில்‌ தட்டி பிளாச்சில்‌ அமர்ந்து
    செய்தால்‌ தரித்திரம்‌ உண்டாகும்‌. கல்லின்‌ மேல்‌ அமர்ந்து செய்தால்‌ வியாதி உண்டாகும்‌. வெள்ளை வஸ்திரத்தில்‌ அமர்ந்து செய்தால்‌ வியாதியைப் போக்கும்‌. கம்பளத்தில்‌ அமர்ந்து செய்தால்‌ ஸெளக்யமுண்டாகும்‌. தர்ப்பாஸனத்தில்‌ அமர்ந்து ஜபம்‌ பூஜை செய்தால்‌ தபோவிருத்தியாகும்‌. ரத்ன கம்பளத்தில்‌ அமர்ந்து செய்தால்‌ ராஜ்யத்தையே தரும்‌. புலித்தோலில்‌ அமர்ந்து செய்தால்‌ செல்வம், ஞானவிருத்தி மற்றும் முத்தி சித்திக்கும்‌ என்று ஸ்ரீமத் அம்சுமத் ஆகமம்‌ கூறுகிறது.

    சிவாகம ஞானசாகரம் திருக்கோலக்கா சிவஸ்ரீ இராமநாத சிவாச்சாரியார் அவர்கள் தொகுத்த சிவாகம வசனபூஷணம் என்னும் நூலில் இருந்து.


    English IAST Transliteration

    Āsaṉa Viti (Pūjai maṟṟum Japattiṟkuriya Āsaṉa Vitikaḷ)

    Pūmiyil amarntu pūjai, japam ceyvatu kēvalam. Aṟukil amarntu ceytāl tukkattai uṇṭākkum. Pulliṉ mēl amarntu ceytāl keṭṭapeyar varum. Ilai koḻuntil amarntu ceytāl citta pirammai. Nīla vastirattil amarntu ceytāl āpicāramākum. Cikappu vastirattil amarntu ceytāl vacyam uṇṭākum. Mūṅkil taṭṭi piḷāccil amarntu ceytāl tarittiram uṇṭākum. Kalliṉ mēl amarntu ceytāl viyāti uṇṭākum. Veḷḷai vastirattil amarntu ceytāl viyātiyaip pōkkum. Kampaḷattil amarntu ceytāl saukyam uṇṭākum. Tarppāsaṉattil amarntu japam pūjai ceytāl tapōviruttiyākum. Ratṉa kampaḷattil amarntu ceytāl rājyattaiyē tarum. Pulittōlil amarntu ceytāl celvam, ñāṉavirutti maṟṟum mukti cittikkum eṉṟu Śrīmat Aṁcumat Ākamam kūṟukiṟatu.

    (Civākama Ñāṉacākaram Tirukkōlakkā Civaśrī Irāmaṉāta Civācāriyār Avarkaḷ Tokutta ‘Civākama Vacaṉapūṣaṇam’ Eṉṉum Nūlil Iruṉtu)


    கலைச்சொல்லகராதி / அருஞ்சொற்பொருள்

    • ஆஸந விதி (Āsana Vidhi) – ஜபம் மற்றும் வழிபாட்டின் போது அமரவேண்டிய ஆசனங்களை வரிசைப்படுத்தும் ஆகம முறை.
    • கேவலம் (Kēvalam) – தாழ்ந்தது / பயனற்றது.
    • சித்த பிரம்மை (Citta Birammai) – மனக் கலக்கம் / சித்தக் கலக்கம்.
    • ஆபிசாரம் (Āpicāram) – எதிர்மறையான/தீங்கான வினைகளை ஊக்குவிக்கும் முறை.
    • வசியம் (Vasyam) – பிறரைக் கவரும் ஆற்றல் / ஈர்ப்புச் சக்தி.
    • தபோவிருத்தி (Tapōvirutti) – தவ ஆற்றலின் வளர்ச்சி.
    • தர்ப்பாசனம் (Tarppāsaṉam) – புனிதமான தர்ப்பைப் புல்லினால் நெய்யப்பட்ட ஆசனம்.
    • ரத்ன கம்பளம் (Ratṉa Kampaḷam) – இரத்தினங்கள் அல்லது உயர்ந்த நூல்களால் பின்னப்பட்ட மெல்லிய மேன்மையான விரிப்பு.
    • ஞானவிருத்தி (Ñāṉavirutti) – சிவஞானத்தின் பெருக்கு.
    • முக்திசித்தி (Mukti Citti) – பிறப்பறுக்கும் பேரானந்த வீடபேறு அடைதல்.

    आसन विधि (पूजन एवं जप हेतु आसन के नियम)

    श्रीमद् अंशुमद् आगम के अनुसार, पूजा और जप करते समय हम जिस आसन पर बैठते हैं, उसके अनुसार ही हमें फल की प्राप्ति होती है:

    • नग्न भूमि: केवल भूमि (पृथ्वी) पर बैठकर पूजा/जप करना अधम (केवल/निम्न) माना गया है।
    • दूर्वा (दूब/अड़गु): दूर्वा पर बैठकर करने से दुःखों की उत्पत्ति होती है।
    • साधारण तृण (घास): साधारण घास पर बैठकर करने से अपयश (अपकीर्ति) मिलता है।
    • कोमल पत्तियाँ: कोमल पत्तियों (इलाइ कोऴुन्दु) पर बैठकर करने से चित्त-भ्रम (मानसिक अस्थिरता) होता है।
    • नील वस्त्र: नीले वस्त्र के आसन पर बैठकर करने से अभिचार (अशुभ/आभिचारिक प्रभाव) होता है।
    • रक्त (लाल) वस्त्र: लाल वस्त्र के आसन पर बैठकर करने से वशीकरण की सिद्धि/प्रभाव होता है।
    • बाँस की चटाई/पट्टी: बाँस की चटाई पर बैठकर करने से दरिद्रता (गरीबी) आती है।
    • पाषाण (पत्थर): पत्थर पर बैठकर करने से व्याधि (रोग) उत्पन्न होती है।
    • श्वेत वस्त्र: श्वेत (सफेद) वस्त्र के आसन पर बैठकर करने से रोगों का नाश होता है।
    • कम्बल: कम्बल के आसन पर बैठकर करने से सौख्य (सुख-शान्ति) प्राप्त होता है।
    • दर्भासन: दर्भ (कुशा) के आसन पर बैठकर जप-पूजा करने से तपोवृद्धि (तप की शक्ति) होती है।
    • रत्न-कम्बल: रत्न-जड़ित/बहुमूल्य कम्बल पर बैठकर करने से राज्य-सुख प्राप्त होता है।
    • व्याघ्रचर्म (बाघ की खाल): व्याघ्रचर्म पर बैठकर करने से धन-समृद्धि, ज्ञानवृद्धि और मोक्ष (मुक्ति) की सिद्धि होती है।

    (साभार: ‘शिवागमज्ञानसागरतिरुक्कोलक्काशिवश्रीरामनाथशिवाचार्यद्वारासंकलितशिवागमवचनभूषणम्ग्रन्थसे)


    शब्दावली

    • आसन विधि (Āsana Vidhi) – पूजन एवं जप काल में प्रयुक्त होने वाले आसनों के शास्त्रीय नियम।
    • केवल (Kevala) – निष्फल / निकृष्ट।
    • चित्त-भ्रम (Citta-bhrama) – मन का भ्रमित होना / मानसिक व्याकुलता।
    • अभिचार (Abhicāra) – नकारात्मक या अनिष्टकारी कर्म।
    • वशीकरण (Vaśīkaraṇa) – सम्मोहन एवं आकर्षण की शक्ति।
    • तपोवृद्धि (Tapovṛddhi) – आध्यात्मिक तपस्या का संवर्धन।
    • दर्भासन (Darbhāsana) – कुशा (दर्भ) घास से निर्मित पवित्र आसन।
    • रत्न-कम्बल (Ratna-kambala) – बहुमूल्य रत्नों एवं श्रेष्ठ धागों से निर्मित कम्बल।
    • ज्ञानवृद्धि (Jñānavṛddhi) – आत्मज्ञान एवं शिवज्ञान की वृद्धि।
    • मुक्तिसिद्धि (Mukti Siddhi) – मोक्ष तथा परमपद की प्राप्ति।

    Rules of Sacred Seats (Āsana Vidhi for Pūjā and Japa)

    According to the Śrīmad Aṁśumat Āgama, the results derived from worship (Pūjā) and mantra-chanting (Japa) are directly determined by the substrate/seat (Āsana) upon which one sits:

    • Bare Earth: Sitting directly on bare ground for worship is deemed futile and inferior (Kēvalam).
    • Bermuda Grass (Aṟuku): Sitting on Aṟuku grass causes grief and sorrow.
    • Ordinary Grass: Sitting on ordinary straw/grass brings bad reputation.
    • Tender Leaves: Sitting on tender leaves causes mental instability (Citta-bhramai).
    • Blue Cloth: Sitting on blue cloth causes negative/harmful effects (Ābhicāra).
    • Red Cloth: Sitting on red cloth bestows attraction (Vaśyam).
    • Bamboo Mat/Splint: Sitting on a bamboo mat brings poverty (Daridram).
    • Stone: Sitting on stone causes diseases and ill health.
    • White Cloth: Sitting on white cloth cures ailments and removes disease.
    • Woolen Blanket: Sitting on a blanket brings comfort and well-being (Saukhyam).
    • Darbha Grass Mat: Performing worship/japa on Darbha grass amplifies penance and ascetic power (Tapovṛddhi).
    • Jeweled/Silk Blanket: Sitting on a fine jeweled blanket bestows rulership and kingdom (Rājyam).
    • Tiger Skin: Sitting on a tiger skin bestows wealth, increment of wisdom (Jñāna-vṛddhi), and liberation (Mukti).

    (Sourced from ‘Sivagama Vacanabhushanam’ compiled by Sivagama Jnanasagaram Tirukkolakka Sivasri Ramanatha Sivachariyar)


    Glossary

    • Asana Vidhi – Prescribed Agamic rules regarding ritual seating during spiritual practices.
    • Kevalam – Inferior, void of spiritual efficacy.
    • Citta-bhramai – Mental disquietude or delusion.
    • Abhicara – Malefic practices or negative energy generation.
    • Vasyam – Power of spiritual attraction and subjugation.
    • Tapovriddhi – The amplification of spiritual austerity and tapasic energy.
    • Darbhasana – A consecrated mat woven from sacred Darbha (Kusha) grass.
    • Ratna Kambalam – An ornate, high-grade blanket woven with valuable threads or gemstones.
    • Jnana Vriddhi – Expansion of divine, saving knowledge (Siva-jñāna).
    • Mukti Siddhi – Attainment of final emancipation and liberation from the cycle of birth.

    Règles des Sièges Sacrés (Āsana Vidhi pour la Pūjā et le Japa)

    Selon le Śrīmad Aṁśumat Āgama, les fruits issus du culte (Pūjā) et de la récitation de mantras (Japa) dépendent directement de la nature du siège (Āsana) sur lequel on s’assoit :

    • Terre Nue : S’asseoir à même la terre nue est considéré comme médiocre et Inefficace (Kēvalam).
    • Herbe Dūrvā (Aṟuku) : S’asseoir sur de l’herbe Dūrvā engendre le chagrin et la peine.
    • Herbe Ordinaire : S’asseoir sur de l’herbe ordinaire apporte une mauvaise réputation.
    • Jeunes Feuilles : S’asseoir sur de jeunes feuilles provoque une instabilité mentale (Citta-bhramai).
    • Tissu Bleu : S’asseoir sur un tissu bleu génère des influences négatives (Ābhicāra).
    • Tissu Rouge : S’asseoir sur un tissu rouge apporte le pouvoir d’attraction (Vaśyam).
    • Natte de Bambou : S’asseoir sur une natte de bambou entraîne la pauvreté (Daridram).
    • Pierre : S’asseoir sur de la pierre provoque la maladie.
    • Tissu Blanc : S’asseoir sur un tissu blanc guérit les maladies et rétablit la santé.
    • Couverture en Laine : S’asseoir sur une couverture apporte le bien-être et la félicité (Saukhyam).
    • Natte d’Herbe Darbha : Effectuer la pūjā/japa sur l’herbe Darbha accroît l’énergie de l’ascèse (Tapovṛddhi).
    • Couverture Ornée de Joyaux : S’asseoir sur une couverture précieuse/sertie procure la souveraineté (Rājyam).
    • Peau de Tigre : S’asseoir sur une peau de tigre confère la richesse, l’accroissement de la sagesse divine (Jñāna-vṛddhi) et la libération finale (Mukti).

    (Extrait de ‘Civākama Vacaṉapūṣaṇam’ compilé par Civākama Ñāṉacākaram Tirukkōlakkā Civaśrī Irāmaṉāta Civācāriyār)


    Glossaire

    • Āsana Vidhi – Règles agamiques régissant l’usage des sièges sacrés durant les rites.
    • Kēvalam – Inférieur, dénué de valeur spirituelle.
    • Citta-bhramai – Égarement ou instabilité de l’esprit.
    • Ābhicāra – Pratiques ou influences négatives/néfastes.
    • Vaśyam – Pouvoir de fascination et d’attraction spirituelle.
    • Tapovṛddhi – Augmentation de la puissance de l’austérité (Tapas).
    • Darbbhāsana – Siège sacré tressé à partir d’herbe Darbha (Kuśa).
    • Ratna Kambalam – Couverture somptueuse tissée de fils précieux ou de joyaux.
    • Jñāna Vriddhi – Développement de la connaissance spirituelle suprême.
    • Mukti Siddhi – Obtention de la libération ultime du cycle des réincarnations.

    Reglas de los Asientos Sagrados (Āsana Vidhi para Pūjā y Japa)

    Según el Śrīmad Aṁśumat Āgama, los resultados obtenidos de la adoración (Pūjā) y la repetición de mantras (Japa) están directamente determinados por el tipo de asiento (Āsana) utilizado:

    • Tierra Desnuda: Sentarse directamente sobre la tierra es considerado inferior e ineficaz (Kēvalam).
    • Hierba Dūrvā (Aṟuku): Sentarse sobre hierba Dūrvā causa dolor y aflicción.
    • Hierba Común: Sentarse sobre hierba común atrae mala reputación.
    • Hojas Tierras: Sentarse sobre brotes u hojas tiernas causa inestabilidad mental (Citta-bhramai).
    • Tela Azul: Sentarse sobre tela azul atrae influencias negativas (Ābhicāra).
    • Tela Roja: Sentarse sobre tela roja otorga poder de atracción (Vaśyam).
    • Esterilla de Bambú: Sentarse sobre una esterilla de bambú atrae la pobreza (Daridram).
    • Piedra: Sentarse sobre piedra causa enfermedades y dolencias.
    • Tela Blanca: Sentarse sobre tela blanca cura las enfermedades y restaura la salud.
    • Manta de Lana: Sentarse sobre una manta de lana otorga bienestar y comodidad (Saukhyam).
    • Esterilla de Hierba Darbha: Realizar pūjā/japa sobre hierba Darbha incrementa el poder de la austeridad (Tapovṛddhi).
    • Manta con Joyas: Sentarse sobre una manta suntuosa o con joyas otorga realeza y prosperidad (Rājyam).
    • Piel de Tigre: Sentarse sobre piel de tigre otorga riqueza, incremento de la sabiduría (Jñāna-vṛddhi) y la liberación final (Mukti).

    (Extraído de ‘Civākama Vacaṉapūṣaṇam’ compilado por Civākama Ñāṉacākaram Tirukkōlakkā Civaśrī Irāmaṉāta Civācāriyār)


    Glosario

    • Āsana Vidhi – Normas agámicas sobre el uso de asientos sagrados en la práctica espiritual.
    • Kēvalam – Inferior, privado de eficacia ritual.
    • Citta-bhramai – Perturbación o confusión mental.
    • Ābhicāra – Prácticas o influencias de carácter negativo.
    • Vaśyam – Poder de atracción y fascinación espiritual.
    • Tapovṛddhi – Crecimiento del poder generado por el Tapas (austeridad).
    • Darbhāsana – Asiento tejido con la hierba sagrada Darbha (Kuśa).
    • Ratna Kambalam – Manta fina confeccionada con hilos valiosos o gemas.
    • Jñāna Vriddhi – Expansión del conocimiento divino (Jñāna).
    • Mukti Siddhi – Consecución de la liberación espiritual definitiva.

    /

  • Śuddhādvaita-Siddhānta-Mūlapadārtha-Pañcakṛtya-Prakaraṇam : A Treatise on the Five Cosmic Actions and the Fundamental Categories in Śuddhādvaita Śaiva Siddhānta

    Śuddhādvaita-Siddhānta-Mūlapadārtha-Pañcakṛtya-Prakaraṇam : A Treatise on the Five Cosmic Actions and the Fundamental Categories in Śuddhādvaita Śaiva Siddhānta


    TaHiEnFrEs

    இறைவன் ஆற்றும் ஐந்தொழில்களின் விளக்கம்

    1. படைத்தல் (Srishti / Creation)

    படைத்தல் என்றால் இல்லாததைத் தோற்றுவித்தல் எனப் பொருள் அன்று; உள்ளதைத் தோற்றுவித்தலாகும். ஒவ்வொரு பொருளுக்கும் இரண்டு நிலைகள் உண்டு:

    1. காரணநிலை (சூக்குமமானது – கண்ணுக்குப் புலப்படாதது)
    2. காரியநிலை (தூலமானது – கண்ணுக்குப் புலப்படுவது)

    சூக்குமநிலையில் உள்ளவற்றைத் தூல நிலைக்குக் கொணர்தலே படைத்தலாகும். உயிர்கட்கு வேண்டிய தனு(உடல்), கரண (அகப்புறக் கருவிகள்), புவன (உலகங்கள்), போகங்களை (நுகர்பொருள்கள்) இறைவனே படைக்கின்றான். உயிர்கள் தங்களின் வினைப்பலன்களை அனுபவித்து உய்வதற்காகவே இப்படைத்தல் தொழில் செய்யப்படுகின்றது.

    2. காத்தல் (Sthiti / Preservation)

    தூலநிலைக்குக் கொணர்ந்தவற்றை அந்நிலையிலேயே நிலைபெற நிறுத்துவதாகும். அதாவது தனு, கரண, புவன, போகங்களை உயிர்கள் தங்களின் வினைப்பலன்களை முழுமையாக அனுபவித்து முடிக்கும் வரை அழியாமல் நிலைபெறும்படிச் செய்தலே காத்தல் தொழிலாகும்.

    3. அழித்தல் / ஒடுக்குதல் (Samhara / Dissolution)

    முற்றிலும் இல்லாமற் செய்தல் எனப் பொருள் அன்று; தூலநிலைக்குக் கொணர்ந்தவற்றை மீண்டும் அவற்றின் மூல காரணமான சூக்கும நிலைக்குக் கொண்டு செல்லலாகும். படைக்கப்பட்டவற்றை மாயையில் ஒடுக்குவதே அழித்தலாகும்.

    ஒடுக்குதலின் நோக்கம்: ஒருவன் நாள்முழுவதும் உழைத்தால் அவனுக்குக் களைப்பு உண்டாகின்றது; அப்பொழுது அவனுக்கு ஓய்வு இன்றியமையாததாகிறது. அதுபோல, வினைப்பலன்களை அனுபவிக்கப் பல்வேறு பிறவிகளை எடுத்து உயிர்கள் களைப்படைந்து விடுகின்றன. அவ்வுயிர்களை இளைப்பாற்றுவிக்கும் பொருட்டே இறைவன் ஒடுக்குதலைச் செய்கின்றான்.

    4. மறைத்தல் (Tirobhava / Obscuration)

    உயிர்கள் உலகப் போகங்களை நுகரும் பொருட்டு இறைவன் உயிர்கட்குத் தன்னைக் காட்டாமல் உலகைக் காட்டுவதே மறைத்தலாகும்.

    மறைத்தலின் நோக்கம்: ஆணவமாகிய நோய்க்கு மருந்தாக இறைவன் மாயையையும், கன்மத்தையும் கூட்டுவித்தான். அவை சடப்பொருள்கள் என்பதால் தாமாகத் தொழிற்படா. இறைவன் அவற்றைத்தொழிற்படும்படிச் செய்து, அவற்றின் சக்தியைச் சிறுகச் சிறுக மெலிவிக்கிறான். சடப்பொருள் தொழிற்படும்போது அதன் சக்தி தேய்தல் உலகியலுண்மையாகும்.

    5. அருளல் (Anugraha / Grace)

    உயிர்களின் ஆணவ மலம் பரிபாகமடைந்தவுடன், அவற்றிற்குப் பிறவிப் பிணியை நீக்கிப் பேரின்பத்தை (முத்தியை) நல்குதலே அருளல் தொழிலாகும்.

    முக்கியக் குறிப்பு: இவற்றுள் படைத்தல், காத்தல், அழித்தல் ஆகிய மூன்றும் மாயையின் கண்ணும்; மறைத்தலும் அருளலும் ஆகிய இரண்டும் உயிர்களிடத்தும் நிகழ்பவனவாகும்.

    (ஆதாரம்: சைவசித்தாந்தம்கூறும்முப்பொருள்விளக்கம் )


    English IAST Transliteration

    Iṟaivaṉ Āṟṟum Aintoḻilkaḷiṉ Viḷakkam

    Paṭaittal (Srishti): Paṭaittal eṉṟāl illātatai tōṟṟuvittal eṉa pōruḷ aṉṟu. Uḷḷatai tōṟṟuvittalākum. Ovvoru poruḷukkum iru nilaikaḷ uṇṭu. 1. Kāraṇanilai (sūkkumamāṉatu), 2. Kāriyanilai (tūlamāṉatu). Sūkkumanilaiyil uḷḷavaṟṟait tūla nilaikkuk koṇartalē paṭaittalākum. Uyirkaṭku vēṇṭiya taṉu, karaṇa, puvaṉa pōkaṅkaḷaip paṭaittalākum. Viṉaippalaṉkaḷai aṉupavikkap paṭaittal ceyyappaṭukiṟatu.

    Kāttal (Sthiti): Tūlanilaiyil koṇarnta vaṟṟai aṉnilaiyil niṟuttalākum. Atāvatu taṉu, karaṇa, puvaṉa, pōkaṅkaḷai uyirkaḷ viṉaippalaṉkaḷai aṉupavittu muṭikkumvarai nilaipeṟumpaṭic ceytalākum.

    Aḻittal (Samhara): Muṟṟilum illāmaṟ ceytal eṉa pōruḷ aṉṟu. Tūlanilaikkuk koṇartavaṟṟai mīṇṭum sūkkuma nilaikkuk koṇṭu cellal ākum. Paṭaittavaṟṟai māyaiyil oṭukkutal ākum. Uyirkaḷai iḷaippāṟṟuvikkum poruṭṭu iṟaivaṉ oṭukkutaḷaic ceykiṟāṉ.

    Maṟaittal (Tirobhava): Uyirkaḷ pōkam nukarum poruṭṭu iṟaivaṉ uyirkaṭkut taṉṉaik kāṭṭāmal ulakaik kāṭṭutal. Āṇavamākiya nōykku maruntāka iṟaivaṉ māyaiyaiyum kaṉmataiyum kūṭṭuviṭṭāṉ. Avaṟṟai toḻiṟpaṭumpaṭic ceytu avaṟṟiṉ caktiyai melivikkiṟāṉ.

    Aruḷal (Anugraha): Uyirkaṭkup pēriṉpattai nalkutalē aruḷākum.


    கலைச்சொல்லகராதி / அருஞ்சொற்பொருள்

    • ஐந்தொழில் (Pañca Kṛtyam) – இறைவன் உலகையும் உயிர்களையும் பொருட்டு ஆற்றும் படைத்தல், காத்தல், அழித்தல், மறைத்தல், அருளல் ஆகிய ஐந்து தொழில்கள்.
    • சூக்குமநிலை (Sūkṣma Nilai) – கண்ணுக்குப் புலப்படாத நுண்ணிய காரண நிலை.
    • தூலநிலை (Sthūla Nilai) – கண்ணுக்குப் புலப்படும் பருப்பொருள் நிலை.
    • தனு, கரண, புவன, போகம் (Tanu, Karaṇa, Bhuvana, Bhōgam) – உயிர்களுக்கு இறைவன் அளிக்கும் உடல், கருவிகள், உலகங்கள் மற்றும் அனுபவப் பொருள்கள்.
    • ஒடுக்குதல் (Saṁhāram) – காரியப் பொருள்களை அவற்றின் காரணமான மாயையில் மீளச் சேர்த்தல்.
    • ஆணவ மலம் (Āṇava Malam) – உயிர்களின் அறிவை மறைத்து நிற்கும் அறியாமை என்னும் மூலமலம்.
    • திரோதான சக்தி / மறைத்தல் (Tirōbhāvam) – ஆணவ மலம் பரிபாகமடைவதற்காக இறைவன் தன் அருட்சக்தியால் மறைத்து நின்று இயக்கும் தொழில்.
    • அருளல் (Anugraham) – உயிர்களுக்குப் பிறவித் துன்பத்தை நீக்கிச் சிவப்பேற்றை வழங்குதல்.
    • பரிபாகம் (Mala Paripākam) – மலங்களின் சக்தி நலிவடைந்து உயிர் அருள் பெறத் தகுதியடையும் நிலை.
    • பரப்பக்கம் (Parappakkam) – சைவ சித்தாந்தத்தில் வேற்றுச் சமயத் தத்துவங்களை மறுத்துக் கூறும் பகுதி.

    ईश्वर के पाँच कृत्यों की व्याख्या

    सृष्टि (पडैत्तल् / Creation)

    सृष्टि का अर्थ असत् (जो वस्तु अस्तित्व में न हो) का निर्माण करना नहीं है, अपितु विद्यमान (सूक्ष्म) को व्यक्त करना है। प्रत्येक वस्तु की दो अवस्थाएँ होती हैं: 1. कारण-अवस्था (सूक्ष्म – जो अतीन्द्रिय है), 2. कार्य-अवस्था (स्थूल – जो दृश्यमान है)। सूक्ष्म अवस्था में विद्यमान तत्त्वों को स्थूल अवस्था में लाना ही सृष्टि है। जीवों के कर्मफल भोग के लिए आवश्यक तनु (शरीर), करण (इन्द्रियाँ), भुवन (लोक) और भोग (विषय-वस्तु) की सृष्टि की जाती है। कर्मफलों के अनुभूत भोग हेतु ही सृष्टि की रचना होती है।

    स्थिति (कात्तल् / Preservation)

    स्थूल अवस्था में लाए गए तत्त्वों को उसी अवस्था में बनाए रखना स्थिति है। अर्थात् जीवों द्वारा अपने कर्मफलों का पूरी तरह उपभोग समाप्त होने तक तनु, करण, भुवन और भोगों को स्थिर रखना।

    संहार (अऴित्तल् / Dissolution)

    संहार का अर्थ पूर्णतः विनाश करना नहीं है; अपितु स्थूल अवस्था में लाए गए पदार्थों को पुनः सूक्ष्म अवस्था (कारण रूप) में ले जाना है। निर्मित जगत् को पुनः माया में लीन करना ही संहार है। संहार का कारण विचारणीय है: जिस प्रकार दिनभर परिश्रम करने वाले व्यक्ति को थकान होती है और उसे विश्राम की आवश्यकता होती है, उसी प्रकार विभिन्न जन्मों में कर्मफलों का भोग करते-करते जीव थक जाते हैं। उन जीवों को विश्राम प्रदान करने हेतु ही परमेश्वर संहार कृत्य करते हैं।

    तिरोभाव (मऱैत्तल् / Obscuration)

    जीवों द्वारा विषयों के उपभोग हेतु परमेश्वर स्वयं को छिपाकर जीवों को जगत् का भान कराते हैं। तिरोभाव का कारण क्या है? अज्ञान रूपी ‘आणव मल’ की व्याधि की औषधि के रूप में परमेश्वर ने माया और कर्म का संयोजन किया। वे अचेतन (जड़) हैं, अतः स्वतः क्रियाशील नहीं हो सकते। परमेश्वर उन्हें क्रियाशील बनाकर उनकी शक्ति को क्षीण करते हैं। अचेतन वस्तु जब कार्य में प्रवृत्त होती है, तो उसकी शक्ति का क्षीण होना स्वाभाविक लौकिक सत्य है।

    अनुग्रह (अरुळल् / Grace)

    जीवों को परम आनंद (मोक्ष) प्रदान करना ही अनुग्रह है।

    इनमें से सृष्टि, स्थिति और संहार माया में घटित होते हैं; जबकि तिरोभाव और अनुग्रह जीवों पर घटित होते हैं।

    (साभार: ‘शैवसिद्धान्तकूरुममुप्पोरुळविळक्कमग्रन्थसे)


    शब्दावली

    • पञ्चकृत्य (Pañca Kṛtya) – परमेश्वर द्वारा सम्पादित पाँच कार्य (सृष्टि, स्थिति, संहार, तिरोभाव, अनुग्रह)।
    • सूक्ष्म एवं स्थूल अवस्था (Sūkṣma & Sthūla Avasthā) – अतीन्द्रिय कारण रूप तथा इन्द्रियगोचर कार्य रूप अवस्थाएँ।
    • तनु-करण-भुवन-भोग (Tanu, Karaṇa, Bhuvana, Bhoga) – जीव को प्रदान किए गए शरीर, आन्तरिक-बाह्य इन्द्रियाँ, संसार एवं भोग्य पदार्थ।
    • संहार (Saṁhāra) – सृष्टि को पुनः उसके सूक्ष्म कारण माया में लीन करके जीवों को विश्राम देने की प्रक्रिया।
    • आणव मल (Āṇava Mala) – जीव का सहज अनादि अज्ञान रूपी मूल बन्धन।
    • तिरोभाव (Tirōbhāva) – मल की शक्ति को क्षीण करने हेतु परमेश्वर की तिरोधायक (छिपाने वाली) शक्ति।
    • अनुग्रह (Anugraha) – मल परिपाक होने पर जीवों को दिया जाने वाला मोक्ष-आनंद।
    • मल परिपाक (Mala Paripāka) – कर्म और अज्ञान की शक्ति का क्षीण होकर आत्मा का शुद्ध होना।
    • शुद्धाद्वैत शैव सिद्धान्त (Śuddhādvaita Śaiva Siddhānta) – आगमोक्त विशुद्ध द्वैतरहित शैव दर्शन।
    • परपक्ष (Parapakṣa) – शैव सिद्धान्त दर्शन में अन्य सम्प्रदायों के मतों का खण्डन।

    Explanation of the Five Cosmic Actions Performed by the Lord

    Creation (Srishti / Paṭaittal)

    Creation does not mean producing something out of non-existence; rather, it is bringing into manifestation that which already exists. Every entity has two states: 1. Causal state (subtle – imperceptible to the senses), and 2. Effect state (gross – perceptible to the senses). Bringing that which exists in a subtle state into a gross state is termed Creation. It is the manifestation of the body (tanu), instruments/mind (karaṇa), worlds (bhuvana), and experiences (bhoga) required for the souls. Creation is performed so that souls may experience the fruits of their past actions (karma).

    Preservation (Sthiti / Kāttal)

    Preservation is sustaining that which has been brought into the gross state. That is, maintaining the body, instruments, worlds, and experiences in a stable state until the souls complete experiencing their karmic fruits.

    Dissolution (Samhara / Aḻittal)

    Dissolution does not mean total annihilation. It means bringing back that which was manifested into the gross state into its subtle causal state once again. It is the re-absorption of created entities into Maya. The reason for performing dissolution is worthy of contemplation: when a person works the entire day, fatigue arises, making rest indispensable. Similarly, souls become exhausted after taking numerous births to experience karmic fruits. In order to grant them rest and rejuvenation, the Supreme Lord performs dissolution.

    Obscuration (Tirobhava / Maṟaittal)

    Obscuration is the Lord revealing the world to souls while keeping Himself hidden, so that souls may experience worldly enjoyment. What is the reason for performing obscuration? As a medicine for the disease of Anava(egoism/primordial ignorance), the Lord joined Maya and Karma to the soul. These are inert matter (jada) and cannot act independently. The Lord impels them into action to gradually weaken their power. It is a universal truth that when inert matter is put into operation, its inherent force wears away.

    Grace (Anugraha / Aruḷal)

    Bestowing ultimate bliss (Moksha) upon souls constitutes Grace.

    Among these five, Creation, Preservation, and Dissolution occur within Maya; whereas Obscuration and Grace occur upon the souls.

    (Sourced from the text ‘Mupporuḷ Viḷakkam’ explaining Śaiva Siddhānta)


    Glossary

    • Pancha Kritya – The five divine cosmic actions (Creation, Preservation, Dissolution, Obscuration, Grace) performed by Lord Shiva.
    • Causal and Effect States (Sūkṣma & Sthūla) – The subtle imperceptible cause and the gross manifest effect.
    • Tanu, Karaṇa, Bhuvana, Bhoga – The physical body, internal/external organs, environments, and experiences granted to souls.
    • Samhara (Dissolution) – The compassionate cosmic re-absorption into Maya to provide restorative rest to souls.
    • Anava Mala – The innate primordial ignorance/egoism enveloping the soul’s intelligence.
    • Tirobhava (Obscuration) – The divine concealed action that operates matter to mature and weaken the soul’s impurities.
    • Anugraha (Grace) – The final bestowal of eternal liberation and supreme bliss.
    • Mala Paripaka – The spiritual maturation and decay of impurities enabling the soul to receive grace.
    • Suddhadvaita Saiva Siddhantham – The pure non-dualistic philosophy of Saiva Siddhanta rooted in the Agamas.
    • Parapakkam – The section in Saiva Siddhanta dedicated to systematically refuting heterodox or rival philosophical schools.

    Explication des Cinq Actions Cosmiques de Dieu

    Création (Srishti / Paṭaittal)

    Créer ne signifie pas faire surgir quelque chose du néant ; c’est manifester ce qui existe déjà. Tout objet possède deux états : 1. L’état causal (subtil – imperceptible aux sens), et 2. L’état d’effet (grossier – perceptible aux sens). Faire passer ce qui est à l’état subtil vers l’état grossier constitue la Création. Il s’agit de la manifestation du corps (tanu), des instruments mentaux et sensuels (karaṇa), des mondes (bhuvana) et des jouissances (bhoga) nécessaires aux âmes. La création est accomplie afin que les âmes puissent subir les fruits de leurs actes (karma).

    Préservation (Sthiti / Kāttal)

    La Préservation consiste à maintenir dans l’état grossier ce qui y a été amené. C’est-à-dire faire subsister le corps, les instruments, les mondes et les jouissances jusqu’à ce que les âmes aient fini d’épuiser leurs fruits karmiques.

    Dissolution (Samhara / Aḻittal)

    La Dissolution ne signifie pas l’anéantissement total. Elle consiste à ramener ce qui a été manifesté dans l’état grossier vers son état causal subtil. C’est la résorption du monde manifesté dans la Māyā. La raison de cette résorption mérite réflexion : lorsqu’un homme travaille toute la journée, la fatigue survient et le repos devient indispensable. De même, les âmes s’épuisent après avoir pris de multiples naissances pour subir leurs résultats karmiques. C’est pour leur offrir ce repos salutaire que le Seigneur accomplit la dissolution.

    Obscurcissement (Tirobhava / Maṟaittal)

    L’Obscurcissement est l’acte par lequel le Seigneur montre le monde aux âmes tout en Se cachant d’elles, afin qu’elles puissent faire l’expérience des jouissances terrestres. Quelle est la raison de cet obscurcissement ? Comme remède à la maladie de l’ignorance (Āṇava), le Seigneur a associé la Māyā et le Karma à l’âme. Ces derniers étant de la matière inerte (jaḍa), ils ne peuvent agir d’eux-mêmes. Le Seigneur les met en action pour affaiblir progressivement leur puissance. C’est une vérité universelle que lorsqu’une matière inerte est activée, sa force s’épuise.

    Grâce (Anugraha / Aruḷal)

    Accorder la félicité suprême (Mokṣa) aux âmes constitue la Grâce.

    Parmi ces cinq actions, la Création, la Préservation et la Dissolution s’exercent sur la Māyā ; tandis que l’Obscurcissement et la Grâce s’exercent directement sur les âmes.

    (Extrait de l’ouvrage ‘Mupporuḷ Viḷakkam’ exposant le Śaiva Siddhānta)


    Glossaire

    • Pañca Kṛtya – Les cinq fonctions cosmiques divines accomplies par le Seigneur Śiva.
    • Sūkṣma & Sthūla Nilai – L’état subtil (causal, inmanifesté) et l’état grossier (effet, manifesté).
    • Tanu, Karaṇa, Bhuvana, Bhōga – Les corps, instruments, mondes et expériences accordés à l’âme.
    • Saṁhāra (Dissolution) – La résorption cosmique bienveillante offrant un repos régénérateur aux âmes.
    • Āṇava Mala – L’impureté innée d’ignorance et d’égocentrisme voilant l’âme.
    • Tirōbhāva (Obscurcissement) – La force occultante divine qui active la matière pour mûrir l’âme.
    • Anugraha (Grâce) – La bénédiction suprême accordant la libération finale.
    • Mala Paripākam – La maturation de l’impureté menant à l’émancipation de l’âme.
    • Śuddhādvaita Śaiva Siddhānta – La philosophie non-dualiste pure basée sur les Śivāgamas.
    • Parappakkam – La réfutation méthodique des doctrines hétérodoxes dans la tradition Śaiva.

    Explicación de las Cinco Acciones Cósmicas Realizadas por el Señor

    Creación (Srishti / Paṭaittal)

    Crear no significa originar algo a partir de la nada; sino manifestar aquello que ya existe. Cada entidad posee dos estados: 1. Estado causal (sutil – imperceptible para los sentidos), y 2. Estado de efecto (denso – perceptible para los sentidos). Traer lo que está en estado sutil hacia el estado denso es la Creación. Consiste en manifestar el cuerpo (tanu), los instrumentos (karaṇa), los mundos (bhuvana) y los disfrutes (bhoga) requeridos por las almas. La creación se realiza para que las almas puedan experimentar los frutos de sus acciones pasadas (karma).

    Preservación (Sthiti / Kāttal)

    La Preservación es sostener en el estado denso lo que ha sido manifestado. Es decir, mantener el cuerpo, los instrumentos, los mundos y los disfrutes estables hasta que las almas terminen de agotar sus frutos kármicos.

    Disolución (Samhara / Aḻittal)

    Disolución no significa la aniquilación total. Significa llevar nuevamente aquello que fue manifestado en estado denso a su estado causal sutil. Es la reabsorción de lo creado dentro de Māyā. La razón de realizar la disolución es digna de contemplación: cuando una persona trabaja todo el día, siente cansancio y el descanso se vuelve indispensable. Del mismo modo, las almas se agotan tras tomar múltiples nacimientos para experimentar los frutos kármicos. Para brindarles descanso, el Señor realiza la disolución.

    Ocultamiento (Tirobhava / Maṟaittal)

    El Ocultamiento es el acto mediante el cual el Señor muestra el mundo a las almas mientras Se oculta a Sí mismo, para que las almas disfruten de las vivencias del mundo. ¿Cuál es la razón del ocultamiento? Como medicina para la enfermedad de la ignorancia primordial (Āṇava), el Señor unió la Māyā y el Karma al alma. Al ser materia inerte (jaḍa), no pueden actuar por sí mismas. El Señor las pone en movimiento para debilitar gradualmente su poder. Es una verdad universal que cuando la materia inerte entra en funcionamiento, su fuerza se desgasta.

    Gracia (Anugraha / Aruḷal)

    Otorgar la dicha suprema (Mokṣa) a las almas constituye la Gracia.

    De estas cinco, la Creación, la Preservación y la Disolución ocurren en la Māyā; mientras que el Ocultamiento y la Gracia ocurren sobre las almas.

    (Extraído del texto ‘Mupporuḷ Viḷakkam’ de la filosofía Śaiva Siddhānta)


    Glosario

    • Pañca Kṛtya – Las cinco funciones cósmicas divinas realizadas por el Señor Śiva.
    • Sūkṣma y Sthūla Nilai – El estado sutil (causal) y el estado denso (manifiesto) de la materia.
    • Tanu, Karaṇa, Bhuvana, Bhōga – El cuerpo, las facultades, los mundos y las vivencias otorgados al alma.
    • Saṁhāra (Disolución) – La reabsorción cósmica compasiva para otorgar descanso a las almas.
    • Āṇava Mala – La impureza primordial de ignorancia que vela al alma.
    • Tirōbhāva (Ocultamiento) – La acción divina de ocultación que desgasta el poder de las impurezas.
    • Anugraha (Gracia) – La concesión final de la liberación espiritual e iluminación.
    • Mala Paripākam – La maduración y desgaste de la impureza para recibir la gracia.
    • Śuddhādvaita Śaiva Siddhānta – La filosofía del Śaivismo no dual puro basada en los Āgamas.
    • Parappakkam – La sección del Śaiva Siddhānta dedicada a refutar doctrinas heterodoxas.

    /

  • Śrīmat-Suprabhedāgama-Vacana-Bhāgaḥ : Agamic Prescriptions on Eligibility for Śaivāgama Knowledge and Its Sovereign Potency

    Śrīmat-Suprabhedāgama-Vacana-Bhāgaḥ : Agamic Prescriptions on Eligibility for Śaivāgama Knowledge and Its Sovereign Potency


    TaHiEnFrEs

    ஸ்ரீமத் சுப்ரபேதாகம வசனம்

    (சைவாகம ஞானம் பெறத் தகுதி மற்றும் போகமோக்ஷமளிப்பது சிவாகமம்)


    சைவாகம ஞானம் பெறத்தகுதி (சிவனார் கூற்று)


    சைவ தந்த்ரங்களான 28 நூற்களை அனைவருக்கும் இந்த ஆகமஅறிவை கொடுக்கக்கூடாது, வெளிப்படுத்தக்கூடாது. சிவதீக்ஷையைப் பெற்றவருக்கும், நல்ல மனஉறுதி உள்ளவருக்கும், சிவபெருமானிடத்தில் உண்மையான பக்தியில் ஈடுபட்டிருப்பவனுக்குமே இதனைக் கேட்கும்படிச் செய்திடவேண்டும், மற்றவர்க்கும் சிவபக்தியில்லாதாருக்கும் கூறுவது ஒருபோதும் ஏற்றதல்ல கூடாது என்றறிக.


    போகமோக்ஷமளிப்பது சிவாகமம் (சிவனாரின் கூற்று)


    சுத்தசைவம் எனப்படுகிற சித்தாந்தநூல்கள் 28ம், சரியை கிரியை யோகம் ஞானம் ஆகியநான்கு பாதப்பகுதிகளை உடையவைகள், சுருக்கிய சூத்ரமாகஉள்ளவை. போகம் மோக்ஷம் இவைக்கு மூலகாரணமானவை. வேதோபநிஷதங்கள் அனைத்திற்கும் ஸாரமாக விளங்குபவை என்று விநாயகருக்கு சிவபெருமான அருளியதால் இதன் சிறப்புப்பயனை அறியலாம்.


    (சிவஸ்ரீ சோமசேகர சிவாச்சாரியார் தொகுத்த சிவாகம சூக்தி மஞ்சரீ என்னும் நூலில் இருந்து)


    English IAST Transliteration

    Śrīmat Suprabhētākama Vacaṉam

    Saivākama Ñāṉam Peṟattakuti (Civaṉār Kūṟṟu)

    Saiva tantraṅkaḷāṉa 28 nūṟkaḷai aṉaivarukkum inta ākamaaṟivai koṭukkakkūṭātu, veḷippaṭuttakkūṭātu. Civatīkṣaiyaip peṟṟavarukkum, nalla maṉauṟuti uḷḷavarukkum, Civaperumāṉiṭattil uṇmaiyāṉa paktiyil īṭupaṭṭiruppavaṉukkumē itaṉaik kēṭkumpaṭic ceytiṭavēṇṭum, maṟṟavarkkum civapaktiyillātārukkum kūṟuvatu orupōtum ēṟṟatalla kūṭātu eṉṟaṟika.

    Pōkamōkṣamaḷippatu Civākamam (Civaṉāriṉ Kūṟṟu)

    Suttasaivam eṉappaṭukiṟa cittāntanūlkaḷ 28m, cariyai kiriyai yōkam ñāṉam ākiya nāṉku pātappakutikaḷai uṭaiyavaikaḷ, curukkiya cūtramākauḷḷavai. Pōkam mōkṣam ivaikku mūlakāraṇamāṉavai. Vētōpaṉiṣataṅkaḷ aṉaittirkum sāramāka viḷaṅkupavai eṉṟu Vināyakarukku Civaperumāṉ aruḷiyatāl itaṉ ciṟappuppayaṉai aṟiyalām.

    (Civaśrī Cōmacēkara Civāccāriyār Tokutta Civākama Sūkti Mañcarī Eṉṉum Nūlil Iruṉtu)


    கலைச்சொல்லகராதி / அருஞ்சொற்பொருள்

    • சைவாகம ஞானம் (Saivākama Ñāṉam)சிவாகமங்கள் அருளும் உயர்ந்த ஆன்மீக மெய்ஞ்ஞான அறிவு.
    • சிவதீக்ஷை (Civatīkṣai) – குருவின் மூலமாகச் சிவபெருமான் அளிக்கும் புனித ஆன்மீகச் சடங்கு/ஆசாரத் தொடக்கம்.
    • சுத்தசைவம் (Suttasaivam)சிவாகமங்களின் உச்சகட்டத் தூய சித்தாந்த நெறி.
    • நான்கு பாதங்கள் (Nāṉku Pātamaṅkaḷ) – சரியை (Caryā), கிரியை (Kriyā), யோகம் (Yoga), ஞானம் (Jñāna) என்னும் சிவாகமத்தின் நான்கு பகுதிகள்.
    • போகமோக்ஷம் (Pōkamōkṣam) – உலக இன்பங்கள் (Bhoga) மற்றும் ஆன்ம விடுதலை (Mokṣa).
    • வேதோபநிஷத் ஸாரம் (Vētōpaṉiṣat Sāram) – வேதங்கள் மற்றும் உபநிடதங்களின் மெய்யான சாரம் சிவாகமமேஎன்பதைக் குறிக்கும் கருத்து.
    • விநாயகர் (Vināyakar)சிவபெருமான் சிவாகம ரகசியங்களை உபதேசித்த முதன்மைத் திருக்குமாரன்.
    • சோமசேகர சிவாச்சாரியார் (Cōmacēkara Civāccāriyār)சிவாகம சூக்தி மஞ்சரீ நூலைத் தொகுத்த அருளாளர்.
    • சுப்ரபேதாகமம் (Suprabhētākamam) – 28 சிவாகமங்களுள் ஒன்றான முதன்மைத் தமிழ்/சமஸ்கிருத மூல ஆகம நூல்.
    • பரப்பக்கம் (Parappakkam)சைவசித்தாந்தத்தில் பிற மத/தத்துவ மறுப்புப் பகுதி.

    श्रीमद् सुप्रभेदागम वचन

    (शैवागमज्ञानकीपात्रताएवंशिवागमद्वाराभोगमोक्षकीप्राप्ति)

    || शैवागम ज्ञान प्राप्त करने की पात्रता (भगवान शिव के वचन) ||

    २८ शैवागम तन्त्रों के इस पावन ज्ञान को प्रत्येक व्यक्ति को नहीं देना चाहिए और न ही इसे सर्वसाधारण के समक्ष प्रकट करना चाहिए। केवल वही व्यक्ति इसे सुनने का अधिकारी है जिसने शिवदीक्षा प्राप्त की हो, जिसका मन दृढ संकल्पयुक्त हो और जो भगवान शिव के प्रति सच्ची भक्ति से पूर्ण हो। जो भक्तिहीन हैं अथवा अनधिकारी हैं, उन्हें यह ज्ञान कभी भी नहीं देना चाहिए।

    || भोग और मोक्ष प्रदान करने वाला शिवागम (भगवान शिव के वचन) ||

    ‘शुद्ध शैव’ कहलाने वाले २८ सिद्धान्त आगम चर्या, क्रिया, योग और ज्ञान—इन चार पादों (भागों) से युक्त हैं तथा सूक्ष्म सूत्रों के रूप में निहित हैं। ये भोग और मोक्ष दोनों के मूल कारण हैं। भगवान शिव ने स्वयं विनायक (श्री गणेश) को उपदेश देते हुए प्रकट किया कि ये आगम समस्त वेद-उपनिषदों का परम सार हैं, जिससे इनकी महानता सिद्ध होती है।

    (शिवश्रीसोमशेखरशिवाचार्यजीद्वारासंकलितशिवागमसूक्तिमंजरीग्रंथसे)


    शब्दावली

    • शैवागम ज्ञान (Śaivāgama Jñāna)शिवागमों में निहित परम तत्त्व एवं उपासना का ज्ञान।
    • शिवदीक्षा (Śivadīkṣā)आगम सम्प्रदाय में गुरु द्वारा दी जाने वाली पवित्र दीक्षा प्रक्रिया।
    • शुद्धशैव (Śuddhaśaiva)शैव सिद्धान्त की परम निष्कल एवं विशुद्ध परम्परा।
    • चतुष्पाद (Chatuṣpāda)चर्या, क्रिया, योग और ज्ञान—आगम के चार मुख्य खण्ड।
    • भोग-मोक्ष (Bhoga-Mokṣa) – ऐहिक/पारलौकिक आनंद तथा जन्म-मरण से मुक्ति।
    • वेदोपनिषद् सार (Vedopaniṣad Sāra) – वेदों और उपनिषदों का गूढ़ एवं व्यावहारिक निष्कर्ष।
    • विनायक (Vināyaka) – भगवान शिव के ज्येष्ठ पुत्र श्री गणेश जिन्हें आगम-रहस्य का ज्ञान दिया गया।
    • सोमशेखर शिवाचार्य (Somaśekhara Śivācārya) – ‘शिवागम सूक्ति मंजरी’ के विद्वान शैव संपादक।
    • सुप्रभेदागम (Suprabhedāgama) – २८ मुख्य शिवागमों में से एक प्रमुख आगम ग्रंथ।
    • परपक्ष (Parapakṣa)शैवसिद्धान्त दर्शन में अन्य सम्प्रदायों के मतों का खंडन।

    Words of Śrīmat Suprabhedāgama

    (Eligibility for Śaivāgama Knowledge and Śivāgama as the Bestower of Bhoga and Mokṣa)

    || Eligibility to Attain Śaivāgama Knowledge (Words of Lord Śiva) ||

    This sacred Agamic knowledge of the 28 Śaiva Tantras must not be imparted or revealed to everyone. Only an individual who has received Śiva Dīkṣā, possesses firm mental resolve, and is deeply immersed in true devotion (bhakti) to Lord Śiva should be permitted to hear it. Know that it is completely improper to ever impart this teaching to others or to those devoid of devotion to Śiva.

    || Śivāgama Bestows Enjoyment and Liberation (Words of Lord Śiva) ||

    The 28 Siddhānta scriptures, known as Śuddha Śaivism, consist of the four essential quarters (pādas)—CaryāKriyāYoga, and Jñāna—and are expressed in concise aphorisms (sūtras). They are the fundamental cause for both worldly enjoyment (bhoga) and liberation (mokṣa). The supreme merit of these Āgamas is evident from the fact that Lord ŚivaHimself revealed to Lord Vināyaka that they shine as the ultimate essence of all Vedas and Upaniṣads.

    (Sourced from ‘Śivāgama Sūkti Mañjarī’ compiled by Śivaśrī Somaśekhara Śivācāriyār)


    Glossary

    • Śaivāgama Jñāna – The supreme spiritual wisdom imparted through the divine Śivāgamas.
    • Śiva Dīkṣā – The sacred Agamic initiation granted by a qualified preceptor to purify the soul.
    • Śuddha Śaivam – The pure, unadulterated path of Śaiva Siddhānta doctrine.
    • Four Pādas – The four structural limbs of Agamic lore: Caryā (conduct), Kriyā (ritual), Yoga (meditation), and Jñāna(wisdom).
    • Bhoga & Mokṣa – Worldly/celestial enjoyment and ultimate spiritual liberation from karma and birth.
    • Vedopaniṣad Sāra – The core inner meaning and practical essence of the Vedas and Upaniṣads.
    • Lord Vināyaka – Lord Ganeṣa, the divine recipient of Lord Śiva’s Agamic discourse.
    • Somaśekhara Śivācāriyār – The revered Śaiva preceptor who compiled the Śivāgama Sūkti Mañjarī.
    • Suprabhedāgama – One of the 28 fundamental principal Śivāgamas.
    • Parapakkam – The section in Śaiva Siddhānta dedicated to refuting heterodox or non-Agamic schools.

    Paroles du Śrīmat Suprabhedāgama

    (Qualités Requises pour Connaître le Śaivāgama et le Śivāgama comme Dispenseur de Bhoga et Mokṣa)

    || Qualités requises pour recevoir la connaissance du Śaivāgama (Paroles du Seigneur Śiva) ||

    Cette connaissance sacrée des 28 Tantras Śaivites ne doit pas être donnée ni révélée à n’importe qui. Seul un individu ayant reçu le Śiva Dīkṣā, doté d’une ferme résolution mentale et engagé dans une dévotion sincère envers le Seigneur Śiva doit être autorisé à l’entendre. Sachez qu’il ne convient sous aucun prétexte de transmettre cet enseignement aux profanes ou à ceux qui sont dépourvus de dévotion envers Śiva.

    || Le Śivāgama accorde la jouissance et la libération (Paroles du Seigneur Śiva) ||

    Les 28 écritures du Siddhānta, désignées sous le nom de Śuddha Śaivism, comportent quatre parties (pādas)—CaryāKriyāYoga et Jñāna—et sont énoncées sous forme de sūtras concis. Elles sont la cause première de la jouissance du monde (bhoga) et de la libération ultime (mokṣa). La valeur suprême de ces Āgamas ressort du fait que le Seigneur Śivaa révélé au Seigneur Vināyaka qu’ils constituent l’essence même de tous les Védas et Upaniṣads.

    (Extrait de l’ouvrage ‘Śivāgama Sūkti Mañjarī’ compilé par Śivaśrī Somaśekhara Śivācāriyār)


    Glossaire

    • Śaivāgama Jñāna – La connaissance spirituelle suprême transmise par les Śivāgamas.
    • Śiva Dīkṣā – L’initiation rituelle sacrée accordée par le gourou dans la tradition āgamique.
    • Śuddha Śaivam – La voie pure et absolue de la doctrine Śaiva Siddhānta.
    • Quatre Pādas – Les quatre piliers de l’Āgama : Caryā (conduite), Kriyā (rituel), Yoga (union) et Jñāna (sagesse).
    • Bhoga et Mokṣa – La jouissance légitime des fruits de l’existence et la libération finale du cycle des réincarnations.
    • Vedopaniṣad Sāra – L’essence spirituelle condensée des Védas et des Upaniṣads.
    • Seigneur Vināyaka – Le Seigneur Ganesha, destinataire divin des enseignements d’Āgama par le Seigneur Śiva.
    • Somaśekhara Śivācāriyār – Le maître śivaïte vénéré ayant compilé le Śivāgama Sūkti Mañjarī.
    • Suprabhedāgama – L’un des 28 Śivāgamas fondamentaux de la tradition.
    • Parapakkam – La réfutation méthodique des écoles non-āgamiques dans la philosophie Śaiva Siddhānta.

    Palabras del Śrīmat Suprabhedāgama

    (Cualidades Requeridas para el Conocimiento del Śaivāgama y el Śivāgama como Otorgante de Bhoga y Mokṣa)

    || Cualidades requeridas para recibir el conocimiento del Śaivāgama (Palabras del Señor Śiva) ||

    Este sagrado conocimiento agámico de los 28 Tantras Śaivas no debe ser impartido ni revelado a cualquiera. Solo a una persona que haya recibido la Śiva Dīkṣā, que posea una firme resolución mental y que esté verdaderamente entregada a la devoción (bhakti) hacia el Señor Śiva, se le debe permitir escucharlo. Entiéndase que bajo ninguna circunstancia se debe enseñar a extraños ni a quienes carezcan de devoción por Śiva.

    || El Śivāgama otorga disfrute y liberación (Palabras del Señor Śiva) ||

    Las 28 escrituras del Siddhānta, conocidas como Śuddha Śaivism, poseen cuatro secciones (pādas)—CaryāKriyāYoga y Jñāna—y están redactadas en forma de concisos sūtras. Son la causa fundamental del disfrute terrenal/celestial (bhoga) y de la liberación espiritual (mokṣa). La excelencia de estos Āgamas se evidencia en que el Señor Śiva reveló al Señor Vināyaka que representan la esencia viva de todos los Vedas y Upaniṣads.

    (Extraído de la obra ‘Śivāgama Sūkti Mañjarī’ compilada por Śivaśrī Somaśekhara Śivācāriyār)


    Glosario

    • Śaivāgama Jñāna – La sabiduría espiritual suprema revelada en los textos Śivāgamas.
    • Śiva Dīkṣā – La iniciación sagrada mediante la cual el maestro purifica el alma del aspirante.
    • Śuddha Śaivam – La vía pura e inmaculada de la filosofía Śaiva Siddhānta.
    • Cuatro Pādas – Las cuatro partes de un Āgama: Caryā (conducta), Kriyā (ritos), Yoga (meditación) y Jñāna (sabiduría).
    • Bhoga y Mokṣa – La experiencia del disfrute armónico y la liberación definitiva del alma.
    • Vedopaniṣad Sāra – La esencia espiritual extraída de la totalidad de los Vedas y Upaniṣads.
    • Señor Vināyaka – El Señor Ganesha, quien recibió la instrucción agámica directa del Señor Śiva.
    • Somaśekhara Śivācāriyār – El preceptor Śaiva compilador del texto Śivāgama Sūkti Mañjarī.
    • Suprabhedāgama – Un Āgama primordial perteneciente a los 28 Śivāgamas principales.
    • Parapakkam – La sección crítica del Śaiva Siddhānta dedicada a refutar doctrinas heterodoxas.

  • Śivapūjā-Patra-Aṣṭamaṅgala-Pañcagavya-Lakṣaṇam : Agamic Rules on Leaf Offerings, Auspicious Symbols, and Sacred Pañcagavya in Śiva Pūjā

    Śivapūjā-Patra-Aṣṭamaṅgala-Pañcagavya-Lakṣaṇam : Agamic Rules on Leaf Offerings, Auspicious Symbols, and Sacred Pañcagavya in Śiva Pūjā


    TaHiEnFrEs

    சிவபூஜை பத்ரம், அஷ்டமங்கலம் மற்றும் பஞ்சகவ்ய விளக்கம்

    சிவபூஜையில் எந்த கிழமைகளில்‌ எந்த பத்ரத்தால்‌ அர்ச்சிப்பது விசேஷம்? 

    ஞாயிற்றுக்கிழமை வில்வ பத்ரமும்‌, திங்கள்கிழமை துளசிபத்ரமும்‌, செவ்வாய்க்கிழமை விளாபத்ரமும்‌, புதன்கிழமை மாதுளபத்ரமும்‌, வியாழக்கிழமை நந்தியாவட்டை பத்ரமும்‌ வெள்ளிக்கிழமை நாவல்பத்ரமும்‌, சனிக்கிழமை விஷ்ணு க்ராந்த பத்ரமும்‌, விசேஷமாக கூறப்பட்டுள்ளது.

    சுவாமியின்‌ அஷ்டமங்கலத்தைக் கூறுக.

    கண்ணாடி, பூரணகும்பம்‌, காளை மாடு,  இரட்டை சாமரம்‌, முக்கோண வடிவில்‌ உள்ளது, ஸ்வஸ்திக்‌, சங்கு, விளக்கு.

    பஞ்சகவ்யம்‌ என்பது என்ன?

    கோஜலம்‌, பசுஞ்சாணம்‌, பால்‌, தயிர்‌, நெய்‌, தர்ப்பைஜலம்‌ இவை அனைத்தையும்‌ பஞ்சப்ரம்ம மந்திரத்தால்‌ பூஜிப்பது பஞ்சகவ்யம் என்று ஆகமம்‌ கூறுகிறது.

    பஞ்சகவ்ய பலன்களை கூறுக?

    கோஜலம்‌ செல்வ ப்ராப்தியையும்‌, கோமயம்‌ வியாதி நிவர்த்தியையும்‌, கோததீ (பசுந்தயிர்) புத்ர விருத்தியையும்‌, பயஸ்‌ (பசும்பால்‌) சத்ருக்களை அழிக்கவும்‌, க்ருதம்‌ (பசுநெய்‌) எல்லோராலும்‌ மதிக்கப்படவும்‌ செய்யும்.

    சிவாகம ஞானசாகரம் திருக்கோலக்கா சிவஸ்ரீ இராமநாத சிவாச்சாரியார் அவர்கள் தொகுத்த சிவாகம வசனபூஷணம் என்னும் நூலில் இருந்து.


    English IAST Transliteration

    Śivapūjaiyil Enta Kiḻamaikaḷil Enta Patrattāl Arccippatu Vicēṣam?

    Ñāyiṟṟukkiḻamai vilva patraccum, tiṅkaḷkiḻamai tuḷasipatraccum, cevvāykkiḻamai viḷāpatraccum, putaṉkiḻamai mātulaipatraccum, viyāḻakkiḻamai nantiyāvaṭṭai patraccum, veḷḷikkiḻamai nāvalpatraccum, caṉikkiḻamai viṣṇukrānta patraccum vicēṣamāka kūṟappaṭṭuḷḷatu.

    Swāmiyiṉ Aṣṭamaṅkalattaik Kūṟuka.

    Kaṇṇāṭi, pūraṇakumpam, kāḷai māṭu, iraṭṭai cāmaram, mukkōṇa vaṭivil uḷḷatu, swastik, caṅku, viḷakku.

    Pañcagavyam Eṉpatu Eṉṉa?

    Gōjalam, pasuñcāṇam, pāl, tayir, ney, tarppaijalam ivai anaittaiyum Pañcabrahma Mantrattāl pūjippatu Pañcagavyam eṉṟu Āgamam kūṟukiṟatu.

    Pañcagavya Palaṉkaḷai Kūṟuka?

    Gōjalam celva prāptiyaiyum, gōmayam vyāthi nivarttiyaiyum, gōdadhi (pasuntayir) putra viruttiyaiyum, payas (pasumpāl) satrukkaḷai aḻikkavum, ghṛtam (pasuṉey) ellōrālum matikkappaṭavum ceyyum.

    (Śivāgama Jñānasāgaram Tirukkōlakkā Śivaśrī Rāmanātha Śivācāriyār Avarkaḷ Tōkutta Śivāgama Vacana-bhūṣaṇam Eṉṉum Nūlil Iruṉtu)


    கலைச்சொல்லகராதி / அருஞ்சொற்பொருள்

    • வில்வ பத்ரம்சிவபூஜைக்குரிய முதன்மைத் திருவிலை; முக்குணங்களையும் திரிசூலத்தையும் குறிக்கும் புனிதப் பத்ரம்.
    • விஷ்ணு க்ராந்த பத்ரம் – சனிக்கிழமைகளில் சிவபெருமானை அர்ச்சிப்பதற்குரிய சிறப்பு மூலிகைப் பத்ரம்.
    • அஷ்டமங்கலம்சிவாகம வழிபாட்டில் மங்களத்தின் அடையாளமாக வைக்கப்படும் எட்டு புனிதப் பொருட்கள்.
    • பஞ்சகவ்யம் – பசுவிலிருந்து பெறப்படும் ஐந்து திரவியங்களை பஞ்சப்ரம்ம மந்திரங்களால் பூஜித்து உருவாக்கப்படும் புனித திரவியம்.
    • பஞ்சப்ரம்ம மந்திரம் – சத்யோஜாதம், வாமதேவம், அகோரம், தத்புருஷம், ஈசானம் என்னும் சிவபெருமானின் ஐந்து திருமுக மந்திரங்கள்.
    • கோஜலம் / கோமயம் – பசுவின் தூய நீர் மற்றும் சாணம்; உடலையும் ஆன்மாவையும் தூய்மைப்படுத்தும் சிவாகமப்புனிதப் பொருட்கள்.
    • தர்ப்பைஜலம்சிவாகம விதிகளின்படி தூய்மைச் சடங்குகளுக்குப் பயன்படுத்தப்படும் புனிதத் தர்ப்பைப் புல் கலந்த நீர்.
    • வியாதி நிவர்த்திசிவபெருமானின் அருளால் மற்றும் பஞ்சகவ்யச் சுத்தினால் தீரும் உடல் மற்றும் ஆன்மப் பிணிகள்.
    • சிவாகமம்சிவபெருமானின் திருவாயிலிருந்து வெளிப்பட்ட, பூஜை முறைகளையும் ஞானத்தையும் விளக்கும் முதன்மைச் சாத்திரம்.
    • இராமநாதசிவாச்சாரியார்சிவாகமவசனபூஷணம் என்னும் திருநூலைத் தொகுத்து அருளிய சைவ ஆச்சாரியர்.

    शिवपूजा पत्र, अष्टमंगल एवं पंचगव्य विधान

    (वारानुसारपत्रअर्चन, अष्टमंगलद्रव्यएवंशिवपूजामेंपंचगव्यकीमहिमा)

    || शिवपूजा में किस दिन किस पत्र से अर्चन करना विशेष फलदायी है? ||

    रविवार को बिल्व पत्र, सोमवार को तुलसी पत्र, मंगलवार को कपित्थ (कैंथ/विळा) पत्र, बुधवार को दाड़िम (अनार) पत्र, गुरुवार को नंद्यावर्त (चांदनी) पत्र, शुक्रवार को जंबू (जामुन) पत्र और शनिवार को विष्णुक्रांता पत्र से अर्चन करना विशेष फलदायी कहा गया है।

    || भगवान के अष्टमंगल (आठ शुभ चिह्न/द्रव्य) कौन-से हैं? ||

    दर्पण (शीशा), पूर्णकुंभ (जल से भरा कलश), वृषभ (बैल), युगल चामर (दो चंवर), त्रिकोण आकृति (त्रिकोण यंत्र), स्वस्तिक, शंख और दीप (प्रज्वलित दीपक)।

    || पंचगव्य क्या है? ||

    गोमूत्र (गोजल), गोमय (गाय का गोबर), गोदुग्ध (दूध), गोदधि (दही), घृत (गाय का घी) तथा कुशाजल (दर्भ जल)—इन सभी को पंचब्रह्म मंत्र से पूजित एवं अभिमंत्रित करने पर पंचगव्य सिद्ध होता है, ऐसा शिवागम का कथन है।

    || पंचगव्य के फल क्या हैं? ||

    गोजल (गोमूत्र) धन-समृद्धि की प्राप्ति कराता है, गोमय (गोबर) रोगों की निवृत्ति (व्याधि-नाश) करता है, गोदधि (दही) पुत्र-पौत्रादि वंश-वृद्धि करता है, गोदुग्ध (दूध) शत्रुओं का शमन करता है और घृत (घी) समाज में सर्व-मान्यता एवं प्रतिष्ठा प्रदान करता है।

    (शिवागमज्ञानसागरमतिरुक्कोलक्काशिवश्रीरामनाथशिवाचार्यजीद्वारासंकलितशिवागमवचनभूषणम्ग्रंथसे)


    शब्दावली

    • बिल्व पत्र – भगवान शिव के पूजन में मुख्य रूप से प्रयुक्त होने वाला सर्वाधिक पवित्र पत्र।
    • विष्णुक्रांता पत्र – शनिवार के दिन भगवान शिव की विशेष अर्चना हेतु प्रयुक्त होने वाली पवित्र औषधि।
    • अष्टमंगलशिवागम पूजा-पद्धति में प्रयुक्त होने वाले आठ अत्यंत मंगलकारी पवित्र प्रतीक/द्रव्य।
    • पंचगव्य – गो-प्राप्त पाँच द्रव्यों को पंचब्रह्म मंत्रों से अभिमंत्रित कर निर्मित परम पावन प्रोक्षण-द्रव्य।
    • पंचब्रह्म मंत्रसद्योजात, वामदेव, अघोर, तत्पुरुष और ईशान—भगवान शिव के पाँच मुखों के वैदिक-आगम मंत्र।
    • गोमय / गोजल – गाय का गोबर एवं गोमूत्र; शैव अनुष्ठानों में शुद्धि हेतु प्रयुक्त पावन द्रव्य।
    • दर्भजलआगम विधि के अनुसार कुशा (दर्भ) घास द्वारा पवित्र किया गया जल।
    • व्याधि निवृत्तिशिव-कृपा एवं पंचगव्य के प्राशन से समस्त शारीरिक व आध्यात्मिक रोगों का निवारण।
    • शिवागम – भगवान शिव के पंचमुखों से निस्सृत ग्रंथ जो क्रिया, चर्या, योग और ज्ञान का विधान करते हैं।
    • रामनाथशिवाचार्य – ‘शिवागम वचनभूषणम्’ ग्रंथ के यशस्वी शैव संपादक एवं आचार्य।

    Leaf Offerings, Eight Auspicious Symbols, and Pañcagavya in Śiva Pūjā

    (Day-Specific Leaves, Sacred Aṣṭamaṅgalam, and Benefits of Agamic Pañcagavya)

    || Which leaves are exceptionally auspicious for Śiva Pūjā on specific days? ||

    Offering Bilva leaves on Sunday, Tulasī leaves on Monday, Kapittha (Wood Apple) leaves on Tuesday, Pomegranateleaves on Wednesday, Nandyāvartta (Crape Jasmine) leaves on Thursday, Jambū (Rose Apple) leaves on Friday, and Viṣṇukrāntā leaves on Saturday is declared uniquely meritorious.

    || What are the Lord’s Aṣṭamaṅgalam (Eight Auspicious Symbols/Items)? ||

    The mirror, the pūrṇakumbha (consecrated water pot), the bull (Vṛṣabha), the pair of fly-whisks (cāmara), the triangular motif, the svastika, the conch, and the sacred lamp.

    || What is Pañcagavya? ||

    The Āgama states that consecrating cow’s urine (gōjala), cow dung (gōmaya), fresh milk, curd, clarified butter (ghṛta), and darbha grass water using the sacred Pañcabrahma Mantras constitutes pañcagavya.

    || What are the spiritual benefits of Pañcagavya? ||

    Cow’s urine grants wealth and prosperity; cow dung eradicates illnesses; cow’s curd bestows lineage and progeny; cow’s milk destroys hostile forces; and cow’s ghee ensures high honor and respect from all.

    (Sourced from ‘Śivāgama Vacana-bhūṣaṇam’ compiled by Śivāgama Jñānasāgaram Tirukkōlakkā Śivaśrī Rāmanātha Śivācāriyār)


    Glossary

    • Bilva Patra – The sacred trifoliate leaf most dear to Lord Shiva, symbolizing the three guṇas and His trident.
    • Viṣṇukrāntā Patra – A sacred medicinal leaf specifically prescribed for Śiva Pūjā on Saturdays.
    • Aṣṭamaṅgalam – The eight auspicious emblems displayed during ritual worship as detailed in the Śivāgamas.
    • Pañcagavya – The sacred purification mixture prepared from five cow products consecrated via Pañcabrahma Mantras.
    • Pañcabrahma Mantras – The five holy mantras representing the five faces of Lord Shiva (Sadyojāta, Vāmadeva, Aghora, Tatpuruṣa, Īśāna).
    • Gōjala / Gōmaya – Cow’s urine and cow dung, utilized in Śaiva rituals for elemental and physical purification.
    • Darbha Jalam – Water sanctified by the immersion of sacred darbha (kusha) grass according to Agamic rites.
    • Vyādhi Nivṛtti – The alleviation of physical ailments and karmic afflictions through divine grace and sacred rites.
    • Śivāgama – The divine scriptures revealed directly by Lord Shiva governing temple architecture, rituals, and philosophy.
    • Rāmanātha Śivācāriyār – The revered Śaiva preceptor who compiled the authoritative Agamic guide Śivāgama Vacana-bhūṣaṇam.

    Offrandes de Feuilles, Huit Symboles Auspicieux et Pañcagavya dans le Śiva Pūjā

    (Règles Agamiques des Feuilles Quotidiennes, Aṣṭamaṅgalam et Vertus du Pañcagavya)

    || Quelles feuilles sont particulièrement auspicieuses selon les jours dans le Śiva Pūjā ? ||

    Il est prescrit d’offrir la feuille de Bilva le dimanche, la feuille de Tulasī le lundi, la feuille de Kapittha (pomme de bois) le mardi, la feuille de Grenadier le mercredi, la feuille de Nandyāvartta le jeudi, la feuille de Jambolana (prunier de Java) le vendredi et la feuille de Viṣṇukrāntā le samedi.

    || Quels sont les Aṣṭamaṅgalam (Huit Symboles Auspicieux) du Seigneur ? ||

    Le miroir, le pūrṇakumbha (vase d’abondance), le taureau (Vṛṣabha), la paire de chasse-mouches (cāmara), la forme triangulaire, le svastika, la conque et la lampe sacrée.

    || Qu’est-ce que le Pañcagavya ? ||

    L’Āgama déclare que la consécration de l’urine de vache (gōjala), de la bouse de vache (gōmaya), du lait, du yaourt, du beurre clarifié (ghṛta) et de l’eau purifiée à l’herbe darbha au moyen des Pañcabrahma Mantras constitue le pañcagavya.

    || Quels sont les bienfaits du Pañcagavya ? ||

    L’urine de vache procure la prospérité ; la bouse de vache guérit les maladies ; le yaourt favorise la lignée et les enfants ; le lait détruit les ennemis ; et le ghee apporte l’estime et le respect de tous.

    (Extrait de l’ouvrage ‘Śivāgama Vacana-bhūṣaṇam’ compilé par Śivāgama Jñānasāgaram Tirukkōlakkā Śivaśrī Rāmanātha Śivācāriyār)


    Glossaire

    • Bilva Patra – La feuille trifoliée sacrée la plus précieuse dans le culte du Seigneur Shiva.
    • Viṣṇukrāntā Patra – Une feuille sacrée médicinale spécifiquement prescrite pour le Śiva Pūjā du samedi.
    • Aṣṭamaṅgalam – Les huit symboles auspicieux disposés lors des rituels selon les instructions des Śivāgamas.
    • Pañcagavya – Le mélange sacré composé de cinq produits de la vache, sanctifié par les Pañcabrahma Mantras.
    • Pañcabrahma Mantras – Les cinq mantras sacrés correspondant aux cinq visages du Seigneur Shiva.
    • Gōjala / Gōmaya – L’urine et la bouse de vache, utilisées pour la purification rituelle dans le Śaivisme.
    • Darbha Jalam – L’eau sacrée purifiée par l’immersion de l’herbe rituelle darbha.
    • Vyādhi Nivṛtti – La guérison des maladies physiques et des souffrances karmiques par la grâce divine.
    • Śivāgama – Les écritures révélées par le Seigneur Shiva enseignant les rituels et la doctrine suprême.
    • Rāmanātha Śivācāriyār – Le maître Śaiva vénéré ayant compilé l’ouvrage Śivāgama Vacana-bhūṣaṇam.

    Ofrendas de Hojas, Ocho Símbolos Auspiciosos y Pañcagavya en el Śiva Pūjā

    (Normas Agámicas de Hojas Diarias, Aṣṭamaṅgalam y Beneficios del Pañcagavya)

    || ¿Qué hojas son especialmente auspiciosas según los días para el Śiva Pūjā? ||

    Se declara especialmente auspicioso ofrecer hojas de Bilva el domingo, hojas de Tulasī el lunes, hojas de Kapittha(manzana de madera) el martes, hojas de Granado el miércoles, hojas de Nandyāvartta el jueves, hojas de Jambolán el viernes y hojas de Viṣṇukrāntā el sábado.

    || ¿Cuáles son los Aṣṭamaṅgalam (Ocho Símbolos Auspiciosos) del Señor? ||

    El espejo, el pūrṇakumbha (cántaro lleno), el toro (Vṛṣabha), el par de espantamoscas (cāmara), el diseño triangular, el svastika, la caracola y la lámpara sagrada.

    || ¿Qué es el Pañcagavya? ||

    El Āgama establece que la consagración de la orina de vaca (gōjala), el estiércol de vaca (gōmaya), la leche, el yogur, la mantequilla clarificada (ghṛta) y el agua bendecida con hierba darbha mediante los Pañcabrahma Mantras constituye el pañcagavya.

    || ¿Cuáles son los beneficios del Pañcagavya? ||

    La orina de vaca concede riqueza y abundancia; el estiércol elimina las enfermedades; el yogur otorga prosperidad en la descendencia; la leche destruye a los adversarios; y el ghee otorga la veneración y respeto de todos.

    (Extraído del texto ‘Śivāgama Vacana-bhūṣaṇam’ compilado por Śivāgama Jñānasāgaram Tirukkōlakkā Śivaśrī Rāmanātha Śivācāriyār)


    Glosario

    • Bilva Patra – La hoja trifoliada sagrada más preciada en la adoración al Señor Shiva.
    • Viṣṇukrāntā Patra – Hoja medicinal sagrada prescrita específicamente para el Śiva Pūjā de los sábados.
    • Aṣṭamaṅgalam – Los ocho símbolos auspiciosos colocados durante el culto ritual según los Śivāgamas.
    • Pañcagavya – La mezcla sagrada purificadora elaborada con cinco productos de la vaca, consagrada con los Pañcabrahma Mantras.
    • Pañcabrahma Mantras – Los cinco mantras sagrados que representan los cinco rostros del Señor Shiva.
    • Gōjala / Gōmaya – La orina y el estiércol de vaca, utilizados para la purificación ritual en las ceremonias Śaivas.
    • Darbha Jalam – Agua bendecida mediante la inmersión de la hierba sagrada darbha.
    • Vyādhi Nivṛtti – La erradicación de las enfermedades físicas y del sufrimiento kármico mediante la gracia divina.
    • Śivāgama – Las escrituras reveladas por el Señor Shiva que rigen el culto, la filosofía y la conducta.
    • Rāmanātha Śivācāriyār – El preceptor Śaiva que compiló la obra agámica Śivāgama Vacana-bhūṣaṇam.

    /