Tag: Short Reads

  • Śivapūjā-Patra-Aṣṭamaṅgala-Pañcagavya-Lakṣaṇam : Agamic Rules on Leaf Offerings, Auspicious Symbols, and Sacred Pañcagavya in Śiva Pūjā

    Śivapūjā-Patra-Aṣṭamaṅgala-Pañcagavya-Lakṣaṇam : Agamic Rules on Leaf Offerings, Auspicious Symbols, and Sacred Pañcagavya in Śiva Pūjā


    TaHiEnFrEs

    சிவபூஜை பத்ரம், அஷ்டமங்கலம் மற்றும் பஞ்சகவ்ய விளக்கம்

    சிவபூஜையில் எந்த கிழமைகளில்‌ எந்த பத்ரத்தால்‌ அர்ச்சிப்பது விசேஷம்? 

    ஞாயிற்றுக்கிழமை வில்வ பத்ரமும்‌, திங்கள்கிழமை துளசிபத்ரமும்‌, செவ்வாய்க்கிழமை விளாபத்ரமும்‌, புதன்கிழமை மாதுளபத்ரமும்‌, வியாழக்கிழமை நந்தியாவட்டை பத்ரமும்‌ வெள்ளிக்கிழமை நாவல்பத்ரமும்‌, சனிக்கிழமை விஷ்ணு க்ராந்த பத்ரமும்‌, விசேஷமாக கூறப்பட்டுள்ளது.

    சுவாமியின்‌ அஷ்டமங்கலத்தைக் கூறுக.

    கண்ணாடி, பூரணகும்பம்‌, காளை மாடு,  இரட்டை சாமரம்‌, முக்கோண வடிவில்‌ உள்ளது, ஸ்வஸ்திக்‌, சங்கு, விளக்கு.

    பஞ்சகவ்யம்‌ என்பது என்ன?

    கோஜலம்‌, பசுஞ்சாணம்‌, பால்‌, தயிர்‌, நெய்‌, தர்ப்பைஜலம்‌ இவை அனைத்தையும்‌ பஞ்சப்ரம்ம மந்திரத்தால்‌ பூஜிப்பது பஞ்சகவ்யம் என்று ஆகமம்‌ கூறுகிறது.

    பஞ்சகவ்ய பலன்களை கூறுக?

    கோஜலம்‌ செல்வ ப்ராப்தியையும்‌, கோமயம்‌ வியாதி நிவர்த்தியையும்‌, கோததீ (பசுந்தயிர்) புத்ர விருத்தியையும்‌, பயஸ்‌ (பசும்பால்‌) சத்ருக்களை அழிக்கவும்‌, க்ருதம்‌ (பசுநெய்‌) எல்லோராலும்‌ மதிக்கப்படவும்‌ செய்யும்.

    சிவாகம ஞானசாகரம் திருக்கோலக்கா சிவஸ்ரீ இராமநாத சிவாச்சாரியார் அவர்கள் தொகுத்த சிவாகம வசனபூஷணம் என்னும் நூலில் இருந்து.


    English IAST Transliteration

    Śivapūjaiyil Enta Kiḻamaikaḷil Enta Patrattāl Arccippatu Vicēṣam?

    Ñāyiṟṟukkiḻamai vilva patraccum, tiṅkaḷkiḻamai tuḷasipatraccum, cevvāykkiḻamai viḷāpatraccum, putaṉkiḻamai mātulaipatraccum, viyāḻakkiḻamai nantiyāvaṭṭai patraccum, veḷḷikkiḻamai nāvalpatraccum, caṉikkiḻamai viṣṇukrānta patraccum vicēṣamāka kūṟappaṭṭuḷḷatu.

    Swāmiyiṉ Aṣṭamaṅkalattaik Kūṟuka.

    Kaṇṇāṭi, pūraṇakumpam, kāḷai māṭu, iraṭṭai cāmaram, mukkōṇa vaṭivil uḷḷatu, swastik, caṅku, viḷakku.

    Pañcagavyam Eṉpatu Eṉṉa?

    Gōjalam, pasuñcāṇam, pāl, tayir, ney, tarppaijalam ivai anaittaiyum Pañcabrahma Mantrattāl pūjippatu Pañcagavyam eṉṟu Āgamam kūṟukiṟatu.

    Pañcagavya Palaṉkaḷai Kūṟuka?

    Gōjalam celva prāptiyaiyum, gōmayam vyāthi nivarttiyaiyum, gōdadhi (pasuntayir) putra viruttiyaiyum, payas (pasumpāl) satrukkaḷai aḻikkavum, ghṛtam (pasuṉey) ellōrālum matikkappaṭavum ceyyum.

    (Śivāgama Jñānasāgaram Tirukkōlakkā Śivaśrī Rāmanātha Śivācāriyār Avarkaḷ Tōkutta Śivāgama Vacana-bhūṣaṇam Eṉṉum Nūlil Iruṉtu)


    கலைச்சொல்லகராதி / அருஞ்சொற்பொருள்

    • வில்வ பத்ரம்சிவபூஜைக்குரிய முதன்மைத் திருவிலை; முக்குணங்களையும் திரிசூலத்தையும் குறிக்கும் புனிதப் பத்ரம்.
    • விஷ்ணு க்ராந்த பத்ரம் – சனிக்கிழமைகளில் சிவபெருமானை அர்ச்சிப்பதற்குரிய சிறப்பு மூலிகைப் பத்ரம்.
    • அஷ்டமங்கலம்சிவாகம வழிபாட்டில் மங்களத்தின் அடையாளமாக வைக்கப்படும் எட்டு புனிதப் பொருட்கள்.
    • பஞ்சகவ்யம் – பசுவிலிருந்து பெறப்படும் ஐந்து திரவியங்களை பஞ்சப்ரம்ம மந்திரங்களால் பூஜித்து உருவாக்கப்படும் புனித திரவியம்.
    • பஞ்சப்ரம்ம மந்திரம் – சத்யோஜாதம், வாமதேவம், அகோரம், தத்புருஷம், ஈசானம் என்னும் சிவபெருமானின் ஐந்து திருமுக மந்திரங்கள்.
    • கோஜலம் / கோமயம் – பசுவின் தூய நீர் மற்றும் சாணம்; உடலையும் ஆன்மாவையும் தூய்மைப்படுத்தும் சிவாகமப்புனிதப் பொருட்கள்.
    • தர்ப்பைஜலம்சிவாகம விதிகளின்படி தூய்மைச் சடங்குகளுக்குப் பயன்படுத்தப்படும் புனிதத் தர்ப்பைப் புல் கலந்த நீர்.
    • வியாதி நிவர்த்திசிவபெருமானின் அருளால் மற்றும் பஞ்சகவ்யச் சுத்தினால் தீரும் உடல் மற்றும் ஆன்மப் பிணிகள்.
    • சிவாகமம்சிவபெருமானின் திருவாயிலிருந்து வெளிப்பட்ட, பூஜை முறைகளையும் ஞானத்தையும் விளக்கும் முதன்மைச் சாத்திரம்.
    • இராமநாதசிவாச்சாரியார்சிவாகமவசனபூஷணம் என்னும் திருநூலைத் தொகுத்து அருளிய சைவ ஆச்சாரியர்.

    शिवपूजा पत्र, अष्टमंगल एवं पंचगव्य विधान

    (वारानुसारपत्रअर्चन, अष्टमंगलद्रव्यएवंशिवपूजामेंपंचगव्यकीमहिमा)

    || शिवपूजा में किस दिन किस पत्र से अर्चन करना विशेष फलदायी है? ||

    रविवार को बिल्व पत्र, सोमवार को तुलसी पत्र, मंगलवार को कपित्थ (कैंथ/विळा) पत्र, बुधवार को दाड़िम (अनार) पत्र, गुरुवार को नंद्यावर्त (चांदनी) पत्र, शुक्रवार को जंबू (जामुन) पत्र और शनिवार को विष्णुक्रांता पत्र से अर्चन करना विशेष फलदायी कहा गया है।

    || भगवान के अष्टमंगल (आठ शुभ चिह्न/द्रव्य) कौन-से हैं? ||

    दर्पण (शीशा), पूर्णकुंभ (जल से भरा कलश), वृषभ (बैल), युगल चामर (दो चंवर), त्रिकोण आकृति (त्रिकोण यंत्र), स्वस्तिक, शंख और दीप (प्रज्वलित दीपक)।

    || पंचगव्य क्या है? ||

    गोमूत्र (गोजल), गोमय (गाय का गोबर), गोदुग्ध (दूध), गोदधि (दही), घृत (गाय का घी) तथा कुशाजल (दर्भ जल)—इन सभी को पंचब्रह्म मंत्र से पूजित एवं अभिमंत्रित करने पर पंचगव्य सिद्ध होता है, ऐसा शिवागम का कथन है।

    || पंचगव्य के फल क्या हैं? ||

    गोजल (गोमूत्र) धन-समृद्धि की प्राप्ति कराता है, गोमय (गोबर) रोगों की निवृत्ति (व्याधि-नाश) करता है, गोदधि (दही) पुत्र-पौत्रादि वंश-वृद्धि करता है, गोदुग्ध (दूध) शत्रुओं का शमन करता है और घृत (घी) समाज में सर्व-मान्यता एवं प्रतिष्ठा प्रदान करता है।

    (शिवागमज्ञानसागरमतिरुक्कोलक्काशिवश्रीरामनाथशिवाचार्यजीद्वारासंकलितशिवागमवचनभूषणम्ग्रंथसे)


    शब्दावली

    • बिल्व पत्र – भगवान शिव के पूजन में मुख्य रूप से प्रयुक्त होने वाला सर्वाधिक पवित्र पत्र।
    • विष्णुक्रांता पत्र – शनिवार के दिन भगवान शिव की विशेष अर्चना हेतु प्रयुक्त होने वाली पवित्र औषधि।
    • अष्टमंगलशिवागम पूजा-पद्धति में प्रयुक्त होने वाले आठ अत्यंत मंगलकारी पवित्र प्रतीक/द्रव्य।
    • पंचगव्य – गो-प्राप्त पाँच द्रव्यों को पंचब्रह्म मंत्रों से अभिमंत्रित कर निर्मित परम पावन प्रोक्षण-द्रव्य।
    • पंचब्रह्म मंत्रसद्योजात, वामदेव, अघोर, तत्पुरुष और ईशान—भगवान शिव के पाँच मुखों के वैदिक-आगम मंत्र।
    • गोमय / गोजल – गाय का गोबर एवं गोमूत्र; शैव अनुष्ठानों में शुद्धि हेतु प्रयुक्त पावन द्रव्य।
    • दर्भजलआगम विधि के अनुसार कुशा (दर्भ) घास द्वारा पवित्र किया गया जल।
    • व्याधि निवृत्तिशिव-कृपा एवं पंचगव्य के प्राशन से समस्त शारीरिक व आध्यात्मिक रोगों का निवारण।
    • शिवागम – भगवान शिव के पंचमुखों से निस्सृत ग्रंथ जो क्रिया, चर्या, योग और ज्ञान का विधान करते हैं।
    • रामनाथशिवाचार्य – ‘शिवागम वचनभूषणम्’ ग्रंथ के यशस्वी शैव संपादक एवं आचार्य।

    Leaf Offerings, Eight Auspicious Symbols, and Pañcagavya in Śiva Pūjā

    (Day-Specific Leaves, Sacred Aṣṭamaṅgalam, and Benefits of Agamic Pañcagavya)

    || Which leaves are exceptionally auspicious for Śiva Pūjā on specific days? ||

    Offering Bilva leaves on Sunday, Tulasī leaves on Monday, Kapittha (Wood Apple) leaves on Tuesday, Pomegranateleaves on Wednesday, Nandyāvartta (Crape Jasmine) leaves on Thursday, Jambū (Rose Apple) leaves on Friday, and Viṣṇukrāntā leaves on Saturday is declared uniquely meritorious.

    || What are the Lord’s Aṣṭamaṅgalam (Eight Auspicious Symbols/Items)? ||

    The mirror, the pūrṇakumbha (consecrated water pot), the bull (Vṛṣabha), the pair of fly-whisks (cāmara), the triangular motif, the svastika, the conch, and the sacred lamp.

    || What is Pañcagavya? ||

    The Āgama states that consecrating cow’s urine (gōjala), cow dung (gōmaya), fresh milk, curd, clarified butter (ghṛta), and darbha grass water using the sacred Pañcabrahma Mantras constitutes pañcagavya.

    || What are the spiritual benefits of Pañcagavya? ||

    Cow’s urine grants wealth and prosperity; cow dung eradicates illnesses; cow’s curd bestows lineage and progeny; cow’s milk destroys hostile forces; and cow’s ghee ensures high honor and respect from all.

    (Sourced from ‘Śivāgama Vacana-bhūṣaṇam’ compiled by Śivāgama Jñānasāgaram Tirukkōlakkā Śivaśrī Rāmanātha Śivācāriyār)


    Glossary

    • Bilva Patra – The sacred trifoliate leaf most dear to Lord Shiva, symbolizing the three guṇas and His trident.
    • Viṣṇukrāntā Patra – A sacred medicinal leaf specifically prescribed for Śiva Pūjā on Saturdays.
    • Aṣṭamaṅgalam – The eight auspicious emblems displayed during ritual worship as detailed in the Śivāgamas.
    • Pañcagavya – The sacred purification mixture prepared from five cow products consecrated via Pañcabrahma Mantras.
    • Pañcabrahma Mantras – The five holy mantras representing the five faces of Lord Shiva (Sadyojāta, Vāmadeva, Aghora, Tatpuruṣa, Īśāna).
    • Gōjala / Gōmaya – Cow’s urine and cow dung, utilized in Śaiva rituals for elemental and physical purification.
    • Darbha Jalam – Water sanctified by the immersion of sacred darbha (kusha) grass according to Agamic rites.
    • Vyādhi Nivṛtti – The alleviation of physical ailments and karmic afflictions through divine grace and sacred rites.
    • Śivāgama – The divine scriptures revealed directly by Lord Shiva governing temple architecture, rituals, and philosophy.
    • Rāmanātha Śivācāriyār – The revered Śaiva preceptor who compiled the authoritative Agamic guide Śivāgama Vacana-bhūṣaṇam.

    Offrandes de Feuilles, Huit Symboles Auspicieux et Pañcagavya dans le Śiva Pūjā

    (Règles Agamiques des Feuilles Quotidiennes, Aṣṭamaṅgalam et Vertus du Pañcagavya)

    || Quelles feuilles sont particulièrement auspicieuses selon les jours dans le Śiva Pūjā ? ||

    Il est prescrit d’offrir la feuille de Bilva le dimanche, la feuille de Tulasī le lundi, la feuille de Kapittha (pomme de bois) le mardi, la feuille de Grenadier le mercredi, la feuille de Nandyāvartta le jeudi, la feuille de Jambolana (prunier de Java) le vendredi et la feuille de Viṣṇukrāntā le samedi.

    || Quels sont les Aṣṭamaṅgalam (Huit Symboles Auspicieux) du Seigneur ? ||

    Le miroir, le pūrṇakumbha (vase d’abondance), le taureau (Vṛṣabha), la paire de chasse-mouches (cāmara), la forme triangulaire, le svastika, la conque et la lampe sacrée.

    || Qu’est-ce que le Pañcagavya ? ||

    L’Āgama déclare que la consécration de l’urine de vache (gōjala), de la bouse de vache (gōmaya), du lait, du yaourt, du beurre clarifié (ghṛta) et de l’eau purifiée à l’herbe darbha au moyen des Pañcabrahma Mantras constitue le pañcagavya.

    || Quels sont les bienfaits du Pañcagavya ? ||

    L’urine de vache procure la prospérité ; la bouse de vache guérit les maladies ; le yaourt favorise la lignée et les enfants ; le lait détruit les ennemis ; et le ghee apporte l’estime et le respect de tous.

    (Extrait de l’ouvrage ‘Śivāgama Vacana-bhūṣaṇam’ compilé par Śivāgama Jñānasāgaram Tirukkōlakkā Śivaśrī Rāmanātha Śivācāriyār)


    Glossaire

    • Bilva Patra – La feuille trifoliée sacrée la plus précieuse dans le culte du Seigneur Shiva.
    • Viṣṇukrāntā Patra – Une feuille sacrée médicinale spécifiquement prescrite pour le Śiva Pūjā du samedi.
    • Aṣṭamaṅgalam – Les huit symboles auspicieux disposés lors des rituels selon les instructions des Śivāgamas.
    • Pañcagavya – Le mélange sacré composé de cinq produits de la vache, sanctifié par les Pañcabrahma Mantras.
    • Pañcabrahma Mantras – Les cinq mantras sacrés correspondant aux cinq visages du Seigneur Shiva.
    • Gōjala / Gōmaya – L’urine et la bouse de vache, utilisées pour la purification rituelle dans le Śaivisme.
    • Darbha Jalam – L’eau sacrée purifiée par l’immersion de l’herbe rituelle darbha.
    • Vyādhi Nivṛtti – La guérison des maladies physiques et des souffrances karmiques par la grâce divine.
    • Śivāgama – Les écritures révélées par le Seigneur Shiva enseignant les rituels et la doctrine suprême.
    • Rāmanātha Śivācāriyār – Le maître Śaiva vénéré ayant compilé l’ouvrage Śivāgama Vacana-bhūṣaṇam.

    Ofrendas de Hojas, Ocho Símbolos Auspiciosos y Pañcagavya en el Śiva Pūjā

    (Normas Agámicas de Hojas Diarias, Aṣṭamaṅgalam y Beneficios del Pañcagavya)

    || ¿Qué hojas son especialmente auspiciosas según los días para el Śiva Pūjā? ||

    Se declara especialmente auspicioso ofrecer hojas de Bilva el domingo, hojas de Tulasī el lunes, hojas de Kapittha(manzana de madera) el martes, hojas de Granado el miércoles, hojas de Nandyāvartta el jueves, hojas de Jambolán el viernes y hojas de Viṣṇukrāntā el sábado.

    || ¿Cuáles son los Aṣṭamaṅgalam (Ocho Símbolos Auspiciosos) del Señor? ||

    El espejo, el pūrṇakumbha (cántaro lleno), el toro (Vṛṣabha), el par de espantamoscas (cāmara), el diseño triangular, el svastika, la caracola y la lámpara sagrada.

    || ¿Qué es el Pañcagavya? ||

    El Āgama establece que la consagración de la orina de vaca (gōjala), el estiércol de vaca (gōmaya), la leche, el yogur, la mantequilla clarificada (ghṛta) y el agua bendecida con hierba darbha mediante los Pañcabrahma Mantras constituye el pañcagavya.

    || ¿Cuáles son los beneficios del Pañcagavya? ||

    La orina de vaca concede riqueza y abundancia; el estiércol elimina las enfermedades; el yogur otorga prosperidad en la descendencia; la leche destruye a los adversarios; y el ghee otorga la veneración y respeto de todos.

    (Extraído del texto ‘Śivāgama Vacana-bhūṣaṇam’ compilado por Śivāgama Jñānasāgaram Tirukkōlakkā Śivaśrī Rāmanātha Śivācāriyār)


    Glosario

    • Bilva Patra – La hoja trifoliada sagrada más preciada en la adoración al Señor Shiva.
    • Viṣṇukrāntā Patra – Hoja medicinal sagrada prescrita específicamente para el Śiva Pūjā de los sábados.
    • Aṣṭamaṅgalam – Los ocho símbolos auspiciosos colocados durante el culto ritual según los Śivāgamas.
    • Pañcagavya – La mezcla sagrada purificadora elaborada con cinco productos de la vaca, consagrada con los Pañcabrahma Mantras.
    • Pañcabrahma Mantras – Los cinco mantras sagrados que representan los cinco rostros del Señor Shiva.
    • Gōjala / Gōmaya – La orina y el estiércol de vaca, utilizados para la purificación ritual en las ceremonias Śaivas.
    • Darbha Jalam – Agua bendecida mediante la inmersión de la hierba sagrada darbha.
    • Vyādhi Nivṛtti – La erradicación de las enfermedades físicas y del sufrimiento kármico mediante la gracia divina.
    • Śivāgama – Las escrituras reveladas por el Señor Shiva que rigen el culto, la filosofía y la conducta.
    • Rāmanātha Śivācāriyār – El preceptor Śaiva que compiló la obra agámica Śivāgama Vacana-bhūṣaṇam.

    /

  • Śrī Gajamukhānugraha Mūrti Nirūpaṇam – The Visual Manifestation of Lord Shiva Bestowing Grace upon Lord Ganesha

    Śrī Gajamukhānugraha Mūrti Nirūpaṇam – The Visual Manifestation of Lord Shiva Bestowing Grace upon Lord Ganesha


    TaHiEnFrEs

    ஸ்ரீ கஜமுக அனுக்ரஹ மூர்த்தி திருவுருவ லட்சணம்

    || ஸ்ரீ கஜமுக அனுக்ரஹர் ||

    உத்தரகாமிகாகமத்தில்:

    அனைத்து உயிர்கட்கும் நன்மை அளிப்பதும், புனிதமானதும் அனைத்து வேண்டுகோளையும் நிறைவேற்றுவதுமான விக்நேசானுக்ரக மூர்த்தியைச் (கஜமுகானுக்ரகர்) சொல்கிறேன். சர்வ விக்னங்களையும் ஒடுக்குதலின் பொருட்டு உத்தம ஆச்சாரியன் இவ்வுருவத்தை நிறுவுக. முக்கண்ணர், நாற்கரத்தர், சாந்தர், ஒளிரும் குண்டலம் அணிந்தவர். கொக்கிறகு, பூங்கொத்து (குளிகை – மகுட உரு), சுரி குழல், ஆரமாயுள்ள மலர்மாலை, கொத்தாய்த் தொங்கக் கூடிய மணிவடம், அங்குசம், அட்சமாலை, ஒளிரும் வரதம், வலப்புறம் நிற்கும் கஜாநர், இடப்புறத்தில் கெளரீ, மற்றும் வானச் சுடராம் வெண் கொற்றக்குடையுடன் நல்லுருவமைப்போடு கூடியவராயமைத்து முறைப்படி நிறுவுக.

    ஸ்ரீதத்வநிதியில்:

    நாற்கரத்தர், முக்கண்ணர், சடைமுடி கொண்டவர், வலமுன் விநாயகரின் சிரசில் வைத்தவராயும் (விநாயகர் – வலப்புறத்தில் நிற்பதாக அமைக்க), மேல் கரங்களில் மான், மழு தரித்தவராயும், வலத்தாளை ஆசனத்தின் மேல் மடித்து வைத்தும், இடத்தாளைத் தொங்கவிட்டும், அனைத்தணிகள் பூண்டும் பசிய பொன்னிறமும், ஒளிர்மேனியும் கொண்டவராய் அமைக்க. இறைவரின் இடப்புறத்தில் மலர்ந்த முகமும், அணிகளனைத்தும் பூண்டவளும், வலக்கரத்தில் வேலையும், இடக்கரத்தில் வரதமும் கொண்ட இரு கரத்தாளும், முக்கண்ணும் வலத்தாளை மடித்து இடத்தாளைத் தொங்கவிட்டவளும், ஏகாசனத்தில் இடங்கொண்டவளுமான தேவியை உமாஸ்கநதருக்குச் சொன்ன வகையால் அமைக்க. விக்னேஸ்வரர் (விநாயகர்) செந்நிறத்தவரும், கிரீட மகுடத்துடன் கூடியவரும், இரு கைகளால் அஞ்சலி செய்பவரும், பாசம், அங்குசம், கொண்டவரும், அனைத்துப் பயன்களை தருபவருமாக அமைக்க. இம்மூர்த்தியை விக்னப்ரசாத மூர்த்தம் எனவும் கூறுவர்.

    திருக்கயிலாய பரம்பரைத் திருவாவடுதுறை ஆதீன வெளியீடான தெய்வத் திருமேனிகள் என்னும் நூலில் இருந்து.


    English IAST Transliteration

    || Śrī Gajamukha Anugrahar ||

    Uttarakāmikāgame:

    Aṉaittu uyirkaṭkum naṉmai aḷippatum, punitamāṉatum aṉaittu vēṇṭukōḷaiyum niṟaivēṟṟuvatumāṉa Vighneśānugraka MūRTTiyaic (Gajamukhānugrahar) solkiṟēṉ. Sarva vighnaṅkaḷaiyum oṭukkutaliṉ poruṭṭu uttama ācāriyaṉ ivvuruvattai niṟuvuka. Mukkaṇṇar, nāṟkarattar, sāntar, oḷirum kuṇṭalam aṇintavar. Kokkiṟaku, pūṅkottu (kuḷikai – makuṭa uru), curi kuḻal, āramāyuḷḷa malarmālai, kottāyt toṅkak kūṭiya maṇivaṭam, aṅkusam, akṣamālai, oḷirum varadam, valappuṟam niṟkum Gajāṉar, iṭappuṟattil Gaurī, maṟṟum vāṉac cuṭarām veṇ koṟṟakkuṭaiyuṭaṉ nalluruvamaippōṭu kūṭiyavarāyamaitu muṟaippaṭi niṟuvuka.

    Śrītattva-nidhiyil:

    Nāṟkarattar, mukkaṇṇar, caṭaimuṭi koṇṭavar, valamuṉ Vināyakariṉ ciracil vaittavarāyum (Vināyakar – valappuṟattil niṟpatāka amaikka), mēl karankaḷil māṉ, maḻu tarittavarāyum, valattāḷai ācaṉattiṉ mēl maṭittu vaittum, iṭattāḷaiத் toṅkaviṭṭum, aṉaittaṇikaḷ pūṇṭum pasiya poṉṉiṟamum, oḷirmēṉiyum koṇṭavarāy amaikka. Iṟaivariṉ iṭappuṟattil malarnta mukamum, aṇikaḷaṉaittum pūṇṭavaḷum, valakkarattil vēlaiyum, iṭakkarattil varadamum koṇṭa iru karattāḷum, mukkaṇṇum valattāḷai maṭittu iṭattāḷaiத் toṅkaviṭṭavaḷum, ēkācaṉattil iṭaṅkoṇṭavaḷumāṉa tēviyai Umāskandarukkuc coṉṉa vakaiyāl amaikka. Vighneśvarar (Vināyakar) ceṉṉiṟattavarum, kirīṭa makuṭattuṭaṉ kūṭiyavarum, iru kaikaḷāl añjali ceypavarum, pāsam, aṅkusam, koṇṭavarum, aṉaittup payaṉkaḷai tarupavarumaik kaṇṭamaikka. ImmūRTTiyai Vighnaprasāda MūRTTam eṉavum kūṟuvar.

    (Thirukkayilaya Paramparai Tiruvāvaḍutuṟai Ātīṉa veḷiyīṭāṉa Teyvat Tirumēṉikaḷ eṉṉum nūlil iruntu)


    கலைச்சொல்லகராதி / அருஞ்சொற்பொருள்

    • விக்நேசானுக்ரக மூர்த்திசிவபெருமான் விநாயகப் பெருமானுக்குத் தமது திருவருளை (அருள்) வழங்கி ஆட்கொண்ட சிறப்புத் திருவுருவம்.
    • உத்தரகாமிகாகமம் – இருபத்தெட்டு முதன்மைச் சிவாகமங்களில் ஒன்றான காமிகாகமத்தின் பிற்பகுதியாக அமைந்த, கோவில் திருமேனி அமைப்புகளை விளக்கும் முதன்மை நூல்.
    • ஸ்ரீதத்வநிதி – பத்தொன்பதாம் நூற்றாண்டில் மைசூர் சமஸ்தானத்து அரசரால் தொகுக்கப்பட்ட திருமேனி உருவக் கலைச் சாத்திர நூல்.
    • ஆச்சாரியன்சிவாகம நெறிப்படி தீக்கையும் பயிற்சிகளும் பெற்று, தெய்வத் திருமேனிகளை முறைப்படி பிரதிஷ்டை செய்யத் தகுதியுடைய குரு.
    • சடைமுடி / ஜடாமகுடம்சிவபெருமானின் திருமுடி மேல் சுருண்டு அமைந்த புனிதமான சடாபாரம்.
    • அங்குசம் – ஆன்மாவின் கர்ம மலத்தை அடக்கி ஒடுக்கும் அதிகாரத்தைக் குறிக்கும் இறைவனின் திருக்கரக் கருவி.
    • அட்சமாலை – இடைவிடாத இறைச் சிந்தனையையும் மெய்ஞ்ஞானத்தையும் உணர்த்தும் உருத்திராக்க மாலை.
    • வரத முத்திரை – ஆன்மாக்களுக்குத் தேவையான அனைத்துப் பேறுகளையும் அருளாக வாரி வழங்கும் திருக்கர அமைப்பு.
    • ஏகாசனம்சிவபெருமானும் உமாதேவியாரும் ஒரே பீடத்தில் எழுந்தருளியிருக்கும் திருவாசனம்.
    • விக்னப்ரசாதமூர்த்தி – அடியார்களின் வாழ்க்கையிலுள்ள அனைத்து இடையூறுகளையும் (விக்னம்) நீக்கி அருள்புரியும் சிவபிரானின் சாந்தத் திருவுருவம்.

    श्री गजमुख अनुग्रह मूर्ति स्वरूप लक्षण

    || श्री गजमुख अनुग्रहकर्ता ||

    उत्तरकामिकागम के अनुसार:

    “मैं विघ्नेशानुग्रह मूर्ति (गजमुखानुग्रहकर्ता) के स्वरूप का वर्णन करता हूँ, जो समस्त जीवों का कल्याण करने वाली, अत्यंत पवित्र और सभी मनोकामनाओं को पूर्ण करने वाली है। समस्त विघ्नों के शमन के लिए एक योग्य आचार्य को इस विग्रह की स्थापना करनी चाहिए। वे त्रिनेत्रधारी (त्रिलोचन), चार भुजाओं वाले (चतुर्भुज), शांत-स्वरूप, और देदीप्यमान कुंडल धारण किए हुए हैं। बगुले के पंख, पुष्प-गुच्छ (मुकुट का आभूषण), घुंघराले केश, माला के रूप में पुष्पहार, लटकती हुई मणियों की माला, अंकुश, अक्षमाला, और अभय/वरद मुद्रा से सुशोभित हैं। उनके दाईं ओर गजानन (भगवान गणेश) तथा बाईं ओर देवी गौरी विराजमान हैं। वे आकाश की भांति ददीप्यमान श्वेत छत्र से युक्त हैं। इस प्रकार उत्तम लक्षणों से युक्त विग्रह की विधिवत स्थापना करनी चाहिए।”

    श्रीतत्त्वनिधि के अनुसार:

    “वे चार भुजाओं वाले, त्रिनेत्रधारी, और जटाजुट से सुशोभित हैं। उनका अग्र-दायाँ हाथ भगवान विनायक के मस्तक पर आशीर्वाद मुद्रा में स्थित है (भगवान विनायक को दाईं ओर खड़ा स्थापित करें)। उनके ऊपरी हाथों में मृग (हिरण) और परशु (कुल्हाड़ी) सुशोभित हैं। उनका दायाँ पैर आसन पर मुड़ा हुआ है और बायाँ पैर नीचे लटक रहा है। वे समस्त आभूषणों से अलंकृत, हरे-स्वर्ण की आभा वाले और प्रकाशमान देह वाले हैं। भगवान के बाईं ओर प्रसन्न मुख वाली, समस्त आभूषणों से युक्त, दाहिने हाथ में वेल (या उत्पल) और बाएँ हाथ में वरद मुद्रा धारण करने वाली, दो भुजाओं वाली, त्रिनेत्रधारी देवी विराजमान हैं, जिनका दायाँ पैर मुड़ा हुआ और बायाँ पैर लटकता हुआ है। वे एक ही आसन (एकासन) पर उमास्कंद मूर्ति के विधान अनुसार स्थापित हैं। विघ्नेश्वर (भगवान विनायक) रक्त वर्ण (लाल रंग) के हैं, किरीट मुकुट धारण किए हुए हैं, अपने दोनों हाथों से अंजलि मुद्रा(प्रणाम) कर रहे हैं, तथा पाश और अंकुश धारण किए हुए हैं। वे समस्त शुभ फलों को देने वाले हैं। इस स्वरूप को विघ्नप्रसाद मूर्ति भी कहा जाता है।”

    (तिरुक्कयिलायपरम्परातिरुवावटुतुरैअधीनमद्वाराप्रकाशितदैवत्तिरुमेनिगळग्रंथसे)


    शब्दावली

    • विघ्नेशानुग्रह मूर्ति – भगवान शिव का वह विशिष्ट स्वरूप जिसमें वे भगवान विघ्नेश्वर (गणेश) पर अपनी परम कृपा (अनुग्रह) करते हैं।
    • उत्तरकामिकागम – २८ शैवागमों में से प्रधान कामिकागम का उत्तर भाग (उत्तर अंश), जो मंदिर निर्माण, मूर्ति लक्षण और पूजा विधि का प्रामाणिक ग्रंथ है।
    • श्रीतत्त्वनिधि – उन्नीसवीं शताब्दी में मैसूर के महाराजा मुम्मडि कृष्णराज वोडेयार द्वारा संकलित एक प्रसिद्ध iconographic (मूर्ति-लक्षण) ग्रंथ।
    • आचार्यशिवागम विधि में दीक्षित एवं निपुण वह गुरु जो देव-प्रतिमाओं की शास्त्रीय प्राण-प्रतिष्ठा करने के लिए अधिकृत हैं।
    • जटाजुट – भगवान शिव के सिर पर धारण की हुई पवित्र और गूंथी हुई जटाओं का मुकुट।
    • अंकुश – भगवान द्वारा धारण किया गया एक दिव्य शस्त्र, जो जीव के कर्म और अज्ञान रूपी हाथी को नियंत्रित करने का प्रतीक है।
    • अक्षमाला – रुद्राक्ष या कमलगट्टे की जपमाला, जो निरंतर ज्ञान और ध्यान का प्रतीक है।
    • वरद मुद्रा – हाथ की वह स्थिति जिसमें हथेली बाहर की ओर नीचे झुकी होती है, जो भक्त को कृपा और वरदान प्रदान करने का संकेत देती है।
    • एकासन – वह एक ही पीठ या pedestal जिस पर भगवान शिव और देवी पार्वती एक साथ विराजमान होते हैं।
    • विघ्नप्रसादमूर्ति – भगवान शिव का वह शांत और कृपालु स्वरूप जो साधक के जीवन से समस्त विघ्नों को दूर कर प्रसाद (अनुग्रह) प्रदान करता है।

    Iconographic Features of Śrī Gajamukha Anugraha Mūrti

    || Śrī Gajamukha Anugraha Mūrti ||

    According to the Uttara Kāmikāgama:

    “I describe the Vighneśānugraha Mūrti (also known as Gajamukhānugraha Mūrti), which bestows auspiciousness upon all living beings, is supremely sacred, and fulfills all prayers. To neutralize all obstacles (vighna), a qualified ācārya must consecrate this divine form. He is three-eyed (trilocana), four-armed (caturbhuja), serene (śānta), and adorned with glowing ear-ornaments (kuṇḍala). He features crane feathers, a crest of flowers (jeweled crown-ornament), curling locks, a necklace of woven flowers, hanging strings of radiant beads, the goad (aṅkuśa), the rosary (akṣamālā), and the glowing boon-bestowing gesture (varada). Lord Gajānana stands on His right side, Goddess Gaurī on His left, accompanied by a glowing white ceremonial umbrella that shines like a celestial orb. Having fashioned Him with all auspicious proportions, he should consecrate Him according to sacred tradition.”

    According to the Śrī Tattvanidhi:

    “He is four-armed, three-eyed, and crowned with matted locks (jaṭāmakuṭa). His front right hand is placed in blessing upon the head of Lord Vināyaka (who is positioned standing on the right). His upper hands hold the deer (mṛga) and the axe (paraśu). His right leg is folded upon the pedestal while His left leg hangs down. Adorned with all ornaments, He possesses a radiant body with the hue of greenish-gold. To the left of the Lord stands the Goddess with a cheerful countenance, adorned with all jewels, holding a spear/lotus in Her right hand and displaying the varada gesture in Her left. Having two arms and three eyes, with Her right leg folded and Her left leg hanging down, She shares a single pedestal (ekāsana) as prescribed for the Umāskanda manifestation. Vighneśvara (Vināyaka) is crimson-red in complexion, adorned with a kirīṭa crown, folding both hands in reverent añjali posture, and carrying the noose (pāśa) and the goad (aṅkuśa), bestowing all spiritual and material fruits. This manifestation is also designated as Vighnaprasāda Mūrti.”

    (Sourced from the text ‘Teyvat Tirumēṉikaḷ’ published by the Thirukkayilaya Paramparai Tiruvāvaḍutuṟai Ātīṉam)


    Glossary

    • Vighneśānugraha Mūrti – The specific benevolent manifestation of Lord Shiva bestowing divine grace (anugraha) upon Lord Ganesha.
    • Uttara Kāmikāgama – The supplementary portion of the Kāmikāgama, one of the 28 primary Śaivāgamas detailing ritual consecration and iconography.
    • Śrī Tattvanidhi – An authoritative 19th-century encyclopedic treatise on South Indian Hindu iconography and ritual forms compiled by Maharaja Krishnaraja Wodeyar III.
    • Ācārya – A fully initiated Śaiva preceptor qualified to conduct Agamic rites and divine consecrations (pratiṣṭhā).
    • Jaṭāmakuṭa – The tall crown formed of matted hair, characteristic of Lord Shiva in His ascetic and supreme forms.
    • Aṅkuśa – The elephant goad held by deities, symbolizing the containment of worldly desires and spiritual discipline.
    • Akṣamālā – A rosary of rudrākṣa beads representing unceasing meditative devotion and divine jnāna.
    • Varada – The sacred hand gesture (mudrā) pointing downward with the palm facing outward, signifying the bestowal of boons and grace.
    • Ekāsana – A single shared pedestal or seat upon which Lord Shiva and Goddess Parvati reside together.
    • Vighnaprasāda Mūrti – An alternate title for this iconographic form, emphasizing the Lord bestowing the blessing (prasāda) of obstacle removal.

    Caractéristiques Iconographiques de Śrī Gajamukha Anugraha Mūrti

    || Śrī Gajamukha Anugraha Mūrti ||

    Selon l’Uttara Kāmikāgama :

    “Je décris la Vighneśānugraha Mūrti (également connue sous le nom de Gajamukhānugraha Mūrti), qui apporte la de bon augure à tous les êtres vivants, est suprêmement sacrée et exauce toutes les prières. Pour dissiper tous les obstacles (vighna), un ācārya qualifié doit consacrer cette forme divine. Il possède trois yeux (trilocana), quatre bras (caturbhuja), est serein (śānta), et orné de boucles d’oreilles brillantes (kuṇḍala). Il arbore des plumes de grue, un plumet de fleurs (ornement de couronne), des boucles ondulées, une guirlande de fleurs, des rangs de perles suspendues, l’aiguillon (aṅkuśa), le rosaire (akṣamālā), et la posture de bénédiction (varada). Le Seigneur Gajānana se tient à Sa droite, la Déesse Gaurī à Sa gauche, accompagnés d’un parasol royal blanc éclatant comme un astre céleste. L’ayant façonné selon de nobles proportions, l’officiant doit l’installer selon les rites sacrés.”

    Selon le Śrī Tattvanidhi :

    “Il possède quatre bras, trois yeux, et une couronne de cheveux tressés (jaṭāmakuṭa). Sa main droite avant repose en bénédiction sur la tête du Seigneur Vināyaka (qui se tient debout à Sa droite). Ses mains supérieures tiennent le cerf (mṛga) et la hache (paraśu). Sa jambe droite est repliée sur le piédestal tandis que Sa jambe gauche pend. Orné de tous les bijoux, Il possède un corps radieux à la teinte d’or verdâtre. À la gauche du Seigneur se tient la Déesse au visage épanoui, parée de tous les joyaux, tenant une lance/lotus dans Sa main droite et affichant le geste varada dans Sa main gauche. Possédant deux bras et trois yeux, avec Sa jambe droite repliée et Sa jambe gauche pendante, Elle partage un piédestal unique (ekāsana) selon le rituel prescrit pour UmāskandaVighneśvara (Vināyaka) est de teint cramoisi, coiffé d’une couronne kirīṭa, joignant les mains en geste de salutation (añjali), et portant le lasso (pāśa) et l’aiguillon (aṅkuśa), accordant tous les fruits spirituels. Cette forme est également nommée Vighnaprasāda Mūrti.”

    (Extrait de l’ouvrage ‘Teyvat Tirumēṉikaḷ’ publié par le Thirukkayilaya Paramparai Tiruvāvaḍutuṟai Ātīṉam)


    Glossaire

    • Vighneśānugraha Mūrti – La forme bienveillante du Seigneur Shiva accordant Sa grâce divine (anugraha) au Seigneur Ganesha.
    • Uttara Kāmikāgama – La seconde partie du Kāmikāgama, l’un des 28 Śaivāgamas fondamentaux régissant l’iconographie et les rites des temples.
    • Śrī Tattvanidhi – Un grand manuel iconographique de l’Inde du Sud compilé au XIXe siècle présentant les caractéristiques des divinités.
    • Ācārya – Le maître spirituel śaïvite initié et habilité à accomplir la consécration rituelles des images divines (pratiṣṭhā).
    • Jaṭāmakuṭa – La couronne formée par les cheveux tressés et mêlés, propre au Seigneur Shiva.
    • Aṅkuśa – L’aiguillon à éléphant tenu par la divinité, symbolisant la maîtrise des pulsions et du mental.
    • Akṣamālā – Le rosai sacre de perles de rudrākṣa, symbolisant la répétition des mantras et la connaissance spirituelle (jñāna).
    • Varada – Le geste sacré de la main (mudrā) tournée vers le bas, symbolisant l’octroi des bénédictions et de la grâce.
    • Ekāsana – Le piédestal ou trône unique partagé conjointement par le Seigneur Shiva et la Déesse Parvati.
    • Vighnaprasāda Mūrti – Nom alternatif de cette forme divine, soulignant la grâce accordée pour dissiper tous les obstacles (vighna).

    Características Iconográficas de Śrī Gajamukha Anugraha Mūrti

    || Śrī Gajamukha Anugraha Mūrti ||

    Según el Uttara Kāmikāgama:

    “Describo la Vighneśānugraha Mūrti (también conocida como Gajamukhānugraha Mūrti), que otorga auspiciosidad a todos los seres vivos, es supremamente sagrada y cumple todas las plegarias. Para mitigar todos los obstáculos (vighna), un ācārya cualificado debe consagrar esta forma divina. Posee tres ojos (trilocana), cuatro brazos (caturbhuja), es sereno (śānta), y está adornado con pendientes deslumbrantes (kuṇḍala). Presenta plumas de grulla, un adorno floral en la corona, rizos ondeados, una guirnalda de flores, sartales de cuentas colgantes, el aguijada (aṅkuśa), el rosario (akṣamālā), y el gesto de concesión de dones (varada). El Señor Gajānana se encuentra a Su derecha, la Diosa Gaurī a Su izquierda, acompañados por una sombrilla real blanca que brilla como un cuerpo celestial. Habiéndolo esculpido con proporciones auspiciosas, debe instalarlo formalmente según la tradición.”

    Según el Śrī Tattvanidhi:

    “Él posee cuatro brazos, tres ojos y una corona de cabellos trenzados (jaṭāmakuṭa). Su mano derecha frontal descansa bendiciendo la cabeza del Señor Vināyaka (situado de pie a la derecha). Sus manos superiores sostienen el ciervo (mṛga) y el hacha (paraśu). Su pierna derecha está doblada sobre el pedestal mientras que su pierna izquierda cuelga. Adornado con todos los ornamentos, posee un cuerpo radiante con el tono del oro verdoso. A la izquierda del Señor se encuentra la Diosa con rostro radiante, adornada con todas las joyas, sosteniendo una lanza/loto en Su mano derecha y mostrando el gesto varada en la izquierda. Con dos brazos y tres ojos, con Su pierna derecha doblada y Su pierna izquierda colgando, comparte un pedestal único (ekāsana) según lo prescrito para la manifestación de UmāskandaVighneśvara (Vināyaka) es de tez carmesí, adornado con una corona kirīṭa, juntando ambas manos en gesto de reverencia (añjali), y portando el lazo (pāśa) y la aguijada (aṅkuśa), otorgando todos los frutos. Esta manifestación también es llamada Vighnaprasāda Mūrti.”

    (Extraído del libro ‘Teyvat Tirumēṉikaḷ’ publicado por el Thirukkayilaya Paramparai Tiruvāvaḍutuṟai Ātīṉam)


    Glosario

    • Vighneśānugraha Mūrti – La manifestación benévola del Señor Shiva otorgando Su gracia divina (anugraha) al Señor Ganesha.
    • Uttara Kāmikāgama – La sección posterior del Kāmikāgama, uno de los 28 Śaivāgamas principales que rige la construcción de templos e iconografía.
    • Śrī Tattvanidhi – Un compendio iconográfico enciclopédico del siglo XIX que detalla las características y atributos de las deidades.
    • Ācārya – El preceptor espiritual śaiva calificado e iniciado para realizar la consagración litúrgica de las murtis (pratiṣṭhā).
    • Jaṭāmakuṭa – La alta corona formada por los cabellos trenzados, característica del Señor Shiva.
    • Aṅkuśa – La aguijada de elefante sostenida por las deidades, que simboliza el control sobre los impulsos mentales.
    • Akṣamālā – El rosario sagrado de cuentas de rudrākṣa, que representa la contemplación continua y el jñāna.
    • Varada – El gesto sagrado de la mano (mudrā) orientada hacia abajo con la palma hacia afuera, que simboliza la concesión de gracia.
    • Ekāsana – El pedestal o Asiento único compartido por el Señor Shiva y la Diosa Parvati.
    • Vighnaprasāda Mūrti – Título alternativo de esta forma sagrada, que enfatiza la bendición (prasāda) de eliminar todos los obstáculos.

    /

  • Śiva-Anugraha-Mārga-Nirūpaṇam: The Structural Path to Attaining Lord Shiva’s Divine Grace

    Śiva-Anugraha-Mārga-Nirūpaṇam: The Structural Path to Attaining Lord Shiva’s Divine Grace


    TaHiEnFrEs

    கேட்டல், காணல், சிந்தித்தல், வாழ்த்துதல் என்ற எளிய ஒருங்கிணைந்த வழிபாடு

    சிவபிரான் அருளைப் பெற வழி யாது?

    दर्शनेन, श्रवणेन, मत्या विज्ञानेन इदं सर्वं विदितम्” (बृहदारण्य उपनिषद्)

    த³ர்ஶநேந, ஶ்ரவணேந, மத்யா விஜ்ஞாநேந இத³ம் ஸர்வம் விதி³தம்” (ப்³ருஹதா³ரண்ய உபநிஷத்³)

    “அவனைக் காண்பதால், அவன் புகழ் கேட்டலால், அவன் திறன் உணர்தலால் அவன் பெருமையை அறிதலால் அவன் அருளைப் பெற முடியும்.”

    श्रोतव्यः सततं शम्भुः मन्तव्यश्च उपपत्तिभिः ।
    ज्ञात्वा च सततं ध्येयः वेदान्तैरिति शङ्करः ॥

    ஶ்ரோதவ்ய꞉ ஸததம் ஶம்பு⁴꞉ மந்தவ்யஶ்ச உபபத்திபி⁴꞉ .
    ஜ்ஞாத்வா ச ஸததம் த்⁴யேய꞉ வேதா³ந்தைரிதி ஶங்கர꞉ ..

    என்பது உபதேசகாண்டம்.

    “சிவபிரான் காதால் கேட்கப்படும் பெருமையுடையவர். சிவபெருமான் மனதால் நினைந்து சிந்திக்கத் தக்கவர். வேதாகமங்கள் உபநிடதங்களால் எப்போதும் துதிக்கப்படும் பெருமையுடையவர் சிவபிரான்” என்பது இதன் பொருள்.

    ” श्रोतव्यः श्रुतिवाक्येभ्यः मन्तव्यः च उपपत्तिभिः ।
    मत्वा च सततं ध्येयः एते दर्शनहेतवः ॥”

    ஶ்ரோதவ்ய꞉ ஶ்ருதிவாக்யேப்⁴ய꞉ மந்தவ்ய꞉ ச உபபத்திபி⁴꞉ .
    மத்வா ச ஸததம் த்⁴யேய꞉ ஏதே த³ர்ஶநஹேதவ꞉ ..

    சுருதிகளால் சொல்லப்படுகின்ற சிவப் பெருமைகளைக் கேட்க வேண்டும். மனதிற்கு உகந்தபடி மனதில் சிந்தித்து வழிபட வேண்டும். அதன்பின் அவனை இடைவிடாது மனதில் நினைந்து தியானிக்க வேண்டும். அப்போது அவன் அருள் தானாகவே நமக்குக் கிட்டும் என்பது இதன் பொருள்.

    எனவே காதால் அவன்புகழ் கேட்டல், கண்ணால் அவன் திருக் காட்சி காணல், மனதால் அவன் திருநாமத்தைச் சிந்தித்தல், வாயால் வாழ்த்துதல் என்ற நான்கு வழிகளையும் ஒரு சேர நிலைநிறுத்தி அந்தக்கரண சுத்தியோடு எவன் தினமும் வணங்குகிறானோ அவனுக்கு இறைவன் தன்னருளை வாரிவழங்குவான் என்பது சுருதிவாசகங்கள். எனவே மேற்கண்டபடி வழிபாடு செய்து இறைவன் அருளைப் பெறுவோமாக.

    சிவஸ்ரீ பாலீஸ்வர குருக்கள் தொகுத்த சிவாகம செய்தி விளக்கம் என்னும் நூலில் இருந்து.


    English IAST Transliteration

    Civapirāṉ aruḷaip peṟa vaḻi yātu?

    Avaṉaik kāṇpatāl, avaṉ pukaḻ kēṭṭalāl, avaṉ tiṟaṉ uṇartalāl avaṉ perumaiyai aṟiyatāl avaṉ aruḷaip peṟa muṭiyum.

    Civapirāṉ kātāl kēṭkappaṭum perumaiyuṭaiyavar. Civaperumāṉ maṉatāl niṉaiṉtu cintikkat takkavar. Vētākamāṅkaḷ upaṇiṭataṅkaḷāl eppōtum tutikkappaṭum perumaiyuṭaiyavar Civapirāṉ eṉpatu itaṉ poruḷ.

    Eṉpatu Upatecakāṇṭam.

    Curutikaḷāl colliyakkaṭukiṉṟa civap perumaikaḷaik kēṭka vēṇṭum. Maṉatirku ukaṉtapaṭi maṉatil cintittu vaḻipaṭa vēṇṭum. Ataṉpiṉ avaṉai iṭaiviṭātu maṉatil niṉaiṉtu tiyāṉikka vēṇṭum. Appōtu avaṉ aruḷ tāṉākaṉavē namakku kiṭṭum eṉpatu itaṉ poruḷ.

    Eṉavē kātāl avaṉpukaḻ kēṭṭal, kaṇṇāl avaṉ tiruk kāṭci kāṇal, maṉatāl avaṉ tirunāmataic cintittal, vāyāl vāḻttutal eṉṟa nāṉku vaḻikaḷaiyum oru cēra nilai-nirutti antakkaraṇa cuttiyōṭu evaṉ tiṉamum vaṇaṅkukirāṉō avaṉukku iṟaivaṉ taṉṉaruḷai vārivaḻaṅkuvāṉ eṉpatu curutivācakaṅkaḷ. Eṉavē mēṟkaṇṭapaṭi vaḻipāṭu ceytu iṟaivaṉ aruḷaip peṟuvōmāka.


    கலைச்சொல்லகராதி / அருஞ்சொற்பொருள்

    • சிரவணம் / கேட்டல் – வேத ஆகமத் திருமுறைகளில் கூறப்பட்டுள்ள சிவபிரானின் திவ்யப் பெருமைகளைக் காதால் பக்தி வடிவோடு கேட்டல்.
    • மனனம் / சிந்தித்தல் – காதால் கேட்ட மெய்ம்மைகளை, சிவாகமங்களுக்கு உகந்த தர்க்கப் பொருத்தத்தோடு (உபபத்தி) மாசற மனதில் சிந்தித்து ஆராய்தல்.
    • தியானித்தல் – மனதின் அலைபாயும் தன்மையை ஒடுக்கி, இறைவனுடைய திருநாமத்தையோ அல்லது திருவுருவத்தையோ இடைவிடாது நெஞ்சில் நிலைநிறுத்துதல்.
    • திருக்காட்சி / தரிசனம் – சாதனையின் முதிர்ச்சியால் ஆன்மா தன் முனைப்பற்று, பதியாகிய சிவபெருமானின்உண்மைப் பெருவடிவை நேருக்கு நேராகக் காணும் பேறு.
    • அந்தக்கரண சுத்தி – மனம், புத்தி, அகங்காரம், சித்தம் ஆகிய உட்கரணங்களை மலங்களின் மாசுகளிலிருந்து நீக்கி முற்றிலும் தூய்மை செய்தல்.
    • உபபத்தி – வேத ஆகமங்களின் முடிவுகளுக்கு முரண்படாமல், உண்மையை நிலைநாட்டப் பயன்படும் முறையான தர்க்க அறிவும் சான்றுகளும்.
    • அருள் – ஆன்மாவின் ஆணவ மலத்தை முதிர்வித்து நீக்கி, அதற்கு சிவானந்தப் பெருவாழ்வை வாரிவழங்கும் சிவபெருமானின் அளப்பரிய கருணைத் திறன் (அருள்சக்தி).

    श्रवण, दर्शन, चिंतन और कीर्तन का एकीकृत शिवसाधना मार्ग

    शिव कृपा प्राप्त करने का मार्ग क्या है?

    दर्शनेन, श्रवणेन, मत्या विज्ञानेन इदं सर्वं विदितम्” (बृहदारण्य उपनिषद्)

    “परमेश्वर के साक्षात दर्शन से, उनकी महिमा के श्रवण से, उनकी असीम शक्ति के मनन से, और विशुद्ध आध्यात्मिक ज्ञान के माध्यम से उनका साक्षात अनुभव करने से, इस अस्तित्व का संपूर्ण सत्य ज्ञात हो जाता है। इन्हीं साधनों के द्वारा जीवात्मा भगवान शिव की परम कृपा प्राप्त करती है।”

    श्रोतव्यः सततं शम्भुः मन्तव्यश्च उपपत्तिभिः ।
    ज्ञात्वा च सततं ध्येयः वेदान्तैरिति शङ्करः ॥

    “भगवान शम्भु (शिव) ही वह परम सत्य हैं जिनकी महिमा का कानों से निरंतर श्रवण करना चाहिए, और सुसंगत तार्किक बुद्धि (उपपत्ति) के साथ मन में उनका निरंतर मनन करना चाहिए। उन्हें इस प्रकार समझकर, सभी वेदों और आगमों द्वारा प्रतिपादित अंतिम लक्ष्य के रूप में उनका सदैव ध्यान करना चाहिए। यही शंकर को प्राप्त करने का व्यवस्थित मार्ग है।” यह उपदेशकांड का मत है।

    ” श्रोतव्यः श्रुतिवाक्येभ्यः मन्तव्यः च उपपत्तिभिः ।
    मत्वा च सततं ध्येयः एते दर्शनहेतवः ॥”

    “मनुष्य को पवित्र श्रुतियों और आगमों के वचनों में प्रकट शिव की दिव्य महिमा का निष्ठापूर्वक श्रवण करना चाहिए। फिर, उन सत्यों का सुसंगत तर्क (उपपत्ति) और भक्ति के साथ मन के भीतर विश्लेषण और मनन करना चाहिए। इस मनन के बाद, चेतना को निरंतर, अचल ध्यान में स्थिर करना चाहिए। ये क्रमिक चरण परमात्मा के साक्षात दर्शन प्राप्त करने के सीधे कारण हैं।”

    “इसलिए, इन चार मार्गों को पूरी तरह से एकीकृत करके—कानों से उनकी स्तुति सुनना, आँखों से उनके पवित्र स्वरूप का दर्शन करना, मन में उनके दिव्य नाम का ध्यान करना, और मुख से उनकी महिमा का गान करना—जो कोई भी अपने आनन्द और अंतःकरण की पूर्ण शुद्धि (अंतःकरणशुद्धि) के साथ दैनिक आराधना करता है, उस पर भगवान अपनी सर्वोच्च कृपा (अरुल) प्रचुर मात्रा में बरसाते हैं। आइए हम इस पवित्र शास्त्रीय आदेश के अनुसार आराधना करें और भगवान शिव की असीम कृपा प्राप्त करें।”

    (शिवश्री बालीश्वर गुरुक्कल द्वारा संकलित ‘शिवागम सेइति विळक्कम’ से उद्धृत)


    शब्दावली

    • श्रवणम् (Śravaṇam): शास्त्रों या पवित्र वचनों में प्रकट शिव महिमा को कानों द्वारा निष्ठापूर्वक सुनना।
    • मननम् (Mananam): सुने गए सत्यों का बुद्धि और सुसंगत तर्क (उपपत्ति) के द्वारा मन के भीतर विश्लेषण करना।
    • ध्यानम् (Dhyānam): अपनी चेतना को परमात्मा के स्वरूप या नाम में निरंतर और अचल रूप से स्थिर करना।
    • दर्शनम् (Darśanam): साधना के चरम पर पति (शिव) की साक्षात् अनुभूति या दिव्य स्वरूप का दर्शन प्राप्त करना।
    • अन्तःकरणशुद्धिः (AntaḥkaraṇaSuddhiḥ): मलों को दूर कर आंतरिक साधनों (मन, बुद्धि, चित्त, अहंकार) को पूरी तरह पवित्र करना।
    • उपपत्ति (Upapatti): आगमों और वेदों के अनुकूल सुसंगत तार्किक प्रमाण और युक्तियाँ।
    • अरुल (Arul): भगवान शिव की वह परम कृपा जो जीवात्मा के आणव मल को नष्ट कर उसे मुक्त करती है।

    The Fourfold Path of Hearing, Beholding, Meditating, and Praising Lord Shiva

    What is the path to receive the Arul (Grace) of Lord Shiva?

    “By beholding Him, by listening to His glories, by reflecting deeply upon Him, and by experiencing Him through pure spiritual Jnana (wisdom), everything in this existence becomes truly known.”

    “Lord Shambhu (Shiva) must be unceasingly heard through the ears (Sravana), and continuously contemplated in the mind (Manana) using systematic logical reasoning (Upapatti). Having understood Him thus, He must be meditated upon constantly (Dhyana) as the ultimate target revealed by all the UpanishadsVedas, and Agamas. This is the path to Shankar.” This is the meaning from the Upadesha Kandam.

    “One must diligently listen to the divine glories of Shiva as revealed in the words of the sacred Shrutis. Then, one must analyze and reflect upon those truths inside the mind with sound logic (Upapatti) and Bhakti (devotion). After this reflection, one must anchor the consciousness in continuous, unmoving meditation (Dhyana). These sequential steps are the direct causes for attaining the ultimate visual revelation (Darsana) of the Divine.”

    Therefore, by perfectly integrating these four pathways—hearing His praises with the ears, beholding His sacred form with the eyes, meditating upon His divine Nama (Name) within the mind, and singing His benedictions with the mouth—whoever worships daily with complete purification of the internal instruments (Antahkarana Suddhi), to them the Lord will abundantly pour out His supreme Arul. Let us therefore worship according to this sacred scriptural decree and attain the boundless Arul of Lord Shiva.

    (From the book ‘Shivagama Seithi Vilakkam’ compiled by Shivashri Baleeswara Gurukkal)


    Glossary

    • Śravaṇam: The practice of attentively listening to the divine glories of Lord Shiva as revealed in the sacred scriptures.
    • Mananam: The process of deep contemplation and internal reflection on scriptural truths using sound reasoning (Upapatti).
    • Dhyānam: Unbroken, one-pointed meditative absorption of the consciousness upon the Divine Nama or form.
    • Darśanam: The direct, experiential realization or visual revelation of the Supreme Pati (Lord Shiva).
    • AntaḥkaraṇaSuddhiḥ: The complete inner purification of the fourfold internal faculties (mind, intellect, ego, and chitta).
    • Upapatti: Systematically sound logical proofs and rational arguments that align with the Agamas.
    • Arul: The boundless, unmutated divine Grace of Lord Shiva that ripens the soul’s bondages and grants ultimate liberation.

    La quadruple voie de l’écoute, de la contemplation, de la méditation et de la louange du Seigneur Shiva

    Quel est le chemin pour recevoir l’Arul (Grâce) du Seigneur Shiva ?

    “En Le contemplant, en écoutant Ses gloires, en réfléchissant profondément à Son sujet et en Le vivant par la pure sagesse spirituelle (Jnana), tout dans cette existence devient véritablement connu.”

    “Le Seigneur Shambhu (Shiva) doit être écouté sans cesse par les oreilles, et continuellement contemplé dans l’esprit à l’aide d’un raisonnement logique et systématique (Upapatti). L’ayant ainsi compris, Il doit être médité constamment (Dhyana) comme l’objectif ultime révélé par toutes les Upanishads, les Vedas et les Agamas. C’est le chemin vers Shankar.” Telle est la signification tirée de l’Upadesha Kandam.

    “On doit écouter diligemment les gloires divines de Shiva telles qu’elles sont révélées dans les paroles des Shrutissacrées. Ensuite, on doit analyser et réfléchir à ces vérités à l’intérieur de l’esprit avec une logique saine (Upapatti) et de la Bhakti (dévotion). Après cette réflexion, on doit ancrer la conscience dans une méditation continue et immobile (Dhyana). Ces étapes séquentielles sont les causes directes pour atteindre la révélation visuelle ultime (Darsana) du Divin.”

    Par conséquent, en intégrant parfaitement ces quatre voies—entendre Ses louanges avec les oreilles, contempler Sa forme sacrée avec les yeux, méditer sur Son saint Nama (Nom) dans l’esprit et chanter Ses bénédictions avec la bouche—quiconque adore quotidiennement avec une purification complète des instruments internes (Antahkarana Suddhi), le Seigneur lui accordera en abondance Son Arul suprême. Adorons donc selon ce décret scripturaire sacré et atteignons l’Arul infinie du Seigneur Shiva.

    (Extrait du livre ‘Shivagama Seithi Vilakkam’ compilé par Shivashri Baleeswara Gurukkal)


    Glossaire

    • Śravaṇam: L’acte d’écouter attentivement les gloires divines du Seigneur Shiva telles qu’elles sont révélées dans les écritures sacrées.
    • Mananam: Le processus de contemplation profonde et de réflexion interne sur les vérités scripturaires en utilisant une logique saine (Upapatti).
    • Dhyānam: L’absorption méditative continue et immobile de la conscience sur le Nama ou la forme divine.
    • Darśanam: La réalisation expérientielle directe ou la révélation visuelle ultime du Suprême Pati (le Seigneur Shiva).
    • AntaḥkaraṇaSuddhiḥ: La purification interne complète des quatre facultés psychiques (esprit, intellect, ego, et chitta).
    • Upapatti: Les preuves logiques systématiques et les arguments rationnels qui sont en parfait accord avec les Agamas.
    • Arul: La Grâce divine infinie et immuable du Seigneur Shiva qui dissout les impuretés de l’âme et accorde la libération.

    El cuádruple camino de escuchar, contemplar, meditar y alabar al Señor Shiva

    ¿Cuál es el camino para recibir el Arul (Gracia) del Señor Shiva?

    “Al contemplarlo, al escuchar Sus glorias, al reflexionar profundamente sobre Él y al experimentarlo a través de la pura sabiduría espiritual (Jnana), todo en esta existencia se vuelve verdaderamente conocido.”

    “El Señor Shambhu (Shiva) debe ser escuchado sin cesar a través de los oídos, y contemplado continuamente en la mente usando un razonamiento lógico sistemático (Upapatti). Habiéndolo comprendido así, debe ser meditado constantemente (Dhyana) como el objetivo final revelado por todos los UpanishadsVedas y Agamas. Este es el camino hacia Shankar.” Este es el significado del Upadesha Kandam.

    “Uno debe escuchar diligentemente las glorias divinas de Shiva tal como se revelan en las palabras de las sagradas Shrutis. Luego, se deben analizar y reflexionar sobre esas verdad dentro de la mente con una lógica sólida (Upapatti) y Bhakti (devoción). Después de esta reflexión, se debe anclar la conciencia en una meditación continua e inmóvil (Dhyana). Estos pasos secuenciales son las causas directas para alcanzar la revelación visual última (Darsana) de lo Divino.”

    Por lo tanto, al integrar perfectamente estos cuatro caminos —escuchar Sus alabanzas con los oídos, contemplar Su forma sagrada con los ojos, meditar en Su divino Nama (Nombre) dentro de la mente y cantar Sus bendiciones con la boca— quienquiera que adore diariamente con la purificación completa de los instrumentos internos (Antahkarana Suddhi), el Señor derramará abundantemente Su Arul suprema sobre él. Adoremos, por lo tanto, de acuerdo con este sagrado decreto de las escrituras y alcancemos el Arul ilimitado del Señor Shiva.

    (Del libro ‘Shivagama Seithi Vilakkam’ compilado por Shivashri Baleeswara Gurukkal)


    Glosario

    • Śravaṇam: El acto de escuchar atentamente las glorias divinas del Señor Shiva tal como se revelan en las sagradas escrituras.
    • Mananam: El proceso de contemplación profunda y reflexión interna sobre las verdades de las escrituras utilizando una lógica sólida (Upapatti).
    • Dhyānam: La absorción meditativa continua e inmóvil de la conciencia en el divino Nama o forma.
    • Darśanam: La realización experiencial directa o la revelación visual última del Supremo Pati (el Señor Shiva).
    • AntaḥkaraṇaSuddhiḥ: La purificación interna completa de las cuatro facultades psíquicas (mente, intelecto, ego y chitta).
    • Upapatti: Las pruebas lógicas sistemáticas y los argumentos racionales que están en perfecta consonancia con los Agamas.
    • Arul: La Gracia divina ilimitada e inmutable del Señor Shiva que disuelve las impurezas del alma y otorga la liberación final.

    /

  • Śiva-Svarūpa-Nirūpaṇam: The Exposition on the Immutable, Birthless, and Deathless Nature of the Supreme Divine

    Śiva-Svarūpa-Nirūpaṇam: The Exposition on the Immutable, Birthless, and Deathless Nature of the Supreme Divine


    TaHiEnFrEs

    சுத்தாத்வைத சைவசித்தாந்த இறைவடிவ இயல்பு விளக்கம்

    கடவுள் பிறப்பிறப்பில்லாதவர். (இந்து சாதனப் பிரகாசம்.)

    எல்லார் பிறப்புமிறப்பு மியற்பா வலர்தஞ் சொல்லாற் றெளிந்தோநஞ் சோணேசர் — இல்லிற் பிறந்த கதையுங்கேளோம் பேருலகில் வாழ்ந்துண் டிறந்த கதையுங்கேட்டிலேம்.

    என ஆப்தர் ஒருவர் எடுத்துக் காட்டியபடி, கடவுள் பிறப் பிறப்பில்லாதவர். பிறத்தல் இறத்தலை உடையார்க்கு அந்தப் பிறத்தல் இறத்தல்களுக்கு ஏதுவாகிய கன்மம் உண்டென்பதும், அந்தக் கன்மம் உடையார்க்கு விருப்பு வெறுப்பு உண்டென்பதும், விருப்பு வெறுப்புடையார்க்குக் குறைவிலா நிறைவு உளதாக மாட்டாதென்பதும் பெறப்படும். படவே, பிறத்தல் இறத்தல்களை உடையார் கடவுட்டன்மை உடையாராகமாட்டார் என்பது நன்கு போந்திடும்.

    அல்லாமலும், பிறத்தல் இறத்தல்களை உடையாரை அப்பிறத்தல் இறத்தல்களின்கட் செலுத்துவார் ஒரு தலைவர் பிறர் உண்டெனப்படுவர். படவே, பிறத்தல் இறத்தலை உடையார் தலைவராவது செல்லாதாகலின், அவர் கடவுளர் எனப்படுவதில்லை என்க.

    இனி, பிறத்தலாவது, பசிதாக மோகங்கட்கும், காமக் குரோத மதங்களுக்கும் உரியதாய்ச் சத்த தாதுக்களால் அமைந்ததாய் உள்ளதோர் உடம்பை எடுத்து மாதாவின் கர்ப்பத்தினிறங்கிப் பல வேதனைப்பட்டு வெளித்தோன்றுதல். இறத்தலாவது, இங்ஙனம் எடுத்த உடம்பை விடுத்துக் காலாந்தரத்திலே உயிர் நீங்குதல். பசி தாக மோகங்கட்கும் காமக்குரோத மதங்களுக்கும் உரியராதலும், காலகதிப்பட்டு உயிர் நீங்கப்பெறுதலும் கடவுளுக்குரிய இறைமைக் குணத்தோடு முரணுமாதலின், இவற்றுக்கேதுவாகிய உடம்பை எடுத்தலும் விடுத்தலும் கடவுளிடத்துக் காணப்படா என்க.

    இங்ஙனமாயின், கடவுள் வடிவங்கொள்ளுதலும் குற்றத்தின் பாற்படுமோ எனின், கடவுளுடைய வடிவம் பசி தாக மோகங்கட்காவது, காமக் குரோதாதிகட்காவது காரணமாகவதொன்றல்ல. அல்லதூஉம், அது மாதாவின் கர்ப்பத்தினிறங்கி வெளித் தோன்றுவதுமல்ல. அது யாதொரு காலகதிப்பட்டு மரணத்தின் வாய்ப்படுவதுமல்ல. அது கடவுளுடைய திருவருளே உறுப்பாகக்கொண்டு, அநுக்கிரக நிமித்தமாக வேண்டிய வேண்டிய காலங்களிலே கடவுளாற் கொள்ளப்படுவது.

    அநுக்கிரக முற்றிய பின் அந்தர்த்தானமாய் விடுவது. இங்ஙனந் தோன்றுதலும் மறைதலும் பிறப்பிறப்பெனப் படமாட்டா.

    அல்லாமலும் கடவுள் இயற்கை வரம்புக் கமைந்தாரல்லர். அவர் இயற்கை நியதிக்கு மேற்பட்டவர். அவருடைய வடிவுக்கு யாதொரு இயற்கை முறையுங் காரணமாக மாட்டாது. இயற்கை முறைகள் எல்லாம் மலசம்பந்தமாகிய ஆன்மாக்கள் எடுக்கும் உடம்புகளுக்குக் காரணமாவன வன்றி மலரகிதராகிய கடவுள் கொண்டருளும் திருமேனிக்குக் காரணமாகா தென்க. இந்த இயற்கை நியதி கொண்டு உடம்பெடுப்பார் எவர், அவரெல்லாம் சீவர்கள் என்பதும், அந்த இயற்கைநியதியிற் றவிர்ந்து வடிவுகொள்வார் எவர், அவர் கடவுள் ஒருவரே என்பதும் சீவ ஈச இலக்கணங்களை ஆராய்துறுவார்க்கு நன்கு புலப்படும். கடவுளுக்கும் ஆன்மாக்களுக்கும் உளதாய பேதத்தைத் தெரித்தலின் இதுவோர் பிரதம சாதனமாகும். ஆகவே ஆன்மாக்களுக்கே பிரத்தியேக உரிமையுடைய பிறப்பிறப்புகள் கடவுளிடத்துக் கேட்கப்படுதல் சாலாதென்க.

    இன்னமும் கடவுள் வடிவங்கொள்வதெல்லாம் ஆன்மாக்களாகிய பிறர் பயன் கருதியன்றித் தம்பயன் கருதியன்று. ஆன்மாக்களாகிய பிறர்க்குப் பயன்படுதற் பொருட்டாக, அவர்களுடைய தேகத்தை ஒத்ததோர் மாமிச தேகத்தைக் கடவுள்கொள்வர் என்றால், அதனால் அவ்வான்மாக்களுக்கு எய்தற் பாலதாகியதோர் ஆக்கம் சிறிதும் இல்லையாம். ஆகவே அவர்கொள்ளும் வடிவம் நம் போலியரது மாமிசதேகம் போலாது, அருளே வடிவமாகக் கொண்டதோர் அருட்டிரு மேனியேயாகும். அந்தத் திருமேனி பிறப்பிறப்புட் படாததோர் அருமைத் திருமேனியாதலின், அந்தத் திருமேனியைக் கடவுள் கொள்ளுமுகத்தால் அவர் பிறப்பிறப்புப்பட்டார் எனப்படமாட்டார்.

    இதழ் – சைவம் : இது சென்னைத் சிவனடியார் திருக்கூட்டம் எனப் பெயரிய சைவ மஹா சபையின் மாதாந்தப் பத்திரிகை(1921- ஜூலை மாதம்)


    English IAST Transliteration

    kaṭavuḷ piṟappuṟappillātavar. (intu sāthana pirakāsam.)

    ellār piṟappumiṟappu miyaṟpā valartañ collāṟ ṟeḷinthōnañ cōṇēcar — illiṟ piṟantha kathaiyuṅkēḷōm pērulakil vāḻnthuṇ ḍiṟantha kathaiyuṅkēṭṭilēm.

    ena āpthar oruvar eṭuttuk kāṭṭiyapaṭi, kaṭavuḷ piṟappu iṟappillātavar. piṟattal iṟattalai uṭaiyārkku anthap piṟattal iṟattalkaḷukku ēthuvākiya kaṉmam uṇṭeṉpathum, anthak kaṉmam uṭaiyārkku viruppu veṟuppu uṇṭeṉpathum, viruppu veṟuppuṭaiyārkkuk kuṟaivilā niṟaivu uḷathāka māṭṭātheṉpathum peṟappaṭum. paṭavē, piṟattal iṟattalkaḷai uṭaiyār kaṭavuḷtaṉmai uṭaiyārākamāṭṭār eṉpathu naṉku pōnthiṭum.

    allāmalum, piṟattal iṟattalkaḷai uṭaiyārai appiṟattal iṟattalkaḷiṉkaṭ celuttuvār oru talaivar piṟar uṇṭeṉappaṭuvar. paṭavē, piṟattal iṟattalai uṭaiyār talaivarāvathu cellāthākaliṉ, avar kaṭavuḷar eṉappaṭuvathillai eṉka.

    iṉi, piṟattalāvathu, pacithāka mōkaṅkaṭkum, kāmak kurōtha mathaṅkaḷukkum uriyathāyc catta thāthukkaḷāl amainthathāy uḷḷathōr uṭampai eṭuttu māthāviṉ karppattiṉiṟaṅkip pala vēthaṉaippaṭṭu veḷittōṉṟutal. iṟattalāvathu, iṅṅaṉam eṭuttha uṭampai viṭuttuk kālāntharattilē uyir nīṅkutal. paci thāka mōkaṅkaṭkum kāmakkurōtha mathaṅkaḷukkum uriyarāthalum, kālakatippaṭṭu uyir nīṅkappeṟutalum kaṭavuḷukkuriya iṟaimaik kuṇattōṭu muraṇumāthalāṉ, ivaṟṟuk kēthuvākiya uṭampai eṭutthalum viṭutthalum kaṭavuḷiṭattuk kāṇappaṭā eṉka.

    iṅṅaṉamāyiṉ, kaṭavuḷ vaṭivaṅkoḷḷuthalum kuṟṟattiṉ pāṟpaṭumō eṉiṉ, kaṭavuḷuṭaiya vaṭivam paci thāka mōkaṅkaṭkāvathu, kāmak kurōthāthikaḷkāvathu kāraṇamāvatōṉralla. allathūum, atu māthāviṉ karppattiṉiṟaṅki veḷit tōṉṟuvatummalla. atu yātōru kālakatippaṭṭu maraṇattiṉ vāyppaṭuvatummalla. atu kaṭavuḷuṭaiya thiruvaruḷē uṟuppākakkoṇṭu,  anukkirahanimittamakā vēṇṭiya vēṇṭiya kālaṅkaḷilē kaṭavuḷāṟ koḷḷappaṭuvathu.

    anukkiraham muṟṟiya piṉ anthartthāṉamāy viṭuvathu. iṅṅaṉanth tōṉṟuthalum maṟaitalum piṟappiṟappeṉap paṭamāṭṭā.

    allāmalum kaṭavuḷ iyarkai varampuk kamainthārallar. avar iyarkai niyatikku mēṟpaṭṭavar. avarutaiya vaṭivukku yātōru iyarkai muṟaiyuṅ kāraṇamāka māṭṭāthu. iyarkai muṟaikaḷ ellām malacampanthamākiya āṉmākkaḷ eṭukkum uṭampukaḷukkuk kāraṇamāvaṉa vaṉṟi malarahitharākiya kaṭavuḷ koṇṭaruḷum thirumēṉikku kāraṇamākātēṉka. inta iyarkai niyati koṇṭu uṭampeṭuppār evar, avarellām cīvarkaḷ eṉpathum, antha iyarkai niyatiyiṟ ṟavirnthu vaṭivukoḷvār evar, avar kaṭavuḷ oruvarē eṉpathum cīva īca ilakkaṇaṅkaḷai ārāythūṟuvārkku naṉku pulappaṭum. kaṭavuḷukkum āṉmākkaḷukkum uḷathāy pēthattait teritthalāṉ ituvōr prathama sāthanamākum. ākavē āṉmākkaḷukkē pirattiyēka urimaiyuṭaiya piṟappiṟappukaḷ kaṭavuḷiṭattuk kēṭkappaṭutal sālātēṉka.

    iṉṉamum kaṭavuḷ vaṭivaṅkoḷvatellām āṉmākkaḷākiya piṟar payaṉ karuthiyaṉṟit thampayaṉ karuthiyaṉṟu. āṉmākkaḷākiya piṟarkkup payaṉpaṭuthaṟ poruṭṭāka, avarkaḷuṭaiya thēkattai otthatōr māmicath thēkattaik kaṭavuḷ koḷvar eṉṟāl, athāṉal avvāṉmākkaḷukku eythaṟ pāla thākiyathōr ākkam ciṟithum illaiyām. ākavē avarkoḷḷum vaṭivam nam pōliyarathu māmcatēkam pōlāthu, aruḷē vaṭivamākak koṇṭathōr aruṭṟirumēṉiyēyākum. anthat thirumēṉipiṟappiṟappuṭ paṭāthatōr arumaith thirumēṉiyāthalāṉ, anthat thirumēṉiyaik kaṭavuḷ koḷḷumukatthāl avar piṟappiṟappuppaṭṭār eṉappāṭamāṭṭār.

    Ithaḻ – saivam : itu ceṉṉaith civaṉaṭiyār tirukkūṭṭam eṉap peyariya caiva mahā sabhaiyiṉ māthānthap pattirikai (1921 – jūlai mātham)


    கலைச்சொல்லகராதி / அருஞ்சொற்பொருள்

    • சுத்தாத்வைத சைவசித்தாந்தம் — தூய அத்துவித சைவ சித்தாந்த தத்துவம்.
    • கன்மம் — ஆன்மாக்கள் செய்யும் நல்வினை தீவினைகளாகிய செயல்கள் மற்றும் அதன் விளைவுகள்.
    • உயிர் / ஆன்மா — உடம்பைச் சார்ந்து நிற்கும் சிற்றறிவுடைய ஆன்மீக அணு.
    • திருவருள் / அருள் — மலங்களில் கட்டுண்டு கிடக்கும் ஆன்மாக்களை விடுவிக்கும் கடவுளின் கருணை சக்தி.
    • அநுக்கிரகம் — கடவுள் ஆன்மாக்களுக்குச் செய்யும் ஐந்தொழில்களில் இறுதியான வீடுபேறு (முக்தி) அளிக்கும் செயல்.
    • அந்தர்த்தானம் — அநுக்கிரகத்திற்குப் பின் எடுத்த திருமேனியை மறைத்துக் கொள்ளுதல் (மறைதல்).
    • மலம் — ஆன்மாவைத் தொன்றுதொட்டே பந்தித்து நிற்கும் ஆணவம், மாயை, கன்மம் ஆகிய மும்மலங்கள்.
    • மலரகிதர் — மும்மலங்களின் சேர்க்கை அல்லது கறை சிறிதும் இல்லாத தூய கடவுள்.
    • திருமேனி / அருட்டிருமேனி — மாமிச உடம்பு போலன்றி, இறைவனின் பேரருளையே உறுப்புகளாகக் கொண்டு தோன்றும் வடிவம.
    • சீவன் / ஈசன் இலக்கணம் — கட்டுற்ற ஆன்மாவின் தன்மைகளையும், முற்றுணர்ந்த இறைவனின் தன்மைகளையும் ஆராயும் இயல்பு.
    • பிரதம சாதனம் — உண்மையை உணர்வதற்கோ அல்லது ஆன்மீகப் பயிற்சிக்கோ உரிய முதன்மையான வழிமுறை.

    शुद्धाद्वैत शैवसिद्धान्त के अंतर्गत ईश्वरीय स्वरूप एवं दिव्य विग्रह का तात्त्विक विवेचन

    ईश्वर जन्म और मरण से रहित हैं। (हिन्दू साधन प्रकाश)

    “जैसे एक आप्त पुरुष (प्रामाणिक संत) ने उदाहरण देकर समझाया है कि ईश्वर जन्म-मरण से परे हैं। जो जन्म और मरण के अधीन हैं, उनके लिए उस जन्म-मरण का कारण बनने वाला कर्म निश्चित रूप से विद्यमान होता है। जिसके पास कर्म है, उसके भीतर राग-द्वेष (पसंद-नापसंद) होते हैं, और जिसके भीतर राग-द्वेष होते हैं, उसमें कभी भी त्रुटिहीन पूर्णता (पूर्णत्व) नहीं हो सकती। इसलिए, यह स्पष्ट रूप से सिद्ध होता है कि जो जन्म-मरण के चक्र में हैं, वे ईश्वरत्व के अधिकारी नहीं हो सकते।

    इसके अलावा, जन्म और मरण के अधीन रहने वालों को उस जन्म-मरण के चक्र में प्रवृत्त करने वाला कोई अन्य सर्वोच्च नियंता या स्वामी होना चाहिए। इस प्रकार, जो स्वयं जन्म-मरण के अधीन है, वह आदि-स्वामी नहीं हो सकता, इसलिए उन्हें ईश्वर नहीं कहा जाता।

    अब, जन्म का अर्थ है—भूख, प्यास, मोह, काम, क्रोध और मद के अधीन, सात धातुओं (सप्तधातु) से बने शरीर को धारण कर माता के गर्भ में प्रवेश करना, वहाँ अनेक कष्ट भोगना और फिर बाहर प्रकट होना। मरण का अर्थ है—इस प्रकार धारण किए गए शरीर को त्याग कर समय आने पर जीव (प्राण) का निकल जाना। भूख, प्यास, मोह, काम, क्रोध और मद के अधीन होना तथा काल की गति के अनुसार जीव का शरीर से अलग होना, ईश्वर के दिव्य ऐश्वर्य-गुणों के सर्वथा विपरीत है। इसलिए, ईश्वर में इस प्रकार के भौतिक शरीर को धारण करने और त्यागने की प्रक्रिया नहीं पाई जाती।

    यदि ऐसा है, तो क्या ईश्वर का साकार रूप (विग्रह) धारण करना भी दोष माना जाएगा? नहीं, क्योंकि ईश्वर का दिव्य रूप भूख, प्यास, मोह या काम-क्रोध आदि विकारों का कारण नहीं होता। इसके अतिरिक्त, वह किसी माता के गर्भ से जन्म लेकर प्रकट नहीं होता, न ही वह समय के प्रभाव में आकर मृत्यु को प्राप्त होता है। वह तो ईश्वर की अपनी तिरुवरुल (दिव्य कृपा) को ही अंग (अवयव) बनाकर, केवल अनुग्रह (लोकोद्धार) के निमित्त, जब-जब आवश्यक हो, ईश्वर द्वारा स्वेच्छा से धारण किया जाता है।

    अनुग्रह का कार्य पूर्ण होने के पश्चात वह रूप अन्तर्धान (विलुप्त) हो जाता है। इस प्रकार के प्रकट होने और तिरोहित होने को जन्म-मरण नहीं कहा जा सकता।

    इसके साथ ही, ईश्वर प्रकृति की सीमाओं में बंधे नहीं हैं। वे प्राकृतिक नियमों (नियति) से परे हैं। उनके दिव्य विग्रह का कारण कोई प्राकृतिक नियम नहीं हो सकता। सभी प्राकृतिक नियम मल (आणव, मायिक, कार्मिक बंधनों) से युक्त आत्माओं द्वारा धारण किए जाने वाले भौतिक शरीरों के कारण बनते हैं, न कि मलरहित ईश्वर द्वारा कृपापूर्वक धारण किए जाने वाले तिरुमेनी (दिव्य विग्रह) के। प्राकृतिक नियमों के अधीन होकर कौन शरीर धारण करता है, वे सभी जीव हैं; और जो इन प्राकृतिक नियमों से परे रहकर स्वेच्छा से रूप धारण करते हैं, वे केवल एकमात्र ईश्वर ही हैं—यह जीव-ईश लक्षण (जीव और ईश्वर के मूल अंतर) का अन्वेषण करने वालों को भली-भांति समझ आ जाता है। ईश्वर और आत्माओं के बीच के मूल भेद को जानने का यह एक प्रथम साधन (प्राथमिक उपाय) है। इसलिए, केवल आत्माओं के लिए विशेष रूप से निश्चित जन्म-मरण को ईश्वर पर आरोपित करना सर्वथा अनुचित है।

    इसके अलावा, ईश्वर जब भी कोई रूप धारण करते हैं, वह केवल अन्य आत्माओं के कल्याण के लिए होता है, अपने किसी स्वार्थ के लिए नहीं। यदि ईश्वर आत्माओं के कल्याण के लिए उनके जैसा ही कोई हाड़-मांस का भौतिक शरीर धारण करें, तो उससे उन आत्माओं का तनिक भी आध्यात्मिक उत्थान नहीं होगा। इसलिए, उनका धारण किया हुआ रूप हम जैसे अज्ञानियों के मांस-निर्मित शरीर जैसा नहीं होता, बल्कि वह अरुल (कृपा) को ही स्वरूप बनाकर प्रकट होने वाली एक अरुट्टिरुमेनी (कृपा-मयी दिव्य देह) है। चूँकि वह दिव्य विग्रह जन्म-मरण के बंधनों से सर्वथा अछूता है, इसलिए उस दिव्य स्वरूप को धारण करने मात्र से ईश्वर को जन्म-मरण के चक्र में फंसा हुआ नहीं कहा जा सकता।”

    पत्रिका – शैव : यह चेन्नई के ‘शिवनदियार तिरुक्कुट्टम‘ नामक शैव महा सभा की मासिक पत्रिका है (जुलाई, 1921)।


    शब्दावली

    • शुद्धाद्वैत शैवसिद्धान्त — विशुद्ध अद्वैतवादी शैव दर्शन की विचार-धारा।
    • कर्म (कन्मम) — जीवों द्वारा किए गए शुभाशुभ कार्य और उनके फल।
    • जीव / आत्मा — शरीर में वास करने वाली अल्पज्ञ चेतन सत्ता।
    • दिव्य कृपा / अनुग्रह शक्ति (तिरुवरुल) — भगवान शिव की वह परम कारुणिक शक्ति जो जीवों को बंधनों से मुक्त करती है।
    • अनुग्रह — मोक्ष प्रदान करना; भगवान का वह अंतिम कृत्य जिससे जीवों का उद्धार होता है।
    • अन्तर्धान — दिव्य रूप का अदृश्य या विलीन हो जाना।
    • मल — आत्मा को अनादि काल से बांधने वाले बंधन (आणव, मायिक और कार्मिक)।
    • मलरहित (मलराहितर) — तीनों मलों से सर्वथा अछूते, नित्य शुद्ध परमेश्वर।
    • दिव्य विग्रह / कृपा-मयी देह (तिरुमेनी) — प्राकृतिक पंचभूतों से रहित केवल साक्षात् कृपा से निर्मित ईश्वर का स्वरूप।
    • जीव-ईश लक्षण — जीव (आत्मा) और ईश (ईश्वर) के मूल स्वभाव और अंतर का दार्शनिक विश्लेषण।
    • प्रथम साधन — सत्य को जानने अथवा आध्यात्मिक प्रगति का प्राथमिक मार्ग या उपाय।

    The Definitive Characteristics of the Sovereign Divine Form in Suddhadvaita Saiva Siddhantham

    God is without birth and death. (Hindu Sadhana Prakasam.)

    As a trustworthy realized soul (Aptar) exemplified: “We have neither heard the story of our Lord of Sonagiri (Lord Chonachar) being born in a house, nor have we heard the story of Him dying after living and consuming in this vast world.” Thus, God is free from birth and death. For those subject to birth and death, it is understood that Kanmam(Karma), which causes that birth and death, exists. For those possessing Kanmam, desires and aversion exist, and for those with desires and aversion, flawless fullness (perfection) cannot exist. Consequently, it is well established that those subject to birth and death cannot possess the true nature of God.

    Furthermore, those who undergo birth and death require another supreme leader to impel them into that cycle. Therefore, since those subject to birth and death cannot be the ultimate leader, they are not called God.

    Now, birth means taking a body composed of the seven bodily humors (dhatus) prone to hunger, thirst, delusion, lust, anger, and arrogance, descending into a mother’s womb, suffering various torments, and emerging. Death means the departure of the Uyir (soul/life force) over time, leaving behind the body thus taken. Being subject to hunger, thirst, delusion, lust, anger, and arrogance, and having the Uyir removed by the course of time, directly contradicts the divine attributes of God’s sovereignty; hence, the assumption and relinquishment of such a causative body are never found in God.

    If so, does God assuming a form also amount to a flaw? If asked, God’s form is not something that causes hunger, thirst, delusion, or lust and anger. Moreover, it does not emerge by descending into a mother’s womb. It does not fall into the jaws of death by any course of time. It takes God’s own Thiruvarul (Divine Grace) as its constituent limbs and is assumed by God at various required times solely for the sake of Anukkiraham (bestowal of grace/liberation).

    Once the Anukkiraham is fulfilled, it becomes Anthartthanam (unmanifest/concealed). Such appearance and disappearance cannot be deemed as birth and death.

    Moreover, God is not bound by natural limitations. He transcends the laws of nature. No natural mechanism can be the cause of His form. All natural laws are causative only for the physical bodies assumed by Anmakkal (souls) associated with Mala (impurities), and they can never be the cause of the Thirumeni (sacred divine form) gracefully assumed by the Lord who is Malarahithar (eternally free from impurities). Whosoever takes a body bound by these laws of nature are all Cīvarkal (bound souls), and whosoever assumes a form completely transcending those laws of nature is God alone—this becomes perfectly clear to those who investigate the Cīva-Īca Ilakkaṇam (the distinguishing characteristics of the soul and the Supreme Lord). This is a Prathama Sadhanam (primary method) for discerning the inherent distinction between God and Anmakkal. Therefore, attributing birth and death, which are exclusively characteristic of Anmakkal, to God is entirely improper.

    Furthermore, whenever God assumes a form, it is entirely for the benefit of others—the Anmakkal—and never for His own benefit. If God were to assume a fleshy body similar to theirs to benefit the Anmakkal, no spiritual elevation whatsoever would accrue to those souls. Therefore, the form He assumes is not like the flesh-and-blood body of mortals like us; it is an Aruttirumeni (sacred form of grace) that has Arul (Grace) itself as its form. Since that Thirumeni is an exquisite divine form that does not fall within the confines of birth and death, God cannot be said to have undergone birth and death by virtue of assuming that sacred form.

    Journal – Saivam: This is the monthly magazine of the Saiva Maha Sabha named ‘Sivanadiyar Thirukkuttam‘ of Chennai (July, 1921).


    Glossary

    • Suddhadvaita Saiva Siddhantham — The pure non-dualistic school of Saiva philosophy.
    • Kanmam / Karma — The law of cause and effect governing the deeds of souls.
    • Uyir / Anma (Soul) — The sentient, individualized spiritual entity bound in cyclic existence.
    • Thiruvarul / Arul (Divine Grace) — The redemptive, loving energy of the Supreme Being.
    • Anukkiraham (Bestowal of Grace) — The divine act of liberation or spiritual emancipation.
    • Anthartthanam (Concealment / Disappearance) — The transition of a divine manifestation into an unmanifest state.
    • Mala (Impurities / Bonds) — The three primordial bondages (Anava, Maya, Karma) that limit the soul.
    • Malarahithar (One free from impurities) — The Supreme Being who is completely untouched by cosmic impurities.
    • Thirumeni / Aruttirumeni (Sacred form of Grace) — The divine embodiment which is non-material and formed strictly out of Grace.
    • Cīva-Īca Ilakkaṇam (Characteristics of Soul & God) — The criteria and definitions that distinguish the finite soul from the infinite God.
    • Prathama Sadhanam (Primary Method / Tool) — The fundamental practice or introductory means for spiritual realization.

    L’Analyse Théologique de la Forme Transcendantale de l’Être Suprême selon le Suddhadvaita Saiva Siddhantham

    Dieu est sans naissance ni mort. (Hindu Sadhana Prakasam.)

    Comme l’a illustré une âme réalisée digne de confiance (Aptar) : « Nous n’avons jamais entendu l’histoire de notre Seigneur de Sonagiri (Seigneur Chonachar) naissant dans une maison, ni l’histoire de Sa mort après avoir vécu et consommé dans ce vaste monde. » Ainsi, Dieu est exempt de naissance et de mort. Pour ceux qui sont soumis à la naissance et à la mort, il est entendu que le Kanmam (Karma), qui cause cette naissance et cette mort, existe. Pour ceux qui possèdent le Kanmam, les désirs et l’aversion existent, et pour ceux qui ont des désirs et de l’aversion, la plénitude sans faille (la perfection) ne peut exister. Par conséquent, il est bien établi que ceux qui sont soumis à la naissance et à la mort cannot posséder la nature véritable de Dieu.

    De plus, ceux qui subissent la naissance et la mort ont besoin d’un autre dirigeant suprême pour les pousser dans ce cycle. Par conséquent, puisque ceux qui sont soumis à la naissance et à la mort ne peuvent être le dirigeant ultime, ils ne sont pas appelés Dieu.

    Maintenant, la naissance signifie prendre un corps composé des sept humeurs corporelles (dhatus) enclin à la faim, à la soif, à l’illusion, à la luxure, à la colère et à l’arrogance, descendre dans le ventre d’une mère, souffrir divers tourments et émerger. La mort signifie le départ de l’Uyir (l’âme / la force vitale) au fil du temps, laissant derrière elle le corps ainsi pris. Être soumis à la faim, à la soif, à l’illusion, à la luxure, à la colère et à l’arrogance, et voir son Uyir retiré par le cours du temps, contredit directement les attributs divins de la souveraineté de Dieu ; par conséquent, l’adoption et l’abandon d’un tel corps causal ne se trouvent jamais en Dieu.

    Si c’est le cas, est-ce que le fait que Dieu assume une forme équivaut également à un défaut ? Si l’on demande, la forme de Dieu n’est pas quelque chose qui provoque la faim, la soif, l’illusion, ou la luxure et la colère. De plus, elle n’émerge pas en descendant dans le ventre d’une mère. Elle ne tombe pas entre les griffes de la mort par le cours du temps. Elle prend la Thiruvarul (Grâce Divine) de Dieu lui-même comme ses membres constituants et est assumée par Dieu à divers moments requis uniquement pour le bien de l’Anukkiraham (l’octroi de la grâce / la libération).

    Une fois l’Anukkiraham accompli, elle devient Anthartthanam (non manifeste / dissimulée). Une telle apparition et disparition ne peuvent être considérées comme une naissance et une mort.

    De plus, Dieu n’est pas lié par les limites naturelles. Il transcende les lois de la nature. Aucun mécanisme naturel ne peut être la cause de Sa forme. Toutes les lois naturelles ne sont causales que pour les corps physiques assumés par les Anmakkal (âmes) associées au Mala (impuretés), et elles ne peuvent jamais être la cause de la Thirumeni (forme divine sacrée) gracieusement assumée par le Seigneur qui est Malarahithar (éternellement libre d’impuretés). Quiconque prend un corps lié par ces lois de la nature fait partie des Cīvarkal (âmes enchaînées), et quiconque assume une forme transcendant complètement ces lois de la nature est Dieu seul — cela devient parfaitement clair pour ceux qui étudient le Cīva-Īca Ilakkaṇam (les caractéristiques distinctives de l’âme et du Seigneur Suprême). C’est un Prathama Sadhanam (méthode primaire) pour discerner la distinction inhérente entre Dieu et les Anmakkal. Par conséquent, attribuer la naissance et la mort, qui sont exclusivement caractéristiques des Anmakkal, à Dieu est tout à fait inapproprié.

    De plus, chaque fois que Dieu assume une forme, c’est entièrement pour le bénéfice des autres — les Anmakkal — et jamais pour Son propre bénéfice. Si Dieu devait assumer un corps de chair semblable au leur pour bénéficier aux Anmakkal, aucune élévation spirituelle ne reviendrait à ces âmes. Par conséquent, la forme qu’Il assume n’est pas comme le corps de chair et de sang des mortels que nous sommes ; c’est une Aruttirumeni (sainte forme de grâce) qui a Arul (la Grâce) elle-même comme forme. Puisque cette Thirumeni est une forme divine exquise qui n’entre pas dans les limites de la naissance et de la mort, on ne peut pas dire que Dieu a subi la naissance et la mort en vertu de l’adoption de cette forme sacrée.

    Journal – Saivam : C’est le magazine mensuel de la Saiva Maha Sabha nommé ‘Sivanadiyar Thirukkuttam‘ de Chennai (juillet 1921).


    Glossaire

    • Suddhadvaita Saiva Siddhantham — L’école pure et non-dualiste de la philosophie Saiva.
    • Kanmam / Karma — La loi de cause à effet régissant les actions des âmes.
    • Uyir / Anma (Âme) — L’entité spirituelle individuelle et sentiente enchaînée dans l’existence cyclique.
    • Thiruvarul / Arul (Grâce Divine) — L’énergie salvatrice et aimante de l’Être Suprême.
    • Anukkiraham (Octroi de la Grâce) — L’acte divin de libération ou d’émancipation spirituelle.
    • Anthartthanam (Dissimulation / Disparition) — Le passage d’une manifestation divine à un état non manifesté.
    • Mala (Impuretés / Liens) — Les trois servitudes primordiales (Anava, Maya, Karma) qui limitent l’âme.
    • Malarahithar (Exempt d’impuretés) — L’Être Suprême qui est totalement intouché par les impuretés cosmiques.
    • Thirumeni / Aruttirumeni (Sainte forme de Grâce) — L’incarnation divine qui est immatérielle et formée strictement de Grâce.
    • Cīva-Īca Ilakkaṇam (Caractéristiques de l’Âme et de Dieu) — Les critères et définitions qui distinguent l’âme finie du Dieu infini.
    • Prathama Sadhanam (Méthode Primaire) — La pratique fondamentale ou le moyen introductif pour la réalisation spirituelle.

    El Análisis Teológico de la Forma Trascendental del Ser Supremo según el Suddhadvaita Saiva Siddhantham

    Dios no tiene nacimiento ni muerte. (Hindu Sadhana Prakasam.)

    Como ejemplificó un alma realizada digna de confianza (Aptar): “No hemos escuchado la historia de nuestro Señor de Sonagiri (Señor Chonachar) naciendo en una casa, ni hemos escuchado la historia de Él muriendo después de vivir y consumir en este vasto mundo”. Por lo tanto, Dios está libre de nacimiento y muerte. Para aquellos sujetos al nacimiento y la muerte, se entiende que existe el Kanmam (Karma), que causa ese nacimiento y muerte. Para quienes poseen Kanmam, existen los deseos y la aversión, y para quienes tienen deseos y aversión, no puede existir la perfección impecable (plenitud). En consecuencia, está bien establecido que aquellos sujetos al nacimiento y la muerte no pueden poseer la verdadera naturaleza de Dios.

    Además, quienes pasan por el nacimiento y la muerte requieren de otro líder supremo que los impulse a ese ciclo. Por lo tanto, dado que aquellos sujetos al nacimiento y la muerte no pueden ser el líder supremo, no se les llama Dios.

    Ahora bien, el nacimiento significa tomar un cuerpo compuesto por los siete humores corporales (dhatus) propenso al hambre, la sed, el engaño, la lujuria, la ira y la arrogancia, descender al vientre materno, sufrir diversos tormentos y salir. La muerte significa la partida del Uyir (el alma / la fuerza vital) a lo largo del tiempo, dejando atrás el cuerpo así tomado. Estar sujeto al hambre, la sed, el engaño, la lujuria, la ira y la arrogancia, y que el Uyir sea retirado por el curso del tiempo, contradice directamente los atributos divinos de la soberanía de Dios; por lo tanto, la asunción y el abandono de tal cuerpo causal nunca se encuentran en Dios.

    Si es así, ¿el hecho de que Dios asuma una forma también equivale a un defecto? Si se pregunta, la forma de Dios no es algo que cause hambre, sed, engaño, o lujuria e ira. Además, no emerge al descender al vientre de una madre. No cae en las garras de la muerte por ningún curso del tiempo. Toma la Thiruvarul (Gracia Divina) de Dios mismo como sus miembros constituyentes y es asumida por Dios en varios momentos requeridos únicamente por el bien del Anukkiraham (otorgamiento de la gracia / liberación).

    Una vez que se cumple el Anukkiraham, se convierte en Anthartthanam (no manifiesto / oculto). Tal aparición y desaparición no pueden ser consideradas como nacimiento y muerte.

    Además, Dios no está ligado por limitaciones naturales. Él trasciende las leyes de la naturaleza. Ningún mecanismo natural puede ser la causa de Su forma. Todas las leyes naturales son causales solo para los cuerpos físicos asumidos por las Anmakkal (almas) asociadas con el Mala (impurezas), y nunca pueden ser la cause de la Thirumeni (sagrada forma divina) adoptada con gracia por el Señor que es Malarahithar (eternamente libre de impurezas). Quienquiera que tome un cuerpo ligado por estas leyes de la naturaleza es un Cīvarkal (alma ligada), y quienquiera que asuma una forma que trascienda por completo esas leyes de la naturaleza es solo Dios; esto queda perfectamente claro para quienes investigan el Cīva-Īca Ilakkaṇam (las características distintivas del alma y del Señor Supremo). Este es un Prathama Sadhanam (método primario) para discernir la distinción inherente entre Dios y las Anmakkal. Por lo tanto, atribuir el nacimiento y la muerte, que son exclusivamente característicos de las Anmakkal, a Dios es completamente inapropiado.

    Además, cada vez que Dios asume una forma, es completamente para el beneficio de los demás —las Anmakkal— y nunca para Su propio beneficio. Si Dios asumiera un cuerpo de carne similar al de ellos para beneficiar a las Anmakkal, no se produciría ninguna elevación espiritual para esas almas. Por lo tanto, la forma que Él asume no es como el cuerpo de carne y hueso de los mortales como nosotros; es una Aruttirumeni (sagrada forma de gracia) que tiene a Arul (la Gracia) misma como su forma. Dado que esa Thirumeni es una forma divina exquisita que no cae dentro de los confines del nacimiento y la muerte, no se puede decir que Dios haya pasado por el nacimiento y la muerte en virtud de asumir esa forma sagrada.

    Revista – Saivam: Esta es la revista mensual de la Saiva Maha Sabha llamada ‘Sivanadiyar Thirukkuttam‘ de Chennai (julio de 1921).


    Glosario

    • Suddhadvaita Saiva Siddhantham — La escuela pura y no dualista de la filosofía Saiva.
    • Kanmam / Karma — La ley de causa y efecto que gobierna las acciones de las almas.
    • Uyir / Anma (Alma) — La entidad espiritual individual y sintiente atrapada en la existencia cíclica.
    • Thiruvarul / Arul (Gracia Divina) — La energía redentora y amorosa del Ser Supremo.
    • Anukkiraham (Concesión de Gracia) — El acto divino de liberación o emancipación espiritual.
    • Anthartthanam (Ocultamiento / Desaparición) — La transición de una manifestación divina a un estado no manifestado.
    • Mala (Impurezas / Ataduras) — Las tres ataduras primordiales (Anava, Maya, Karma) que limitan al alma.
    • Malarahithar (Libre de impurezas) — El Ser Supremo que está completamente intocado por las impurezas cósmicas.
    • Thirumeni / Aruttirumeni (Sagrada forma de Gracia) — La encarnación divina que no es material y está formada estrictamente de Gracia.
    • Cīva-Īca Ilakkaṇam (Características del Alma y de Dios) — Los criterios y definiciones que distinguen al alma finita del Dios infinito.
    • Prathama Sadhanam (Método Primario) — La práctica fundamental o el medio introductorio para la realización espiritual.
  • Ānmārtha Sivapūjā Method : Sacred Guidelines for the Daily Worship of Siva

    Ānmārtha Sivapūjā Method : Sacred Guidelines for the Daily Worship of Siva


    TaHiEnFrEs

    ஆன்ம ஈடேற்றம் தரும் சிவபூசை வழிபாட்டு முறைகள்

    சிவாகம விதிப்படி ஆன்மார்த்த சிவபூசைசெய்யும் இடம் அமரும் திசை முதலியன.

    மலை, வனம் (சோலை), நந்தவனம், ஆற்றங்கரை, புண்ணிய தீர்த்தக்கரை (திருக்குளக்கரை). சிவாலயம்,
    சைவ மடாலயம், வீடு முதலியன சிவபூசை செய்வதற்கு உரிய இடங்களாம். இங்குக் கூறிய ஏதேனும் ஓரிடத்தைப்
    பூசைக்கு ஏற்ற இடமாக வகுத்துக்கொள்ள வேண்டும்.

    சிவபூசையினைக் கிழக்கு நோக்கியேனும், வடக்கு நோக்கியேனும் இருந்து செய்யலாம். வடக்கு நோக்கி
    இருந்து பூசிக்கின் மிகச் சிறப்பாம். மற்றைய தெற்கு, மேற்கு நோக்கி இருந்து பூசை செய்யலாகாது.
    பூசை புரியுங்காலத்தில் பிறருடன் வார்த்தையாடாமல் மௌனமாகச் சிவசிந்தனையோடு இருந்து பூசை புரிதல்
    சிறப்பாம். பூசை முடிவில் மௌனத்தை விடல் வேண்டும். மரப்பலகையின்மேல் விரிக்கப்பெற்ற வெள்ளை வஸ்திரம் அல்லது வெள்ளைக் கம்பளம், தருப்பை இவற்றில் ஏதேனும் ஒன்றில் சுகமும் திடனும் எவ்வாறு இருக்கின் எய்துமோ அவ்வாறு அமர்ந்திருந்து பூசை செய்க.

    ஈர வஸ்திரம், ஈரக் கௌபீனம் தரித்துக்கொண்டு பூசை முதலியன செய்யலாகா. துவைத்து உலர்ந்த சுத்தமான இரு வஸ்திரமும் கௌபீனமும் அணிந்தே பூசை புரிதல் வேண்டும். ஒற்றை ஆடை தரித்துக்கொண்டேனும் அல்லது கௌபீனம் மட்டும் தரித்துக்கொண்டேனும் ஒரு கருமமும் செய்யலாகாது. கௌபீனம் தரியாது செய்யும் எக்கருமமும் பயன்படாது.

    ஆன்மார்த்த சிவபூசா முறை (1970) [சிவாகமவிதிப்படி],

    தொகுத்தோர் – திருமுறைக் கலைஞர் வித்துவான் திரு.தி.பட்டுச்சாமி ஓதுவார்,

    தமிழகப் புலவர் குழுவில் ஒருவர், திருச்சிராப்பள்ளி, மெளனகுரு வழிபாட்டுக் கழகத் தலைமைச் செயலாளர், மலைக்கோட்டை, திருச்சிராப்பள்ளி – 2,

    வெளியீடு – A.P.அருணாசலம் செட்டியார் சன்ஸ், பாத்திர வியாபாரம், மலைவாசல், திருச்சிராப்பள்ளி – 2.


    English IAST Transliteration

    Sivāgama vidhippaḍi ānmārtha sivapūjai seyyum iḍam amarum thicai mudaliyana.

    Malai, vanam (sōlai), nanthavanam, āttankarai, puṇṇiya tīrthakkarai (tirukkuḷakkarai). SivālayamSaiva maḍālayam, vīḍu mudaliyana Sivapūjai seyvathaṟku uriya iḍangaḷām. Ingu-k-kūriya ēthēnum ōriḍathai-p-pūjaikku ēttra iḍamāga vaguthukkoḷḷa vēṇḍum.

    Sivapūjainai-k-kiḻakku nōkkiyēnum, vaḍakku nōkkiyēnum irunthu seyyalām. Vaḍakku nōkki irunthu pūjikkin mika-c-siṟappām. Mattraiya teṟku, mēṟku nōkki irunthu pūjai seyyalāgāthu.

    Pūjai puriyungālathil piṟaruḍan vārthaiyāḍāmal Maunamāga-c-Siva-sinthanaiyōḍu irunthu pūjai purithal siṟappām. Pūjai muḍivil Maunathai viḍal vēṇḍum. Marappalagaiyin mēl virikkappeṟṟa veḷḷai vasthiram allathu veḷḷai-k-kambalam, Darbhai ivaṟṟil ēthēnum onṟil Sukhamum Dridhanum evvāṟu irukkin eythumō avvāṟu amarnthirunthu pūjai seyka.

    Īra vasthiram, īra Koupīnam tharithukkoṇḍu pūjai mudaliyana seyyalāgā. Thuvaithu ulantha suththamāna iru vasthiramum Koupīnamum aṇinthē pūjai purithal vēṇḍum. Oṭṟai āḍai tharithukkoṇḍēnum allathu Koupīnam maṭṭum tharithukkoṇḍēnum oru karumamum seyyalāgāthu. Koupīnam thariyāthu seyyum ekkarumamum payanpaḍāthu.

    Ānmārtha Sivapūjā muṟai (1970) [Sivāgamavidhippaḍi],

    Thoguththōr – Thirumuṟai-k-kalaignar Viththuvān Thiru. Thi. Paṭṭusāmi Ōthuvār, Thamizhaga-p-pulavar kuzhuvil oruvar, Thiruchchirāppaḷḷi, Maunaguru vazhibāṭṭu-k-kazhaga-th-thalaimai-c-ceyalāḷar, Malaikkōṭṭai, Thiruchchirāppaḷḷi – 2,

    Veḷiyīḍu – A.P. Arunāchalam Ceṭṭiyār Sans, Pāththira viyābāram, Malaivāsal, Thiruchchirāppaḷḷi – 2.


    அகராதி

    • ஆன்மார்த்தம்: தனது ஆன்ம ஈடேற்றத்திற்காகத் தானே செய்யும் தனிப்பட்ட வழிபாடு.
    • சிவபூசை: சிவபெருமானை முறைப்படி வழிபடும் சடங்கு.
    • சிவாலயம்: சிவபெருமான் எழுந்தருளியிருக்கும் கோயில்.
    • மௌனம்: வாக்கினாலும் மனத்தினாலும் இறைச்சிந்தனையில் அமைதியாய் இருத்தல்.
    • தருப்பை: பூசைக்குரிய ஆசனமாகவும், புனிதப்படுத்தும் கருவியாகவும் பயன்படும் புல் வகை.
    • கௌபீனம்: வழிபாட்டின் போது அணிய வேண்டிய மிக முக்கியமான அடிப்படை ஆடை (கோவணம்).
    • சுகம்: பூசை செய்யும் போது உடல் நோகாமல் இருக்கும் இன்ப நிலை.
    • திடன்: அசைவற்ற உறுதியான மனநிலை மற்றும் உடல் நிலை.
    • சிவாகமம்: சிவபெருமானால் அருளப்பட்ட வழிபாட்டு முறைகளையும் தத்துவங்களையும் கூறும் நூல்கள்.
    • மடாலயம் (மடம்): துறவிகளும் சிவனடியார்களும் தங்கிச் சிவநெறி வளர்க்கும் இடம்.
    • வஸ்திரம்: தூய்மையான ஆடை.
    • சிவதரிசனம்: இறைவனை மனத்தாலும் கண்ணாலும் கண்டு வணங்குதல்.

    आत्म-कल्याण हेतु शिवपूजा की पावन और प्रामाणिक पद्धति

    सिवागम विधि के अनुसार आत्मार्थ शिवपूजा करने का स्थान और बैठने की दिशा आदि का विवरण।

    पर्वत, वन (उपवन), नन्दनवन, नदी तट, और पुण्य तीर्थ तट (मंदिर के तालाब का तट) उपयुक्त स्थान हैं। शिवालयशैव मठ (मडालयम्), और घर आदि शिवपूजा करने के लिए उचित स्थान हैं। यहाँ बताए गए स्थानों में से किसी भी एक स्थान को पूजा के लिए चुन लेना चाहिए।

    शिवपूजा को पूर्व की ओर मुख करके या उत्तर की ओर मुख करके किया जा सकता है। उत्तर की ओर मुख करके पूजा करना अत्यंत श्रेष्ठ है। अन्य दिशाओं जैसे दक्षिण या पश्चिम की ओर मुख करके पूजा नहीं करनी चाहिए।

    पूजा करते समय दूसरों से बात किए बिना, मौन रहकर शिव-चिन्तन के साथ पूजा करना ही श्रेष्ठ है। पूजा की समाप्ति पर ही मौन को त्यागना चाहिए।

    लकड़ी की चौकी पर बिछाया गया सफेद वस्त्र या सफेद कंबल, अथवा दर्भा (कुश) – इनमें से किसी एक पर, जिससे सुख और दृढ़ता प्राप्त हो सके, उसी प्रकार बैठकर पूजा करें।

    गीले वस्त्र या गीली कौपीन धारण करके पूजा आदि कार्य नहीं करने चाहिए। धोकर सुखाए हुए दो शुद्ध वस्त्र और कौपीन पहनकर ही पूजा करनी चाहिए।

    केवल एक वस्त्र पहनकर अथवा केवल कौपीन पहनकर कोई भी कार्य नहीं करना चाहिए।

    कौपीन धारण किए बिना किया गया कोई भी कार्य सफल या उपयोगी नहीं होता है।

    आत्मार्थ शिवपूजा विधि (1970) [सिवागम नियमों के अनुसार],

    संकलनकर्ता – तिरुमुऱै कलाकार विद्वान श्री टी. पट्टुसामी ओतुवार, तमिलनाडु कवि समूह के सदस्य, तिरुचिरापल्ली, मौनगुरु पूजा संघ के महासचिव, मलैकोट्टई, तिरुचिरापल्ली – 2,

    प्रकाशक – ए.पी. अरुणाचलम चेट्टियार संस, बर्तन व्यापार, मलैवासल, तिरुचिरापल्ली – 2।


    शब्दावली

    • Sivālayam: शिवालय (शिव मंदिर)।
    • Mauna: मौन (वाणी का संयम)।
    • Darbhai: दर्भा / कुश (पवित्र घास)।
    • Koupīnam: कौपीन / लंगोट (साधक का मुख्य वस्त्र)।
    • Sukham: सुख / सुविधा (आसन में सहजता)।
    • Dridhan: दृढ़ता (स्थिरता)।
    • Sivāgamam: सिवागम (शिव द्वारा प्रकट शास्त्र)।
    • Matham: मठ (शैव निवास स्थान)।

    Sacred Guidelines for the Daily Worship of Siva.

    The place and direction of seating for performing Ānmārtha Sivapūjai according to Sivāgama rules.

    Mountains, forests (groves), flower gardens, riverbanks, and sacred water banks (temple tanks) are suitable. SivālayamsSaiva Maḍālayams, and one’s home are appropriate places for performing Sivapūjai. One should designate any of these mentioned locations as a fit place for worship.

    Sivapūjai can be performed facing either East or North. Performing it while facing North is most excellent. One must not perform worship facing the other directions, South or West.

    During the time of worship, it is best to perform the pūjā in Mauna (silence) with Siva-cintanā (contemplation of Siva) without speaking to others. One should break the Mauna only at the conclusion of the pūjā.

    On a wooden plank covered with a white Vastram (cloth), a white wool blanket, or Darbhai grass—whichever allows for a state of Sukham (comfort) and Dridhan (steadiness)—one should sit and perform the pūjā.

    One should not perform pūjā or related acts while wearing a wet Vastram or a wet Koupīnam. Pūjā must be performed only after wearing two washed, dry, and pure Vastrams and a Koupīnam.

    No ritual should be performed while wearing only a single garment or wearing only a Koupīnam.

    Any ritual performed without wearing a Koupīnam will not be effective or yield results.

    Ānmārtha Sivapūjā Method (1970) [According to Sivāgama Rules],

    Compiled by – Thirumurai Artist Vidwan Mr. T. Pattusami Oduvar, One of the members of the Tamil Nadu Poets’ Group, Tiruchirappalli, General Secretary of the Maunaguru Worship Association, Malaikottai, Tiruchirappalli – 2,

    Published by – A.P. Arunachalam Chettiar Sons, Vessel Business, Malaivasal, Tiruchirappalli – 2.


    Glossary

    • Ānmārtha: For the Self (Personal worship for one’s own liberation).
    • Sivapūjai: Worship of Siva.
    • Sivālayam: Siva Temple.
    • Mauna: Silence (Internal and external stillness).
    • Darbhai: Sacred Grass (used as a seat or in rituals).
    • Koupīnam: Loincloth (The foundational garment for a practitioner).
    • Sukham: Comfort/Ease (A relaxed physical state).
    • Dridhan: Steadiness (Stability of body and mind).
    • Sivāgamam: Siva Scriptures (The revealed manuals of doctrine and ritual).
    • Matham: Monastery (A residence for Saiva practitioners).

    Directives sacrées pour l’adoration quotidienne de Siva

    Le lieu et la direction de l’assise pour effectuer l’Ānmārtha Sivapūjai selon les règles des Sivāgamas.

    Les montagnes, les forêts (bosquets), les jardins, les berges des rivières et les rives des eaux sacrées (bassins de temples) sont propices. Les Sivālayams, les Saiva Maḍālayams et la maison sont des lieux appropriés pour effectuer la Sivapūjai. Il convient de choisir l’un de ces lieux mentionnés comme endroit apte à l’adoration.

    La Sivapūjai peut être effectuée en faisant face soit à l’Est, soit au Nord. Faire face au Nord est considéré comme le plus excellent. On ne doit pas pratiquer l’adoration en faisant face aux autres directions, le Sud ou l’Ouest.

    Pendant le temps de l’adoration, il est préférable d’accomplir la pūjā en Mauna (silence) avec la Siva-cintanā(contemplation de Siva), sans parler aux autres. On ne doit rompre le Mauna qu’à la conclusion de la pūjā.

    Sur une planche de bois recouverte d’un Vastram (tissu) blanc, d’une couverture en laine blanche ou d’herbe Darbhai—selon ce qui permet d’atteindre un état de Sukham (confort) et de Dridhan (stabilité)—il faut s’asseoir et accomplir la pūjā.

    On ne doit pas accomplir la pūjā ou des actes rituels en portant un Vastram mouillé ou un Koupīnam humide. La pūjā doit être effectuée seulement après avoir revêtu deux Vastrams lavés, secs et purs, ainsi qu’un Koupīnam.

    Aucun rituel ne doit être accompli en ne portant qu’un seul vêtement ou en ne portant que le Koupīnam.

    Tout rituel accompli sans porter de Koupīnam sera inefficace et ne produira aucun résultat.

    Méthode de l’Ānmārtha Sivapūjā (1970) [Selon les règles des Sivāgamas],

    Compilé par – L’artiste du Thirumuṟai, Vidwan M. T. Pattusami Oduvar, Membre du groupe des poètes du Tamil Nadu, Tiruchirappalli, Secrétaire général de l’Association d’adoration Maunaguru, Malaikottai, Tiruchirappalli – 2,

    Publication – A.P. Arunachalam Chettiar Sons, Commerce de récipients, Malaivasal, Tiruchirappalli – 2.


    Glossaire

    • Ānmārtha: Pour le Soi (Culte personnel pour sa propre libération).
    • Sivapūjai: Adoration de Siva.
    • Sivālayam: Temple de Siva.
    • Mauna: Silence (Discipline de la parole et de l’esprit).
    • Darbhai: Herbe Sacrée (Utilisée pour l’assise rituelle).
    • Koupīnam: Langouti (Vêtement de base du pratiquant).
    • Sukham: Confort / Aisance.
    • Dridhan: Stabilité / Fermeté.
    • Sivāgamam: Écritures de Siva (Traités sacrés).
    • Matham: Monastère (Lieu de vie des Saiva).

    Guía sagrada para la adoración diaria de Siva

    El lugar y la dirección del asiento para realizar el Ānmārtha Sivapūjai según las reglas de los Sivāgamas.

    Las montañas, los bosques (arboledas), los jardines, las riberas de los ríos y las orillas de las aguas sagradas (estanques de templos) son adecuados. Los Sivālayams, los Saiva Maḍālayams y el hogar son lugares apropiados para realizar el Sivapūjai. Se debe designar cualquiera de estos lugares mencionados como un sitio apto para la adoración.

    El Sivapūjai puede realizarse mirando hacia el Este o hacia el Norte. Realizarlo mirando hacia el Norte es lo más excelente. No se debe realizar la adoración mirando hacia las otras direcciones, el Sur o el Oeste.

    Durante el tiempo de adoración, lo mejor es realizar el pūjā en Mauna (silencio) con Siva-cintanā (contemplación de Siva) sin hablar con otros. Se debe romper el Mauna solo al concluir el pūjā.

    Sobre un tablón de madera cubierto con un Vastram (paño) blanco, una manta de lana blanca o hierba Darbhai, lo que permita alcanzar un estado de Sukham (comodidad) y Dridhan (firmeza), uno debe sentarse y realizar el pūjā.

    No se debe realizar el pūjā ni actos relacionados usando un Vastram mojado o un Koupīnam húmedo. El pūjā debe realizarse solo después de usar dos Vastrams lavados, secos y puros, y un Koupīnam.

    No se debe realizar ningún ritual usando solo una prenda o usando solo el Koupīnam.

    Cualquier ritual realizado sin usar un Koupīnam no será efectivo ni dará resultados.

    Método de la Ānmārtha Sivapūjā (1970) [Según las reglas de los Sivāgamas],

    Compilado por – El artista del Thirumuṟai, Vidwan Sr. T. Pattusami Oduvar, Miembro del grupo de poetas de Tamil Nadu, Tiruchirappalli, Secretario General de la Asociación de Adoración Maunaguru, Malaikottai, Tiruchirappalli – 2,

    Publicación – A.P. Arunachalam Chettiar Sons, Comercio de recipientes, Malaivasal, Tiruchirappalli – 2.


    Glosario

    • Ānmārtha: Para el Ser (Adoración personal).
    • Sivapūjai: Adoración a Siva.
    • Sivālayam: Templo de Siva.
    • Mauna: Silencio (Disciplina del habla).
    • Darbhai: Hierba Sagrada (Pasto utilizado en rituales).
    • Koupīnam: Taparrabos (Prenda esencial del practicante).
    • Sukham: Comodidad/Facilidad.
    • Dridhan: Firmeza/Estabilidad.
    • Sivāgamam: Escrituras de Siva (Cánon sagrado).
    • Matham: Monasterio (Residencia espiritual).
  • The Sacred Instruction on Sivapuṇyam: The Path to Divine Prosperity

    The Sacred Instruction on Sivapuṇyam: The Path to Divine Prosperity


    TaHiEnFrEs

    சமஸ்த பாவங்களைத் தீர்க்கும் உயர்வான சிவபுண்ணிய உபதேசம்

    शिवपुण्यं यदि कृतं
    भवद्भिस्सर्वपापहरम् |
    शापमोक्षो भवेन्नूनमैश्वर्यञ्च भविष्यति |
    शिवपुण्यं विना नैव सद्गतिर्देहिनामिह ||

    ஶிவபுண்யம் யதி³ க்ருதம்
    ப⁴வத்³பி⁴ஸ்ஸர்வபாபஹரம் |
    ஶாபமோக்ஷோ ப⁴வேன்னூனமைஶ்வர்யஞ்ச ப⁴விஷ்யதி |
    ஶிவபுண்யம் வினா நைவ ஸத்³க³திர்தே³ஹிநாமிஹ ||

    “நீவிர் சமஸ்தபாவங்களையும் தொலைக்கும் சிவபுண்ணியஞ் செய்வீர்களாயின், உங்களுக்குச் சாபமும் தீர்ந்து சமஸ்த செல்வமும் எய்தும் என்பது நிச்சயம்; ஆன்மாக்கள் நற்கதி அடைதற்குச் சிவபுண்ணியமன்றி வேறுவழியில்லை” என்றது உபதேச காண்டம்.

    இந்தச் சிவபுண்ணியம் நால்வகைப்படும்:

    அவை சரியை, கிரியை, யோகம், ஞானம் என்பனவாம்.


    English IAST Transliteration

    Śivapuṇyaṃ yadi kṛtaṃ bhavadbhis-sarvapāpaharam | śāpamokṣo bhavennūnam-aiśvaryañca bhaviṣyati | Śivapuṇyaṃ vinā naiva sadgatir-dehināmiha ||

    “Nīvir samastapāvangaḷaiyum tholaikkum Sivapuṇṇiyañ seyvīrgaḷāyin, ungaḷukku-c-cāpamum thīrnthu samasta selvamum eythum enpathu niccayam; ānmākkaḷ naṟgathi aḍaithaṟku-c-Sivapuṇṇiyamaṉṟi vēṟuvaḻiyillai” enṟathu Upadeśa Kāṇḍam.

    Inthac-Sivapuṇṇiyam nālvagaippaḍum: Avai CariyaiKiriyaiYōgamJñānam enpanavām.


    அகராதி

    • சிவபுண்ணியம்: சிவபெருமானுக்குச் செய்யும் நற்செயல்கள் மற்றும் அதன் பலன்.
    • சரியை: திருக்கோயில் அலகிடுதல், மெழுகுதல் போன்ற உடல் சார்ந்த தொண்டுகள் (தாச மார்க்கம்).
    • கிரியை: ஆகம விதிப்படி சிவலிங்கத்தை பூசித்தல் (சற்புத்திர மார்க்கம்).
    • யோகம்: புலன்களை அடக்கி மனதிற்குள் இறைவனை வழிபடுதல் (சக மார்க்கம்).
    • ஞானம்: பதி, பசு, பாசம் குறித்த மெய்யறிவு பெற்று இறைவனோடு கலத்தல் (சன்மார்க்கம்).
    • நற்கதி (சத்கதி): ஆன்மா அடையும் மேலான முக்தி நிலை.
    • உபதேச காண்டம்: சிவபுண்ணியத்தின் சிறப்புகளை விளக்கும் புராணப் பகுதி.

    समस्त पापों से मुक्ति देने वाला पावन शिवपुण्यम्

    शिवपुण्यं यदि कृतं
    भवद्भिस्सर्वपापहरम् |
    शापमोक्षो भवेन्नूनमैश्वर्यञ्च भविष्यति |
    शिवपुण्यं विना नैव सद्गतिर्देहिनामिह ||

    Śivapuṇyaṃ yadi kṛtaṃ bhavadbhis-sarvapāpaharam |

    śāpamokṣo bhavennūnam-aiśvaryañca bhaviṣyati |

    Śivapuṇyaṃ vinā naiva sadgatir-dehināmiha ||

    यदि आप शिवपुण्यम् करते हैं, जो समस्त पापों का नाश करने वाला है, तो यह निश्चित है कि आपके श्राप समाप्त हो जाएंगे और आपको समस्त ऐश्वर्य की प्राप्ति होगी; इस संसार में देहधारियों (जीवों) के लिए सद्गति प्राप्त करने हेतु शिवपुण्यम् के बिना और कोई मार्ग नहीं है,” ऐसा उपदेश काण्डकहता है।

    यह शिवपुण्यम् चार प्रकार का होता है: वे हैं चर्यै (सर्यै), क्रियैयोगम्, और ज्ञानम्


    शब्दावली

    • शिवपुण्यम्: शिव की सेवा से अर्जित पुण्य।
    • चर्यै (सर्यै): मंदिर की सेवा और भक्तों की सहायता (बाह्य सेवा)।
    • क्रियै: विधि-विधान के साथ शिवलिंग की पूजा।
    • योगम्: अंतर्मुखी होकर शिव का ध्यान और प्राणायाम।
    • ज्ञानम्: शिव और जीव के वास्तविक स्वरूप का बोध।
    • सद्गति: मोक्ष या परम गति की प्राप्ति।
    • उपदेश काण्ड: वह शास्त्र जो शिव भक्ति का उपदेश देता है।

    The Necessity of Sivapuṇyam for Sadgati: A Metaphysical Inquiry

    Śivapuṇyaṃ yadi kṛtaṃ bhavadbhis-sarvapāpaharam |

    śāpamokṣo bhavennūnam-aiśvaryañca bhaviṣyati |

    Śivapuṇyaṃ vinā naiva sadgatir-dehināmiha ||

    “If you perform Sivapuṇyam, which destroys all sins, it is certain that your curses will be removed and you will attain all forms of prosperity; for embodied souls to reach the supreme state (Sadgati), there is no path other than Sivapuṇyam,” says the Upadeśa Kāṇḍam.

    This Sivapuṇyam is of four types: They are Cariyai (external service), Kiriyai (ritual worship), Yōgam (internal contemplation), and Jñānam (divine wisdom).


    Glossary

    • Sivapuṇyam: Spiritual merit earned through acts dedicated to Siva.
    • Cariyai: External physical service to the temple and devotees.
    • Kiriyai: Ritualistic worship performed according to the Sivāgama.
    • Yōgam: Disciplined internal meditation and breath control.
    • Jñānam: Supreme divine wisdom and realization of the ultimate truth.
    • Sadgati: The righteous path or the state of final liberation.
    • Upadeśa Kāṇḍam: The section of the scriptures containing sacred instructions.

    L’instruction sacrée sur la Sivapuṇyam : Le chemin vers la prospérité divine

    Śivapuṇyaṃ yadi kṛtaṃ bhavadbhis-sarvapāpaharam |

    śāpamokṣo bhavennūnam-aiśvaryañca bhaviṣyati |

    Śivapuṇyaṃ vinā naiva sadgatir-dehināmiha ||

    “Si vous accomplissez le Sivapuṇyam, qui détruit tous les péchés, il est certain que vos malédictions seront levées et que vous obtiendrez toutes les formes de prospérité ; pour que les âmes incarnées atteignent l’état suprême (Sadgati), il n’y a pas d’autre voie que le Sivapuṇyam,” dit l’Upadeśa Kāṇḍam.

    Ce Sivapuṇyam est de quatre types : Ce sont CariyaiKiriyaiYōgam et Jñānam.


    Glossaire

    • Sivapuṇyam: Mérite spirituel acquis par des actes dédiés à Siva.
    • Cariyai: Service physique externe envers le temple et les dévots.
    • Kiriyai: Adoration rituelle accomplie selon les Sivāgamas.
    • Yōgam: Méditation interne disciplinée et contrôle du souffle.
    • Jñānam: Sagesse divine suprême et réalisation de la vérité ultime.
    • Sadgati: La voie juste ou l’état de libération finale.
    • Upadeśa Kāṇḍam: La section des écritures contenant les instructions sacrées.

    La instrucción sagrada sobre el Sivapuṇyam: El camino hacia la prosperidad divina

    Śivapuṇyaṃ yadi kṛtaṃ bhavadbhis-sarvapāpaharam |

    śāpamokṣo bhavennūnam-aiśvaryañca bhaviṣyati |

    Śivapuṇyaṃ vinā naiva sadgatir-dehināmiha ||

    “Si realizáis Sivapuṇyam, que destruye todos los pecados, es seguro que vuestras maldiciones serán eliminadas y alcanzaréis todas las formas de prosperidad; para que las almas encarnadas alcancen el estado supremo (Sadgati), no hay otro camino más que el Sivapuṇyam“, dice el Upadeśa Kāṇḍam.

    Este Sivapuṇyam es de cuatro tipos: Ellos son CariyaiKiriyaiYōgam y Jñānam.


    Glosario

    • Sivapuṇyam: Mérito espiritual ganado a través de actos dedicados a Siva.
    • Cariyai: Servicio físico externo al templo y a los devotos.
    • Kiriyai: Adoración ritual realizada de acuerdo con los Sivāgamas.
    • Yōgam: Meditación interna disciplinada y控制 del aliento.
    • Jñānam: Sabiduría divina suprema y realización de la verdad última.
    • Sadgati: El camino recto o el estado de liberación final.
    • Upadeśa Kāṇḍam: La sección de las escrituras que contiene instrucciones sagradas.
  • Saivabhūṣaṇa candrikai – Spiritual Fidelity: The Sacred Adornments of Shiva’s Devotees

    Saivabhūṣaṇa candrikai – Spiritual Fidelity: The Sacred Adornments of Shiva’s Devotees


    TaHiEnFrEs

    சிவ இலக்கணமும் சிவசின்னங்களின் இன்றியமையாமையும்

    சிவபெருமான் பிறப்பு இறப்பு இன்றி என்றும் உள்ளவர். எங்கும் நிறைந்தவர்; எல்லாம் செய்யவல்லவர்; இயல்பாகவே யெல்லாம் அறிபவர். தமது அநுபவத்தின் பொருட்டுப் பிறிதொன்றையும் வேண்டாதவர்; தம்வயமுடையவர்; ஆன்மாக்களிடத்துள்ள இரக்கமே திருமேனியாக வுடையவர்; இவ்விலக்கணங்களை யுடையவர் அவர் ஒருவரே யன்றி வேறில்லை. ஆதலால் அவரே பசுபதி என்று மெய்யன்புடன் வழிபடுகின்றவர் சைவர் அல்லது சிவனடியார் என்று கூறப்படுபவர்.

    ஒருவனையே தனக்கு நாயகனாகக் கொண்ட பதிவிரதையானவள் தன்னாபகனாற் கொடுக்கப்பட்ட திருமாங்கல்யம் மோதிரம் முதலியவற்றைத் தன் கற்புநிலைக்குச் சாதனமாகத் தரிந்தொழுகுவள். அதுபோலச் சிவபெருமானையே பரமபதி யெனக்கொண்டு வழிபடும் ஒவ்வொருவருக்குந் தத்தம் அன்பினிலைக்கு அடையாளமாகத் தரிக்கத் தக்கன சிவசின்னங்களாகிய விபூதி உருத்திராக்ஷம் என்னும் இரண்டுமேயாம். எவள் திருமாங்கல்யம் முதலிய அடையாளங்களைத் தரித்தற்குக் கூசுகின்றனளோ அவள் குலமகளெனப்படாள். மற்றைய ஆபரணங்க ளெல்லாவற்றையுந் துறந்திருந்தாலுந் திருமாங்கல்யத்தைக் குலமகளிர் துறந்திருக்கார். அதுபோல எவ்வணிகளையுந் தரியாமலிருந்தாலுஞ் சிவசின்னங்களைச் சிவனடியவர் (சைவசமயிகள்) என்றுள்ளார் தரியாதிருத்தலாகாவாம். ஆதலால் சைவசமயிகட்கு விபூதி உருத்திராக்க தாரணம் இன்றியமையாததேயாம்.

    யாழ்ப்பாணத்து மேலைப்புலோலி சைவசித்தாந்த சரபம் சைவத்திரு நா.கதிரைவேற் பிள்ளை இயற்றிய சைவபூஷண சந்திரிகை என்னும் நூலில் இருந்து…


    English IAST Transliteration

    shivaperumān piṟappu iṟappu iṉṟi eṉṟum uḷḷavar. eṅkum niṟaintavar; ellām ceyyavallavar; iyalpākavē yellām aṟipavar. tamatu anupavattiṉ poruṭṭup piṟitoṉṟaiyum vēṇṭātavar; tamvayamuṭaiyavar; āṉmākkaḷiṭattuḷḷa irakkamē tirumēṉiyāka vuṭaiyavar; ivvilakkaṇaṅkaḷai yuṭaiyavar avar oruvarē yaṉṟi vēṟillai. ātalāl avarē pashupati eṉṟu meyyaṉpuṭaṉ valipaṭukiṉṟavar shaivar allatu shivaṉaṭiyār eṉṟu kūṟappatupavar.

    oruvaṉaiyē taṉakku nāyakaṉākak koṇṭa pativirataiyāṉavaḷ taṉṉāpakaṉāṟ koṭukkappaṭṭa tirumāṅkalyam mōtiram mutaliyavaṟṟait taṉ kaṟpunilaikkuc cātaṉamākat tarintoḻukuvaḷ. atupōlac shivaperumāṉaiyē paramapati yeṉakkoṇṭu valipaṭum ovvoruvarukkun tattam aṉpiṉilaikku aṭaiyāḷamākat tarikka takkaṉa shivacciṉṉaṅkaḷākiya vipūti uruttirākṣam eṉṉum iraṇṭumēyām. evaḷ tirumāṅkalyam mutaliya aṭaiyāḷaṅkaḷait tarittarkkuk kūcukiṉṟaṉaḷō avaḷ kulamakaḷeṉappaṭāḷ. maṟṟaiya āparaṇaṅkaḷ ellāvaṟṟaiyun tuṟantiruntālun tirumāṅkalyattaik kulamakaḷir tuṟantirukkār. atupōla evvaṇikaḷaiyun tariyāmaliruntāluñ shivacciṉṉaṅkaḷaic shivaṉaṭiyavar (shaivacamayikaḷ) eṉṟuḷḷār tariyātiruttalākāvām. ātalāl shaivacamayikaṭku vipūti uruttirākka tāraṇam iṉṟiyamaiyātatēyām.

    Saivabhūṣaṇa candrikai yennu minnūl saiva samayattin mēṇmaiyaiyum ataṉ ācāra aṉuṭṭāṉaṅkaḷaiyum viḷakkuvatākum


    அகராதி

    • பசுபதி – உயிர்களின் தலைவன் (பசு – ஆன்மா, பதி – தலைவன்). இது சிவபெருமானைக் குறிக்கும்.
    • திருமேனி – தெய்வத்தின் உருவம் அல்லது உடல்.
    • பதிவிரதை – கணவனையே தெய்வமாகக் கருதித் தொழுபவள் (கற்புடைய பெண்).
    • சாதனம் – ஒரு நிலையை அடைவதற்கு உதவும் கருவி அல்லது அடையாளம்.
    • சிவசின்னம் – சிவனுக்குரிய அடையாளங்கள் (திருநீறு மற்றும் உருத்திராக்கம்).
    • விபூதி – திருநீறு.
    • உருத்திராக்ஷம் – சிவபெருமானின் கண்களிலிருந்து தோன்றியதாகக் கருதப்படும் ஒரு வகை மரத்தின் மணிகள்.
    • தாரணம் – அணிந்துகொள்ளுதல் (உதாரணமாக: விபூதி தாரணம்).
    • இன்றியமையாதது – மிக முக்கியமானது அல்லது தவிர்க்க முடியாதது.
    • பரமபதி – மேலான தலைவன் (சிவன்).
    • ஆன்மாக்கள் – உயிர்கள்.
    • தம்வயமுடையவர் – எதற்கும் உட்படாமல் தன் விருப்பப்படி இயங்கும் வல்லமை கொண்டவர் (சுதந்திரமானவர்).

    शिव के लक्षण और शिव-चिह्नों की अनिवार्यता 

    भगवान शिव जन्म और मृत्यु से रहित, शाश्वत हैं। वे सर्वव्यापी, सर्वशक्तिमान और स्वाभाविक रूप से सर्वज्ञ हैं। उन्हें अपने अनुभव के लिए किसी अन्य वस्तु की आवश्यकता नहीं है; वे स्वतंत्र हैं। उनकी करुणा ही उनका दिव्य स्वरूप है। इन गुणों से संपन्न उनके अतिरिक्त कोई और नहीं है। इसलिए, जो उन्हें ‘पशुपति’ मानकर सच्चे प्रेम से उनकी पूजा करते हैं, वे ‘शैव’ या ‘शिव भक्त’ कहलाते हैं।

    जिस प्रकार अपने पति के प्रति समर्पित एक पतिव्रता स्त्री, पति द्वारा दिए गए मंगलसूत्र और अंगूठी को अपने सतीत्व के प्रतीक के रूप में धारण करती है, उसी प्रकार भगवान शिव को परमेश्वर मानकर पूजने वाले प्रत्येक भक्त को अपनी भक्ति के प्रतीक के रूप में ‘विभूति’ और ‘रुद्राक्ष’ धारण करना चाहिए। जो स्त्री मंगलसूत्र आदि प्रतीकों को धारण करने में संकोच करती है, वह कुलवधू नहीं कहलाती। चाहे वह अन्य सभी आभूषणों का त्याग कर दे, पर एक कुलवधू कभी मंगलसूत्र का त्याग नहीं करती। इसी प्रकार, चाहे अन्य कोई आभूषण न हो, शिव के भक्तों को इन शिव-चिह्नों को धारण करना कभी नहीं छोड़ना चाहिए। अतः शैव भक्तों के लिए विभूति और रुद्राक्ष धारण करना अनिवार्य है।

    जाफना के मेलईपुलोली के ‘शैव सिद्धांत सरभम’ शैवतिरु एन. कतिरावेल पिल्लई द्वारा रचित ‘शैवभूषण चंद्रिका’ नामक पुस्तक से…


    शब्दावली

    • पशुपति (Paśupati): जीवों के स्वामी (शिव)
    • दिव्य शरीर (Tirumēni): देवता का रूप या पवित्र शरीर
    • पतिव्रता (Pativiratai): पति के प्रति समर्पित स्त्री
    • साधन (Sādhanam): किसी स्थिति को प्राप्त करने का उपकरण या माध्यम
    • शिव चिह्न (Śivaciṉṉam): शिव के प्रतीक (भस्म और रुद्राक्ष)
    • विभूति (Vipūti): पवित्र भस्म
    • रुद्राक्ष (Uruttirākṣam): शिव के आंसुओं से उत्पन्न पवित्र मनके
    • धारण करना (Tāraṇam): पहनना या शरीर पर लगाना
    • अनिवार्य (Iṉṟiyamaiyātatu): अत्यंत महत्वपूर्ण या जिसे टाला न जा सके
    • परमपति (Paramapati): सर्वोच्च स्वामी (शिव)
    • आत्माएं (Āṉmākkal): जीव या प्राण

    Divine Attributes and the Essential Nature of Shaiva Symbols

    Lord Shiva is eternal, without birth or death. He is omnipresent, omnipotent, and inherently all-knowing. He requires nothing else for His own experience; He is self-existent. His very form is the compassion He holds for all souls. There is no one else who possesses these attributes. Therefore, those who worship Him with true love as ‘Pasupati’ (Lord of all beings) are called Shaivites or devotees of Shiva.

    A devoted wife, who considers only one man as her husband, wears the sacred thread (Thirumangalyam) and ring given by him as symbols of her faithfulness. Similarly, for every devotee who regards Lord Shiva as the Supreme Being, the two essential symbols of their love and devotion are the Vibhuti (sacred ash) and the Rudraksha. A woman who hesitates to wear her wedding symbols is not considered a virtuous wife of a noble family. Even if she discards all other jewelry, she would never discard her wedding thread. Likewise, even if they wear no other adornments, those known as Shaivites must never fail to wear these sacred symbols. Thus, wearing Vibhuti and Rudraksha is indispensable for Shaivites.

    From the book titled “Saiva Bhushana Chandrika,” authored by Saivathiru N. Kathiraivel Pillai, the ‘Saiva Siddhanta Sarabham’ of Melaipuloly, Jaffna…


    Glossary

    • Lord of all beings (Paśupati): The master of souls (Shiva).
    • Divine Form (Tirumēni): The sacred body or manifestation of the Deity.
    • Chaste woman (Pativiratai): A woman devoted to her husband as a deity.
    • Means/Instrument (Sādhanam): A tool or method to achieve a spiritual state.
    • Symbols of Shiva (Śivaciṉṉam): Sacred marks of Shiva (Sacred ash and Rudraksha).
    • Sacred Ash (Vipūti): Holy ash used in rituals.
    • Rudraksha (Uruttirākṣam): Sacred beads believed to have originated from Shiva’s eyes.
    • Wearing/Bearing (Tāraṇam): The act of wearing (e.g., wearing Vibhuti).
    • Essential (Iṉṟiyamaiyātatu): Indispensable or very important.
    • Supreme Lord (Paramapati): The highest master (Shiva).
    • Souls (Āṉmākkal): Living beings or individual spirits.
    • Independent (Tamvayamuṭaiyavar): One who acts according to their own will (Sovereign).

    Les Attributs Divins et le Caractère Indispensable des Symboles de Shiva

    Le Seigneur Shiva est éternel, sans naissance ni mort. Il est omniprésent, omnipotent et intrinsèquement omniscient. Il n’a besoin de rien d’autre pour Sa propre expérience ; Il existe par Lui-même. Sa forme même est la compassion qu’Il éprouve pour toutes les âmes. Il n’y a personne d’autre qui possède ces attributs. Par conséquent, ceux qui L’adorent avec un amour véritable en tant que « Pasupati » (Seigneur de tous les êtres) sont appelés Shaivites ou dévots de Shiva.

    Une épouse dévouée porte le fil sacré (Thirumangalyam) et la bague offerts par son mari comme symboles de sa fidélité. De même, pour tout dévot qui considère le Seigneur Shiva comme l’Être Suprême, les deux symboles essentiels de son amour et de sa dévotion sont le Vibhuti (cendre sacrée) et le Rudraksha. Une femme qui hésite à porter ses symboles de mariage n’est pas considérée comme une épouse vertueuse. Même si elle se débarrasse de tous ses autres bijoux, elle n’abandonnerait jamais son fil de mariage. De même, même s’ils ne portent aucun autre ornement, ceux que l’on appelle Shaivites ne doivent jamais manquer de porter ces symboles sacrés. Ainsi, le port du Vibhuti et du Rudraksha est indispensable pour les Shaivites.

    Extrait du livre intitulé « Saiva Bhushana Chandrika », écrit par Saivathiru N. Kathiraivel Pillai, le « Saiva Siddhanta Sarabham » de Melaipuloly, Jaffna…


    Glossaire

    • Seigneur de tous les êtres (Paśupati): Le maître des âmes (Shiva).
    • Forme Divine (Tirumēni): Le corps sacré ou la manifestation de la Divinité.
    • Femme chaste (Pativiratai): Une femme dévouée à son mari comme à une divinité.
    • Instrument (Sādhanam): Un outil ou une méthode pour atteindre un état spirituel.
    • Symboles de Shiva (Śivaciṉṉam): Marques sacrées de Shiva (Cendre sacrée et Rudraksha).
    • Cendre Sacrée (Vipūti): Cendre bénie utilisée dans les rituels.
    • Rudraksha (Uruttirākṣam): Graines sacrées issues des yeux de Shiva.
    • Le port (Tāraṇam): L’acte de porter ou de revêtir (ex: porter la Vibhuti).
    • Indispensable (Iṉṟiyamaiyātatu): Essentiel ou inévitable.
    • Seigneur Suprême (Paramapati): Le maître suprême (Shiva).
    • Les Âmes (Āṉmākkal): Les êtres vivants ou esprits individuels.
    • Indépendant (Tamvayamuṭaiyavar): Celui qui agit selon sa propre volonté (Souverain).

    Los Atributos Divinos y el Carácter Indispensable de los Símbolos de Shiva

    El Señor Shiva es eterno, sin nacimiento ni muerte. Él es omnipresente, omnipotente e intrínsecamente omnisciente. No requiere nada más para Su propia experiencia; Él es autoexistente. Su forma misma es la compasión que siente por todas las almas. No hay nadie más que posea estos atributos. Por lo tanto, aquellos que lo adoran con amor verdadero como ‘Pasupati’ (Señor de todos los seres) son llamados Shaivitas o devotos de Shiva.

    Una esposa devota usa el hilo sagrado (Thirumangalyam) y el anillo que le dio su esposo como símbolos de su fidelidad. De manera similar, para cada devoto que considera al Señor Shiva como el Ser Supremo, los dos símbolos esenciales de su amor y devoción son el Vibhuti (ceniza sagrada) y el Rudraksha. Una mujer que duda en usar sus símbolos matrimoniales no es considerada una esposa virtuosa. Incluso si se desprendiera de todas sus demás joyas, nunca se desprendería de su hilo matrimonial. Asimismo, aunque no lleven otros adornos, los conocidos como Shaivitas nunca deben dejar de usar estos símbolos sagrados. Por lo tanto, el uso de Vibhuti y Rudraksha es indispensable para los Shaivitas.

    Del libro titulado “Saiva Bhushana Chandrika”, escrito por Saivathiru N. Kathiraivel Pillai, el ‘Saiva Siddhanta Sarabham’ de Melaipuloly, Jaffna…


    Glosario

    • Señor de todos los seres (Paśupati): El maestro de las almas (Shiva).
    • Forma Divina (Tirumēni): El cuerpo sagrado o la manifestación de la Deidad.
    • Mujer casta (Pativiratai): Una mujer dedicada a su esposo como a una deidad.
    • Medio/Instrumento (Sādhanam): Una herramienta o método para alcanzar un estado espiritual.
    • Símbolos de Shiva (Śivaciṉṉam): Marcas sagradas de Shiva (Ceniza sagrada y Rudraksha).
    • Ceniza Sagrada (Vipūti): Ceniza bendita utilizada en rituales.
    • Rudraksha (Uruttirākṣam): Semillas sagradas originadas de los ojos de Shiva.
    • Uso/Porte (Tāraṇam): El acto de llevar o ponerse (ej: usar Vibhuti).
    • Indispensable (Iṉṟiyamaiyātatu): Muy importante o esencial.
    • Señor Supremo (Paramapati): El maestro más alto (Shiva).
    • Almas (Āṉmākkal): Seres vivos o espíritus individuales.
    • Independiente (Tamvayamuṭaiyavar): Aquel que actúa según su propia voluntad (Soberano).
  • Siddhānta Śaiva Viṇā-Viṭai : Sthala, Tīrtha, and Mūrti as Vessels of Grace

    Siddhānta Śaiva Viṇā-Viṭai : Sthala, Tīrtha, and Mūrti as Vessels of Grace


    TaHiEnFrEs

    அறிவில்லாத உயிர்களுக்கும் அருளும் இறைக்கருணை

    விபூதி ருத்திராக்ஷம் தரித்துக்கொள்ளவும் சிவதரிசனம் சிவார்ச்சனை செய்யவும் விவேகமில்லாத மிருகமுதலான செந்துக்களுக்குச் சிவபுண்ணியம் எவ்வாறு சித்திக்கும்?

    பரமேசுவரன் அநாதி கேவலத்திற்கிடந்த ஆன்மாக்களை அநாதி சிருஷ்டிசெய்கிற காலத்திலே தான் தலமாகவும் தீர்த்தமாகவும் மூர்த்தியாகவும் திருமேனி கொண்டெழுந்தருளிச் சிவத்தலங்களிலே புழு முதலானவை சனித்தாலும் நசித்தாலும் சிவபுண்ணியம் உண்டாகவும் தீர்த்தத்திலே மீன் முதலானவை சனித்தாலும் வசித்தாலும் நசித்தாலும், நாற்கால் மிருகங்கள் மனிதர் முதலானவர்கள் பக்ஷிகள் முதலானவைகள் தீர்த்தத்தைக் குடித்தாலும் திவலைகள் தெறிக்கப்பட்டாலும் சிவபுண்ணிய முண்டாகவும் அருளினார்.

    மறு பிறவியில் சிவலிங்கப் பெருமானுக்குச் செய்யும் அபிஷேகம் அருச்சனை நிவேதனம் முதலானவைகளுக்குரிய விருக்ஷ சாதிகளாகவும் நெல் முதலிய பயிர்களாகவும் பசு முதலாகிய மிருக சாதிகளாகவும் சனிப்பித்துச் சிவபுண்ணிய முண்டாக்குவார்.

    திருக்கயிலாய பரம்பரைத் தருமை ஆதீன வெளியீடான சித்தாந்த சைவ வினாவிடை(1953) என்னும் நூலில் இருந்து.

    ஆசிரியர் : திருஞானசம்பந்தசாமி பிள்ளை.


    English IAST Transliteration

    Vipūti rutirākṣam tarittukkoḷḷavum civataricaṇam civārccaṇai ceyyavum vivēkamillāta mirukamutalāṇa centukkaḷukkuc civapuṇṇiyam evvāṟu cittikkum?

    Paramēcuvaraṇ aṇāti kēvalattiṟkiṭanta āṇmākkaḷai aṇāti ciruṣṭiceykiṟa kālattilē tāṇ talamākavum tīrttamākavum mūrttiyākavum tirumēṇi koṇṭeḻuntaruliccivattalaṅkaḷilē puḻu mutalāṇavai caṇittālum nacittālum civapuṇṇiyamuṇṭākavum tīrttattilē mīṇ mutalāṇavai caṇittālum vacittālum nacittālum, nāṟkāl mirukaṅkaḷ maṇitar mutalāṇavarkaḷ pakṣikaḷ mutalāṇavaikaḷ tīrttattaik kuṭittālum tivalaikaḷ teṟikkappaṭṭālum civapuṇṇiyam uṇṭākavum aruḷiṇār.

    Maṟu piṟaviyil Civaliaṅka-perumāṇukkuccheyyum apiṣēkam aruccaṇai nivētaṇam mutalāṇavaikaḷukkuriya virkṣa cātikaḷākavum nel mutaliya payirkaḷākavum pacu mutalākiya miruka cātikaḷākavum caṇippittuc civapuṇṇiyamuṇṭākkuvār.

    Tirukkayilāya parampirait tarumai ātīṇa veḷiyīṭāṇa cittānta caiva viṇāviṭai (1953) eṇṇum nūlil iruntu.

    Āciriyar: Tiruñāṇacampantacāmi piḷḷai.


    அகராதி

    • சிவபுண்ணியம் (Civapuṇṇiyam): சிவபெருமானின் அருளைப் பெறுவதற்குரிய நற்செயல்களால் விளையும் புண்ணியம்.
    • கேவலம் (Kēvalam): ஆன்மா ஆணவ மலத்தோடு மட்டும் பொருந்தி அறிவற்றுக் கிடக்கும் நிலை.
    • சிருஷ்டி (Ciruṣṭi): ஆன்மாக்களின் மலநீக்கத்திற்காக இறைவன் உலகைப் படைக்கும் தொழில்.
    • தலம் (Talam): இறைவன் திருமேனி கொண்டு எழுந்தருளியிருக்கும் புனிதமான பூமி.
    • தீர்த்தம் (Tīrttam): வினைகளை நீக்கும் புனிதமான நீர்நிலைகள்.
    • மூர்த்தி (Mūrtti): அருவுருவமாகவும் உருவமாகவும் விளங்கும் இறைவனின் திருவுருவம்.
    • அருச்சனை (Aruccaṇai): மலர்களைத் தூவி இறைவனைப் போற்றும் வழிபாடு.
    • விவேகம் (Vivēkam): நன்மையையும் தீமையையும் பிரித்தறியும் அறிவுத்திறன்.

    विवेकहीन जीवों पर ईश्वरीय अनुग्रह

    विभूति और रुद्राक्ष धारण करने तथा शिव-दर्शन और शिवार्ञ्चना करने का विवेक न रखने वाले पशु आदि जीवों को शिव-पुण्य किस प्रकार सिद्ध होगा?

    परमेश्वर ने अनादि केवल (Kēvalam) अवस्था में पड़ी आत्माओं के अनादि सृष्टि (Ciruṣṭi) के समय स्वयं को थल (Talam), तीर्थ (Tīrttam) और मूर्ति (Mūrtti) के रूप में दिव्य शरीर धारण कर प्रकट होकर यह कृपा की, कि शिव-क्षेत्रों में यदि कीड़े-मकौड़े आदि जन्म लें या मृत्यु को प्राप्त हों तो उन्हें शिव-पुण्य (Civapuṇṇiyam) प्राप्त हो; तीर्थों में मछलियाँ आदि जन्म लें, वास करें या नष्ट हों, तथा चौपाया जानवर, मनुष्य आदि और पक्षी आदि उस तीर्थ का जल पिएं या उन पर जल की बूंदें भी पड़ें, तो उन्हें शिव-पुण्य प्राप्त हो।

    अगले जन्म में शिवलिङ्ग-परमेश्वर के लिए किए जाने वाले अभिषेकअर्चननिवेदन आदि के लिए उपयुक्त वृक्ष श्रेणियों के रूप में, धान आदि फसलों के रूप में और गाय जैसे पशु श्रेणियों के रूप में जन्म देकर शिव-पुण्य उत्पन्न करेंगे।

    तोरुक्कयिलाय परम्परै तरुमै आटीनम के प्रकाशन “सिद्धान्त शैव विना-वि़डै” (1953) नामक पुस्तक से।

    लेखक: तिरुज्ञानसम्बन्धस्वामी पिळ्ळै।


    शब्दावली

    • शैव-पुण्य (Civapuṇṇiyam): भगवान शिव की सेवा के माध्यम से संचित दिव्य पुण्य।
    • केवल (Kēvalam): आत्मा की वह अवस्था जिसमें वह केवल अज्ञान (आणव-मल) से बद्ध होती है।
    • सृष्टि (Ciruṣṭi): आत्माओं की मुक्ति के लिए की जाने वाली ईश्वरीय रचना।
    • थल/क्षेत्र (Talam): वह पवित्र स्थान या मंदिर जहाँ ईश्वर निवास करते हैं।
    • तीर्थ (Tīrttam): पवित्र जलाशय जो पापों का नाश करते हैं।
    • मूर्ति (Mūrtti): भगवान का दिव्य विग्रह या रूप।
    • अर्चना (Aruccaṇai): पुष्प अर्पण और नाम जप के साथ की जाने वाली पूजा।
    • विवेक (Vivēkam): सही और गलत के बीच अंतर करने वाली बुद्धि।

    The Descent of Grace Upon the Intellect-less

    How will Civapuṇṇiyam be attained by animals and other creatures that lack the intellect (Vivēkam) to wear Vibhūti and Rudrākṣa and to perform Shiva-darśana and Civārccaṇai?

    At the time of performing the primordial Ciruṣṭi (Creation) for the souls lying in beginningless Kēvalam, Paramēśvara, manifesting His divine form as the Talam (Sacred Place), Tīrttam (Sacred Water), and Mūrtti (Sacred Icon) in Shiva-sites, ordained that even if worms and such are born or perish, Civapuṇṇiyam is attained; and in the Tīrttam, even if fish and such are born, reside, or perish, and if four-legged animals, humans, and such, and birds and such drink the water or if droplets are splashed upon them, Civapuṇṇiyam is attained.

    In the next birth, by causing them to be born as the Virkṣa (tree) species, crops like paddy, and animal species such as the Pacu (cow) suitable for the ApiṣēkamAruccaṇaiNivētaṇam, and such performed for Lord Shivalinga, He will generate Civapuṇṇiyam.

    From the book “Siddhānta Śaiva Viṇā-Viṭai” (1953), a publication of the Tirukkayilāya Paramparai Tarumai Adheenam.

    Author: Thiru-gnanasambanda-swami Pillai.


    Glossary

    • Civapuṇṇiyam: Divine merit accumulated through service to Lord Shiva.
    • Kēvalam: The state of the soul bound only by āṇava-malam, devoid of knowledge and activity.
    • Ciruṣṭi: The divine act of creation intended for the liberation of souls.
    • Talam: Sacred space/temple grounds where the Lord resides.
    • Tīrttam: Sacred water bodies that purify the soul’s sins.
    • Mūrtti: The divine form or icon of the Lord.
    • Aruccaṇai: Ritual worship involving the offering of flowers and chanting of names.
    • Vivēkam: Discriminating intellect or wisdom to distinguish right from wrong.

    La descente de la Grâce sur les êtres sans intellect

    Comment le Civapuṇṇiyam sera-t-il atteint par les animaux et autres créatures qui manquent d’intellect (Vivēkam) pour porter le Vibhūti et le Rudrākṣa et pour accomplir le Shiva-darśana et la Civārccaṇai ?

    Au moment d’accomplir la Ciruṣṭi (Création) primordiale pour les âmes gisant dans le Kēvalam sans commencement, Paramēśvara, manifestant Sa forme divine en tant que Talam (Lieu sacré), Tīrttam (Eau sacrée) et Mūrtti (Icône sacrée) dans les sites shivaïtes, a ordonné que même si des vers et autres naissent ou périssent, le Civapuṇṇiyam soit atteint ; et dans le Tīrttam, même si des poissons et autres naissent, résident ou périssent, et si des animaux à quatre pattes, des humains et autres, et des oiseaux et autres boivent l’eau ou si des gouttelettes sont projetées sur eux, le Civapuṇṇiyamsoit atteint.

    Lors de la naissance suivante, en les faisant naître sous forme d’espèces de Virkṣa (arbres), de cultures comme le paddy, et d’espèces animales telles que la Pacu (vache) appropriées pour l’Apiṣēkam, l’Aruccaṇai, le Nivētaṇam, et autres accomplis pour le Seigneur Shivalinga, Il générera le Civapuṇṇiyam.

    Tiré du livre “Siddhānta Śaiva Viṇā-Viṭai” (1953), une publication du Tirukkayilāya Paramparai Tarumai Adheenam.

    Auteur : Thiru-gnanasambanda-swami Pillai.


    Glossaire

    • Civapuṇṇiyam : Mérite divin accumulé par le service envers le Seigneur Shiva.
    • Kēvalam : L’état de l’âme liée uniquement par l’impureté originelle, privée de connaissance.
    • Ciruṣṭi : L’acte divin de création destiné à la libération des âmes.
    • Talam : Espace sacré ou enceinte de temple où réside le Seigneur.
    • Tīrttam : Points d’eau sacrés qui purifient les péchés de l’âme.
    • Mūrtti : La forme divine ou l’icône du Seigneur.
    • Aruccaṇai : Culte rituel impliquant l’offrande de fleurs et le chant des noms.
    • Vivēkam : Intellect discriminant ou sagesse pour distinguer le bien du mal.

    El descenso de la Gracia sobre los seres sin intelecto

    ¿Cómo alcanzarán el Civapuṇṇiyam los animales y otras criaturas que carecen del intelecto (Vivēkam) para usar Vibhūti y Rudrākṣa y para realizar Shiva-darśana y Civārccaṇai?

    Al momento de realizar la Ciruṣṭi (Creación) primordial para las almas que yacen en el Kēvalam sin comienzo, Paramēśvara, manifestando Su forma divina como el Talam (Lugar sagrado), Tīrttam (Agua sagrada) y Mūrtti (Icono sagrado) en los sitios shaivitas, ordenó que incluso si gusanos y similares nacen o perecen, se alcance el Civapuṇṇiyam; y en el Tīrttam, incluso si peces y similares nacen, residen o perecen, y si animales de cuatro patas, humanos y similares, y aves y similares beben el agua o si se les salpican gotas, se alcance el Civapuṇṇiyam.

    En el siguiente nacimiento, al hacer que nazcan como especies de Virkṣa (árboles), cultivos como el arroz, y especies animales como la Pacu (vaca) adecuadas para el ApiṣēkamAruccaṇaiNivētaṇam, y similares realizados para el Señor Shivalinga, Él generará el Civapuṇṇiyam.

    Extraído del libro “Siddhānta Śaiva Viṇā-Viṭai” (1953), una publicación del Tirukkayilāya Paramparai Tarumai Adheenam.

    Autor: Thiru-gnanasambanda-swami Pillai.


    Glosario

    • Civapuṇṇiyam: Mérito divino acumulado a través del servicio al Señor Shiva.
    • Kēvalam: El estado del alma ligada únicamente por la impureza original, desprovista de conocimiento.
    • Ciruṣṭi: El acto divino de creación destinado a la liberación de las almas.
    • Talam: Espacio sagrado o recinto del templo donde reside el Señor.
    • Tīrttam: Cuerpos de agua sagrados que purifican los pecados del alma.
    • Mūrtti: La forma divina o ícono del Señor.
    • Aruccaṇai: Culto ritual que implica la ofrenda de flores y el canto de nombres.
    • Vivēkam: Intelecto discriminatorio o sabiduría para distinguir el bien del mal.

  • Śivakṣēttirālaya Makhōṟcava Uṇmaiviḷakkam – The Compassionate Abode: Where Shiva Dwells for His Devotees

    Śivakṣēttirālaya Makhōṟcava Uṇmaiviḷakkam – The Compassionate Abode: Where Shiva Dwells for His Devotees


    TaHiEnFrEs

    சிவக்ஷேத்திரங்களின் தோற்றமும் சிவாகமச் சான்றுகளும்

    திருத்தலங்கடோறும், சிவலிங்கமுதலிய திருமேனிகள் விளங்கும் ஆலயங்கள் இருக்கின்றன. இந்த க்ஷேத்திர ஆலயங்களின் வரலாற்றை ஆராயுங்கால், அவைகளெல்லாம் ஒவ்வோர் காலவிசேடத்திலே சிவபெருமான் தம் மெய்யன்பர் பொருட்டாக அவர்க்குத் தரிசனங்கொடுத்துத் திருவருள் புரிந்தகாலத்து அவ்வடியார்கள், தாம் அரிதில் அடைந்த பேறு யாவரும் எளிதில் அடைய வேண்டுமென்னுங் கருணா நோக்கத்துடன் பெருமானைப் பார்த்து, “சுவாமீ! தேவரீர் இவ்விடத்துத் திருக் கோயில்கொண்டு வீற்றிருந்து வருகின்ற மெய்யன்பர்கட்கு எளிதில் அருள்புரியவேண்டும்” எனப் பலவாறு வணங்கித் துதித்துக் குறையிரக்க,

    அன்பர்கள் வேண்டிய வேண்டியாங்கீயும் பெருமான் அதற்குடன்பட்டு வீற்றிருந் தருளுந் திருத்தானங்களேயாம்.

    இங்ஙனமே க்ஷேத்திராலயங்கள் பல அநேகர்களால் உண்டாக்கப் பட்டமை சிவாகம வேதோபாங்கத்தாலும், அவ்வத்தல புராணங்களாலும், தலம் தீர்த்தம் மூர்த்தி நாமங்களானும் அறியத் தக்கதாம்.

    இச்சிவக்ஷேத்திராலய சேவைப் பெருமையை உலகத்தார்க் கறிவித்து உய்விக்க நினைந்த பேரருளாலே, உலகமாதாவாகிய உமாபிராட்டியாரும், குமாரர்களாகிய விநாயகக்கடவுளும், சுப்பிரமணியக் கடவுளும் பூவுலகடைந்து திருவானைக்கா, திருக்கேதாரம், காஞ்சி, மாயூரம், திருச்செங்காட்டங்குடி, திருச்சேய்ஞலூர் முதலிய தலங்களில் ஆலயங்கண்டு பூசித்து விளக்கினார்கள்.

    சிவக்ஷேத்திராலய மகோற்சவ உண்மைவிளக்கம்(1896) என்னும் நூலில் சைவசித்தாந்த சரபம் நா. கதிரைவேற்பிள்ளை அவர்கள்.


    English IAST Transliteration

    tiruttalaṅkaṭōṟum, śivalingamutaliya tirumēnikaḷ viḷaṅkum ālayāṅkaḷ irukkiṉṟaṉa. inta kṣēttira ālayāṅkaḷiṉ varalāṟṟai ārāyuṅkāl, avaikaḷellām ovvōr kālavicēṭattilē śivaperumāṉ tam meyyaṉpar poruṭṭāka avarkkut taricaṉam koṭuttut tiruvaruḷ purintakālattu avvaṭiyārkaḷ, tām aritil aṭainta pēṟu yāvarum eḷitil aṭaiya vēṇṭumēṉṉuṅ karuṇā nōkkuṭṭaṉ perumāṉaip pārttu, “cuvāmī! tēvarīr ivviṭattut tirukkōyilkoṇṭu vīṟṟiruntu varukiṉṟa meyyaṉparkaṭku eḷitil aruḷpuriya vēṇṭum” eṉap palavāṟu vaṇaṅkit tutittuk kuṟaiyirakka,

    aṉparkaḷ vēṇṭiya vēṇṭiyāṅkīyum perumāṉ ataṟkuṭaṉpaṭṭu vīṟṟirun taruḷun tiruttāṉaṅkaḷēyām.

    iṅṅaṉamē kṣēttirālayāṅkaḷ pala anēkarkaḷāl uṇṭākkap paṭṭamai śivāgama vēdōpāṅkattālum, avvattala purāṇāṅkaḷālum, talam tērttam mūrtti nāmaṅkaḷāṉum aṟiyat takkatām.

    icśivakṣēttiraālaya cēvaip perumaiyai ulakattārk kaṟivittu uyvikka ninainta pēraruḷālē, ulakamātāvākiya umāpirāṭṭiyārum, kumārarkaḷākiya vināyakkakaṭavuḷum, cuppiramaṇiyak kaṭavuḷum pūvulakaṭaintu tiruvāṉaikkā, tirukkētāram, kāñci, māyūram, tirucceṅkāṭṭaṅkuṭi, tiruccēyñalūr mutaliya talaṅkaḷil ālayāṅkaṇṭu pūcittu viḷakkiṉārkaḷ.

    śivakṣēttiraālaya makhōṟcava uṇmaiviḷakkam (1896) eṉṉum nūlil śaivasiddhānta sarabham nā. kathiraivēṟpiḷḷai avarkaḷ.


    அகராதி

    • சிவலிங்கம்: இறைவனின் அருவுருவ அடையாளம்.
    • திருமேனி: தெய்வத்தின் புனிதமான உருவம் அல்லது உடல்.
    • க்ஷேத்திரம்: இறைசக்தி விளங்கும் புனித தலம்.
    • மெய்யன்பர்: மெய்ப்பொருளாகிய சிவனிடத்தில் உண்மையான அன்பு கொண்டவர்.
    • தரிசனம்: இறைவனைக் கண்டு வழிபடுதல்.
    • திருவருள்: ஆன்மாக்களை உய்விக்கும் இறைவனின் கருணை.
    • பேறு: அடைய வேண்டிய உயர்ந்த ஆன்மீக நிலை (முக்தி).
    • திருத்தானம்: இறைவன் வீற்றிருக்கும் புனித இடங்கள்.
    • சிவாகமம்: கிரியை, ஞானம் முதலியவற்றை விளக்கும் சைவத்தின் முதன்மை நூல்கள்.
    • தலம்-தீர்த்தம்-மூர்த்தி: ஆலயத்தின் மூன்று முக்கிய கூறுகள் (இடம், புனித நீர், விக்கிரகம்).
    • பேரருள்: எல்லையற்ற பெருங்கருணை.
    • சைவசித்தாந்த சரபம்: மாற்றுக் கொள்கைகளை மறுத்துச் சித்தாந்தத்தை நிலைநாட்டுவதில் வல்லவர் என்பதைக் குறிக்கும் பட்டம்.

    शिव-क्षेत्रों की उत्पत्ति और आगमिक आधार

    हर पवित्र स्थान पर, शिवलिंग जैसे दिव्य स्वरूपों से सुशोभित मंदिर विद्यमान हैं। जब हम इन क्षेत्रों के इतिहास का शोध करते हैं, तो ज्ञात होता है कि विभिन्न विशेष कालों में, शिवभगवान ने अपने सच्चे भक्तों के लिए प्रकट होकर उन्हें दर्शन दिए और उन पर अपनी दिव्य कृपा की। उस समय, उन भक्तों ने इस विचार के साथ कि—जो परम पद उन्होंने कठिनाई से प्राप्त किया है, वह अन्यों को सुलभता से प्राप्त हो—करुणावश भगवान से प्रार्थना की: “हे स्वामी! आप इस स्थान पर मंदिर में विराजमान होकर यहाँ आने वाले भक्तों पर सहज ही अनुग्रह करें।”

    भक्तों की इच्छानुसार फल देने वाले भगवान उनकी प्रार्थना स्वीकार कर जिन स्थानों पर स्थित हुए, वे ही ये पवित्र स्थल हैं।

    इसी प्रकार, शिवागमों, वेदों के अंगों, स्थल पुराणों और थल-तीर्थ-मूर्ति के नामों से यह जाना जा सकता है कि अनेक महापुरुषों द्वारा इन मंदिरों की स्थापना की गई है।

    इन शिवक्षेत्रों की सेवा की महिमा जगत को बताकर जीवों का उद्धार करने हेतु, महान परम-कृपा के कारण, जगज्जननी उमा देवी, और उनके पुत्रों भगवान विनायक एवं भगवान सुब्रह्मण्य ने इस पृथ्वी पर अवतार लिया और तिरुवानैक्का, तिरुक्केदारम, कांची, मायूरम, तिरुच्चेंगाट्टंगुडी, तिरुच्चेय्ञलூர் जैसे स्थानों पर मंदिरों की स्थापना कर पूजा के माध्यम से उनकी महिमा प्रकट की।

    शिवक्षेत्रालय महोत्सव सत्य-विवरण नामक पुस्तक में शैवसिद्धान्त शरभ ना. कतिरेवेरपिल्लै।


    शब्दावली

    • शिवलिंग: शिव का निराकार-साकार प्रतीक।
    • दिव्य स्वरूप: परमात्मा का पवित्र विग्रह या शरीर।
    • क्षेत्र: पवित्र स्थान जहाँ ईश्वरीय ऊर्जा का वास होता है।
    • सच्चे भक्त: वे साधक जिनका प्रेम सत्य में स्थित है।
    • दर्शन: दिव्य स्वरूप का प्रत्यक्ष दर्शन।
    • दिव्य कृपा: शिव का अनुग्रह जो मुक्ति प्रदान करता है।
    • परम पद: मोक्ष या आध्यात्मिक प्राप्ति का उच्चतम लक्ष्य।
    • पवित्र स्थल: वह स्थान जहाँ परमात्मा विराजमान होते हैं।
    • शिवागम: शैव सिद्धांत के वे शास्त्र जो अनुष्ठान और ज्ञान का वर्णन करते हैं।
    • थल-तीर्थ-मूर्ति: मंदिर के तीन आवश्यक तत्व—स्थान, पवित्र जल और विग्रह।
    • परम-कृपा: असीम और सर्वोच्च अनुग्रह।
    • शैवसिद्धान्त शरभ: विरोधियों के तर्कों का खंडन करने में निपुण विद्वान।

    The Genesis of Shiva Temples and Scriptural Authority

    In every sacred site, there are temples where Śivalinga and other Divine Forms shine. When examining the history of these Kṣēttira temples, it is understood that at various special times, Lord Śiva appeared to His True Devotees to grant them Darśanam and bestow His Divine Grace. At that time, those devotees—with a compassionate vision that the Supreme Attainment they reached with great difficulty should be easily accessible to all—prayed to the Lord: “O Lord! May You reside in this sacred temple and easily bestow Grace upon the true devotees who come here.”

    These Sacred Places are indeed the spots where the Lord, who grants whatever His devotees desire, agreed to dwell.

    Thus, it is known through the Śivāgama, the Sthala Puranas, and the names of the Talam-Tērttam-Mūrtti that many such temples were established by various beings.

    Wishing to save the world by making the glory of serving these Śivakṣēttira known, out of Supreme Grace, the Mother of the World Umāpirāṭṭiyār, and Her sons Lord Vināyaka and Lord Subrahmaṇya, descended to this earth and revealed the glory of temples at Tiruvāṉaikkā, Tirukkētāram, Kāñci, Māyūram, Tirucceṅkāṭṭaṅkuṭi, Tiruccēyñalūr, and other places by establishing and worshipping there.

    By Śaivasiddhānta Sarabham Nā. Kathiraivēṟpiḷḷai in the book Śivakṣēttirālaya Makhōṟcava Uṇmaiviḷakkam.


    Glossary

    • Śivalinga: The formless-form symbol of Lord Shiva.
    • Divine Forms: The sacred body or manifestation of the Deity.
    • Kṣēttira: A sacred field or site of spiritual energy.
    • True Devotees: Those whose love is anchored in the Truth (Shiva).
    • Darśanam: The act of seeing or being in the presence of the Divine.
    • Divine Grace: The spiritual flow of energy that liberates the soul.
    • Supreme Attainment: The highest spiritual goal or liberation.
    • Sacred Places: Designated spots where the Lord resides to bless devotees.
    • Śivāgama: The authoritative scriptures of Saiva Siddhanta.
    • Talam-Tērttam-Mūrtti: The triad of sacred site, holy water, and divine image.
    • Supreme Grace: The Great Compassion of the Lord that saves all beings.
    • Śaivasiddhānta Sarabham: A title denoting a master of debate and refutation (Parapakkam).

    La Genèse des Temples de Shiva et l’Autorité Scripturaire

    Dans chaque site sacré, il existe des temples où resplendissent le Śivalinga et d’autres Formes Divines. En examinant l’histoire de ces temples Kṣēttira, on comprend qu’à diverses époques spéciales, le Seigneur Śiva est apparu à Ses Vrais Dévots pour leur accorder le Darśanam et leur conférer Sa Grâce Divine. À cette époque, ces dévots—animés par une vision compatissante pour que l’Accomplissement Suprême qu’ils ont atteint avec difficulté soit accessible à tous—prièrent le Seigneur : « Ô Seigneur ! Puissiez-Vous résider dans ce temple sacré et accorder aisément Votre Grâce aux fidèles qui viennent ici. »

    Ces Lieux Sacrés sont en effet les endroits où le Seigneur, qui exauce les désirs de Ses dévots, a accepté de demeurer.

    Ainsi, on sait par les Śivāgama, les Puranas des lieux, et les noms du Talam-Tērttam-Mūrtti que de nombreux temples ont été établis par divers êtres.

    Souhaitant sauver le monde en faisant connaître la gloire du service de ces Śivakṣēttira, par Sa Grâce Suprême, la Mère du Monde Umāpirāṭṭiyār, et Ses fils le Seigneur Vināyaka et le Seigneur Subrahmaṇya, descendirent sur terre et révélèrent la gloire des temples à Tiruvāṉaikkā, Tirukkētāram, Kāñci, Māyūram, et d’autres lieux en y établissant le culte.

    Par Śaivasiddhānta Sarabham Nā. Kathiraivēṟpiḷḷai dans le livre Śivakṣēttirālaya Makhōṟcava Uṇmaiviḷakkam.


    Glossaire

    • Śivalinga: Le symbole sans forme et avec forme du Seigneur Shiva.
    • Formes Divines: Le corps sacré ou la manifestation de la Divinité.
    • Kṣēttira: Un champ sacré ou un site d’énergie spirituelle.
    • Vrais Dévots: Ceux dont l’amour est ancré dans la Vérité.
    • Darśanam: L’acte de voir ou d’être en présence du Divin.
    • Grâce Divine: Le flux spirituel qui libère l’âme.
    • Accomplissement Suprême: Le but spirituel le plus élevé ou la libération.
    • Lieux Sacrés: Emplacements désignés où le Seigneur réside.
    • Śivāgama: Les écritures faisant autorité du Saiva Siddhanta.
    • Talam-Tērttam-Mūrtti: La triade du site sacré, de l’eau sainte et de l’image divine.
    • Grâce Suprême: La Grande Compassion du Seigneur.
    • Śaivasiddhānta Sarabham: Un titre désignant un maître de la réfutation.

    La Génesis de los Templos de Shiva y la Autoridad de las Escrituras

    En cada sitio sagrado, existen templos donde resplandecen el Śivalinga y otras Formas Divinas. Al examinar la historia de estos templos Kṣēttira, se entiende que en varias épocas especiales, el Señor Śiva se apareció a Sus Verdaderos Devotos para concederles el Darśanam y otorgarles Su Gracia Divina. En aquel tiempo, esos devotos—con una visión compasiva para que el Logro Supremo que alcanzaron con gran dificultad fuera fácilmente accesible para todos—rogaron al Señor: “¡Oh Señor! Que residas en este templo sagrado y otorgues fácilmente Tu Gracia a los devotos que vengan aquí”.

    Estos Lugares Sacrados son, de hecho, los puntos donde el Señor, quien concede lo que Sus devotos desean, aceptó morar.

    Por lo tanto, se sabe a través de los Śivāgama, los Puranas locales y los nombres del Talam-Tērttam-Mūrtti que muchos de estos templos fueron establecidos por diversos seres.

    Deseando salvar al mundo dando a conocer la gloria de servir en estos Śivakṣēttira, por Su Gracia Suprema, la Madre del Mundo Umāpirāṭṭiyār, y Sus hijos el Señor Vināyaka y el Señor Subrahmaṇya, descendieron a esta tierra y revelaron la gloria de los templos en Tiruvāṉaikkā, Tirukkētāram, Kāñci, Māyūram y otros lugares, estableciendo allí el culto.

    Por Śaivasiddhānta Sarabham Nā. Kathiraivēṟpiḷḷai en el libro Śivakṣēttirālaya Makhōṟcava Uṇmaiviḷakkam.


    Glosario

    • Śivalinga: El símbolo con forma y sin forma del Señor Shiva.
    • Formas Divinas: El cuerpo sagrado o la manifestación de la Deidad.
    • Kṣēttira: Un campo sagrado o sitio de energía espiritual.
    • Verdaderos Devotos: Aquellos cuyo amor está anclado en la Verdad.
    • Darśanam: El acto de ver o estar en presencia de lo Divino.
    • Gracia Divina: El flujo espiritual que libera al alma.
    • Logro Supremo: La meta espiritual más alta o la liberación.
    • Lugares Sagrados: Puntos designados donde el Señor reside.
    • Śivāgama: Las escrituras autoritativas del Saiva Siddhanta.
    • Talam-Tērttam-Mūrtti: La tríada del sitio sagrado, agua santa e imagen divina.
    • Gracia Suprema: La Gran Compasión del Señor.
    • Śaivasiddhānta Sarabham: Un título que denota un maestro en la refutación.
  • Śaiva Siddhānta Catechism: Nature and Ritual

    Śaiva Siddhānta Catechism: Nature and Ritual


    TaHiEnFrEs

    உயிரினங்கள் மற்றும் மரங்களின் திருத்தொண்டு

    பசு முதலான சில மிருகங்கள், சிவலிங்கப் பெருமானுக்குச் செய்யும் அபிஷேக முதலானவைகளுக்கு எவ்வாறு உதவுகின்றன?

    தன்னிடத்தில் உண்டாகும் பஞ்சகவ்வியம், கோரோசனம் இவைகளாலுதவுகின்றது. பஞ்சகவ்யமாவது பால், நெய், தயிர், கோமயம், கோசலம் என்பவைகளாம். இவ்வாறு அபிஷேகத்துக் குதவுதலுமன்றிப் பால், தயிர், நெய், நிவேதனத்துக்கும் உதவுகின்றது.

    இன்னும் எதற்கு உதவுகின்றது?

    பசுவும் அதனினமாகிய எருதும் பேரி, மத்தளம் முதலான தோற்கருவி மூலமாகவும் யாழ்முதலான நரம்புக்கருவி மூலமாகவும் உதவுகின்றது.

    மற்ற எந்தமிருகம் இவ்வாறு உதவுகின்றது?

    புழுகுபூனை கஸ்தூரிமிருகம் இவைகளும் உதவுகின்றன . மயில் விசிறிரூபமாய் உதவுகின்றது.

    விருக்ஷசாதிக ளெவ்வாறு உதவுகின்றன?

    வாழை, பலா, மா, தெங்கு முதலிய சில விருக்ஷங்கள் அபிஷேகத்துக்கும் நிவேதனத்துக்கும் உரிய கனிவர்க்க மூலமாகவும் எலுமிச்சை, நாரத்தை முதலாகிய மரங்கள் அபிஷேகத்துக்கும் நிவேதனத்துக்கும் கனிமூலமாகவும் உதவுகின்றன. இதுவுமன்றி திருமஞ்சனத் திரவிய மூலமாக உதவுகின்ற விருக்ஷங்கள் செடிகள் கொடிகள் முதலானவைகளுமுண்டு. சில விருக்ஷங்கள் செடிகள் கொடிகள் சிவார்ச்சனைக்குரிய திருப்பள்ளித்தாம மூலமாக உதவுகின்றன. (திருப்பள்ளித்தாமமாவது பத்திர புஷ்பம். இந்தப் புஷ்பங்கள் கோட்டுப்பூ, கொடிப்பூ, நீர்ப்பூ, புகர்ப்பூ என நாலுவகையா யிருக்கின்றன.)

    இதற்கு உதாரணமாகச் சரித்திரங்களுண்டோ?

    பல விசேஷத்தினால் கரிக்குருவி, நாரையென்னும் பக்ஷிகளும் பன்றியும் மோக்ஷமடைந்தன. இதுவுமன்றி யானை, நாகம், சிலந்தி, வானரம், தவளை, அணில், எறும்பு முதலியவைகள் மோக்ஷமடைந்தன. திருஞானசம்பந்தப் பெருமான் ஆண்பனை பெண்பனையாகும்படிப் பதிகமருளிச்செய்த போது அந்தப் பனைக்கு மோக்ஷங்கிடைத்தது. சந்தானாசாரியர்களி லொருவராகிய திரு உபாபதி சிவாசாரிய சுவாமிகள் சிதம்பரத்தில் ஒரு முள்ளிச் செடிக்குத் தீக்ஷைசெய்ய அச்செடி அப்போதே மோக்ஷமடைந்தது.

    திருக்கயிலாய பரம்பரைத் தருமை ஆதீன வெளியீடான சித்தாந்த சைவ வினாவிடை(1953) என்னும் நூலில் இருந்து.

    ஆசிரியர் : திருஞானசம்பந்தசாமி பிள்ளை.


    English IAST Transliteration

    Pacu mutalāṇa cila mirukaṅkaḷ, Civaliaṅka-perumāṇukkuccheyyum apiṣēka mutalāṇavaikaḷukku evvāṟu utavukiṇṟaṇa?

    Taṇṇiṭattil uṇṭākum pañcakavviyam, kōrōcaṇam ivaikaḷālutavukiṇṟatu. 

    Pañcakavyamāvatu pāl, ney, tayir, kōmayam, kōcalam eṇpavaikaḷām.

    Ivvāṟu apiṣēkattukkutavutalumaṇṟip pāl, tayir, ney, nivētaṇattukkum utavukiṇṟatu.

    Iṇṇum etaṟku utavukiṇṟatu?

    Pacuvum ataṇiṇamākiya erutum pēri, mattaḷam mutalāṇa tōṟkaruvi mūlamākavum yāḻmutalāṇa narampukkaruvimūlamākavum utavukiṇṟatu.

    Maṟṟa entamirukam ivvāṟu utavukiṇṟatu?

    Puḻukupūṇai, kastūrimirukam ivaikaḷum utavukiṇṟaṇa. Mayil viciṟirūpamāy utavukiṇṟatu.

    Virkṣacātikaḷ evvāṟu utavukiṇṟaṇa?

    Vāḻai, palā, mā, teṅku mutaliya cila virkṣaṅkaḷ apiṣēkattukkum nivētaṇattukkum uriya kaṇivarkka mūlamākavum elumiccai, nārattai mutalākiya maraṅkaḷ apiṣēkattukkum nivētaṇattukkum kaṇimūlamākavum utavukiṇṟaṇa. Ituvumaṇṟi tirumañcaṇat tiraviya mūlamāka utavukiṇṟa virkṣaṅkaḷ ceṭikaḷ koṭikaḷ mutalāṇavaikaḷumuṇṭu. Cila virkṣaṅkaḷ ceṭikaḷ koṭikaḷ civārccaṇaikkuriya tiruppaḷḷittāmam mūlamāka utavukiṇṟaṇa. (Tiruppaḷḷittāmamāvatu pattira puṣpam. Intap puṣpaṅkaḷ kōṭṭuppū, koṭippū, nīrppū, pukārppū eṇa nāluvakaiyāy irukkiṇṟaṇa.)

    Itaṟku utāraṇamākaccārittiraṅkaḷuṇṭō?

    Pala viṣēṣattiṇāl karikkuruvi, nāraiyeṇṇum pakṣikaḷum paṇṟiyum mōkṣamaṭaintaṇa. Ituvumaṇṟi yāṇai, nākam, cilanti, vāṇaram, tavaḷai, aṇil, eṟumpu mutaliyavaikaḷ mōkṣamaṭaintaṇa. Tiruñāṇacampanta-perumāṇ āṇpaṇai peṇpaṇaiyākumpaṭip patikamarulicceyta pōtu antap paṇaikku mōkṣakiṭaittatu. Cantāṇācāriyarkaḷil oruvarākiya Tiru Umāpati Civācāriya cuvāmikaḷ citamparattil oru muḷḷiccēṭikkut tīkṣaiceyya acceṭi appōtē mōkṣamaṭaintatu.

    Tirukkayilāya parampirait tarumai ātīṇa veḷiyīṭāṇa cittānta caiva viṇāviṭai (1953) eṇṇum nūlil iruntu.

    Āciriyar: Tiruñāṇacampantacāmi piḷḷai.


    அகராதி

    • பஞ்சகவ்வியம் (Pañcakavviyam): பசுவினிடமிருந்து பெறப்படும் பால், தயிர், நெய், கோமயம், கோசலம் ஆகிய ஐந்து பொருட்கள்.
    • கோரோசனம் (Kōrōcaṇam): பசுவின் உடலில் இருந்து தோன்றும் ஒருவகை வாசனைப் பொருள்.
    • கோமயம் (Kōmayam): பசுவின் சாணம்; சுத்திகரிப்புக்கு பயன்படும் பொருள்களில் ஒன்று.
    • கோசலம் (Kōcalam): பசுவின் சிறுநீர்; அபிஷேகத்திற்கும் சுத்திகரிப்பிற்கும் உரியது.
    • அபிஷேகம் (Apiṣēkam): இறைவனின் திருமேனிக்கு முறைப்படி செய்யப்படும் திருமஞ்சனம்.
    • நிவேதனம் (Nivētaṇam): இறைவனுக்குப் படைக்கப்படும் புனிதமான உணவுப் பொருட்கள்.
    • தோற்கருவி (Tōṟkaruvi): விலங்குகளின் தோலால் செய்யப்பட்ட பேரி, மத்தளம் போன்ற இசைக்கருவிகள்.
    • நரம்புக்கருவி (Narampukkaruvi): நரம்புகளால் கட்டப்பட்ட யாழ் போன்ற இசைக்கருவிகள்.
    • புழுகுபூனை (Puḻukupūṇai): இறைவனின் வழிபாட்டிற்குரிய நறுமணப் பொருளைத் தரும் ஒரு வகை உயிரினம்.
    • கஸ்தூரிமிருகம் (Kastūrimirukam): இறைவனின் திருமேனிக்குச் சாத்தப்படும் கஸ்தூரியைத் தரும் மிருகம்.
    • விசிறி (Viciṟi): மயில் தோகையினால் செய்யப்பட்டு இறைவனுக்கு உபசாரமாக வீசப்படுவது.
    • திருமஞ்சனத் திரவியம் (Tirumañcaṇat tiraviyam): அபிஷேகத்திற்குரிய பல்வேறு வாசனை மற்றும் தூய்மைப் பொருட்கள்.
    • சிவார்ச்சனை (Civārccaṇai): சிவபெருமானுக்கு முறைப்படி செய்யப்படும் வழிபாட்டுச் சடங்குகள்.
    • திருப்பள்ளித்தாமம் (Tiruppaḷḷittāmam): இறைவனுக்காகத் தொடுக்கப்படும் பூமாலைகள் மற்றும் மலர் அலங்காரங்கள்.
    • பத்திர புஷ்பம் (Pattira puṣpam): வழிபாட்டிற்குரிய இலைகளும் மலர்களும்.
    • கோட்டுப்பூ (Kōṭṭuppū): மரங்களின் கிளைகளில் பூக்கும் மலர்கள்.
    • கொடிப்பூ (Koṭippū): கொடிகளில் பூக்கும் மலர்கள்.
    • நீர்ப்பூ (Nīrppū): குளங்கள் மற்றும் நீர்நிலைகளில் பூக்கும் மலர்கள்.
    • புகர்ப்பூ (Pukārppū): செடிகளில் அல்லது தரையில் பூக்கும் மலர்கள்.
    • மோக்ஷம் (Mōkṣam): ஆன்மா பிறவித் தளைகளிலிருந்து விடுபட்டு அடையும் இறுதி நிலை.
    • பதிகம் (Patikam): பத்து அல்லது பதினொரு பாடல்களைக் கொண்ட தொகுப்பு.
    • சந்தானாசாரியர்கள் (Cantāṇācāriyarkaḷ): சைவ சித்தாந்த நெறியை நிலைநாட்டிய மெய்கண்டார் முதலான நால்வர்.

    प्राणियों और वृक्षों की पवित्र सेवा

    गाय जैसे कुछ पशु भगवान शिवलिङ्ग के अभिषेक आदि में कैसे सहायता करते हैं?

    वे अपने भीतर उत्पन्न होने वाले पञ्चगव्य और गोरोचन के माध्यम से सहायता करते हैं। पञ्चगव्य का अर्थ है दूध, घी, दही, गोमय (गाय का गोबर) और गोसल (गोमूत्र)। इस प्रकार अभिषेक में सहायता करने के अलावा, दूध, दही और घी निवेदन (भोग) के लिए भी उपयोगी होते हैं।

    वे और किस कार्य में सहायता करते हैं?

    गाय और उसी की जाति के बैल पेरीमत्तलम जैसे तोर्करुवि (चर्म वाद्ययंत्रों) के माध्यम से और याळ जैसे नरम्पुककरुवि (तंत्री वाद्ययंत्रों) के माध्यम से सेवा करते हैं।

    अन्य कौन से पशु इस प्रकार सहायता करते हैं?

    पुळुकुपूनै (कस्तूरी बिल्ली) और कस्तूरीमृग भी सहायता करते हैं। मयूर (मोर) विचिरी (चँवर/पंखे) के रूप में सेवा करता है।

    वृक्ष जातियाँ (वनस्पति जगत) कैसे सहायता करती हैं?

    केला, कटहल, आम और नारियल जैसे कुछ वृक्ष अभिषेक और निवेदन के लिए उपयुक्त फलों के माध्यम से सहायता करते हैं। नींबू और नारंगी जैसे पेड़ भी अभिषेक और निवेदन के लिए फल प्रदान करते हैं। इसके अतिरिक्त, तिरुमञ्जन-तिरविय (पवित्र स्नान सामग्री) प्रदान करने वाले वृक्ष, पौधे और लताएँ भी हैं। कुछ वृक्ष, पौधे और लताएँ शिवार्ञ्चना के लिए आवश्यक तिरुप्पळ्ळित्ताम के माध्यम से सहायता करते हैं। (तिरुप्पळ्ळित्ताम का अर्थ है पत्तिर-पुष्प [पत्र और पुष्प]। ये पुष्प चार प्रकार के होते हैं: कोट्टुप्पू [वृक्ष के फूल], को़डिप्पू [लताओं के फूल], नीर्प्पू [जल के फूल], और पुगर्प्पू [भूमि के फूल]।)

    क्या इसके लिए कोई ऐतिहासिक उदाहरण (चरित्तरिङ्कळ्) हैं?

    अनेक विशेष कृपाओं के कारण कस्तूरी पक्षी, बगुला और सूअर ने भी मोक्ष प्राप्त किया। इसके अलावा हाथी, नाग, मकड़ी, वानर, मेंढक, गिलहरी और चींटी आदि ने भी मोक्ष प्राप्त किया। जब तिरुज्ञानसम्बन्ध-पेरुमान ने नर ताड़ को मादा ताड़ में बदलने के लिए पतिकम (भजन) गाया, तब उस ताड़ के वृक्ष को मोक्ष प्राप्त हुआ। सन्तानाचार्यों में से एक, तिरु उमापति शिवाचार्य स्वामी ने चिदम्बरम में एक कँटीली झाड़ी को दीक्षा दी, तो वह झाड़ी उसी क्षण मोक्ष को प्राप्त हुई।

    तिरुक्कयिलाय परम्परै तरुमै आटीनम के प्रकाशन “सिद्धान्त शैव विना-वि़डै” (1953) नामक पुस्तक से।


    शब्दावली

    • पञ्चगव्य (Pañcakavviyam): गाय के पाँच पवित्र उत्पाद जो अनुष्ठानिक शुद्धि के लिए उपयोग किए जाते हैं।
    • गोरोचन (Kōrōcaṇam): गाय से प्राप्त पीला वर्णक जो तिलक या पूजा में उपयोग होता है।
    • गोमय (Kōmayam): पवित्र गाय का गोबर जो शुद्धि के लिए उपयोग किया जाता है।
    • गोसल (Kōcalam): पवित्र गोमूत्र जिसका उपयोग शुद्धिकरण में होता है।
    • अभिषेक (Apiṣēkam): देवता को पवित्र द्रव्यों से स्नान कराने की रस्म।
    • निवेदन (Nivētaṇam): देवता को अर्पित किया जाने वाला पवित्र भोजन।
    • तोर्करुवि (Tōṟkaruvi): खाल से बने वाद्ययंत्र, जैसे ढोल या मृदंग।
    • नरम्पुककरुवि (Narampukkaruvi): तारों या नसों से बने वाद्ययंत्र, जैसे वीणा।
    • पुळुकुपूनै (Puḻukupūṇai): कस्तूरी बिल्ली जो सुगंधित तेल प्रदान करती है।
    • कस्तूरीमृग (Kastūrimirukam): कस्तूरी मृग जो पवित्र सुगंध प्रदान करता है।
    • विचिरी (Viciṟi): पूजा के दौरान उपयोग किया जाने वाला औपचारिक पंखा।
    • तिरुमञ्जन-तिरविय (Tirumañcaṇat tiraviyam): पवित्र स्नान के लिए विशेष सामग्री और द्रव्य।
    • शिवार्ञ्चना (Civārccaṇai): भगवान शिव की विस्तृत और विधिपूर्वक पूजा।
    • तिरुप्पळ्ळित्ताम (Tiruppaḷḷittāmam): देवता के लिए पवित्र फूलों की मालाएँ और सजावट।
    • पत्तिर-पुष्प (Pattira puṣpam): पूजा में अर्पित किए जाने वाले पवित्र पत्ते और फूल।
    • कोट्टुप्पू (Kōṭṭuppū): पेड़ों की शाखाओं पर खिलने वाले फूल।
    • को़डिप्पू (Koṭippū): लताओं या बेलों पर उगने वाले फूल।
    • नीर्प्पू (Nīrppū): जल में खिलने वाले फूल, जैसे कमल।
    • पुगर्प्पू (Pukārppū): जमीन पर या छोटे पौधों पर उगने वाले फूल।
    • मोक्ष (Mōkṣam): जन्म और मृत्यु के चक्र से आत्मा की अंतिम मुक्ति।
    • पतिकम (Patikam): दस या ग्यारह छंदों से बना एक पवित्र भजन।
    • सन्तानाचार्य (Cantāṇācāriyarkaḷ): सिद्धांत परंपरा के चार मुख्य गुरु।
    • दीक्षा (Tīkṣai): आध्यात्मिक दीक्षा जो आत्मा के बंधनों को नष्ट करती है।

    The Sacred Service of Creatures and Trees

    How do animals like the cow assist in the Abhiṣēka and other services for Lord Shivalinga?

    They assist through the pañcakavviyam and kōrōcaṇam produced within them. Pañcakavviyam consists of milk, ghee, curd, kōmayam (cow dung), and kōcalam (cow urine). Beyond aiding the apiṣēka in this way, milk, curd, and ghee also assist in nivētaṇa (food offerings).

    In what else do they assist?

    The cow and its kin, the bull, assist through tōṟkaruvi (percussion instruments made of skin) like the Bheri and Matthalam, and through narampukkaruvi (stringed instruments) like the Yazh.

    Which other animals assist in this manner?

    The civet cat (puḻukupūṇai) and the musk deer (kastūrimirukam) also assist. The peacock assists in the form of a ceremonial fan (viciṟi).

    How does the plant kingdom assist?

    Trees like banana, jackfruit, mango, and coconut assist through fruit varieties suitable for apiṣēka and nivētaṇa. Trees like lemon and citron also provide fruits for apiṣēka and nivētaṇa. Additionally, there are trees, shrubs, and climbers that provide tirumañcaṇat tiraviya (sacred bath materials). Certain trees, shrubs, and climbers provide tiruppaḷḷittāmam for civārccaṇai. (Tiruppaḷḷittāmam means pattira puṣpam [leaves and flowers]. These flowers are of four types: kōṭṭuppū [tree flowers], koṭippū [creeper flowers], nīrppū [water flowers], and pukārppū [land/ground flowers].)

    Are there historical examples (carittiraṅkaḷ) for this?

    Due to many special merits, birds like the blackbird and heron, and the pig, attained mōkṣa. Furthermore, the elephant, serpent, spider, monkey, frog, squirrel, and ant attained mōkṣa. When Tiruñāṇacampanta-perumāṇ rendered a patikam to turn a male palm tree into a female one, that palm tree attained mōkṣa. One of the CantāṇācāriyarkaḷTiru Umāpati Civācāriya cuvāmikaḷ, performed tīkṣai on a thorny bush in Chidambaram, and that plant attained mōkṣa instantly.

    From the book “Siddhānta Śaiva Viṇā-Viṭai” (1953), a publication of the Tirukkayilāya Paramparai Tarumai Adheenam.

    Author: Thiru-gnanasambanda-swami Pillai.


    Glossary

    • Pañcakavviyam: Five products derived from the cow for ritual purification.
    • Kōrōcaṇam: Bright yellow pigment/gallstone from cattle used in worship.
    • Kōmayam: Sacred cow dung used for purification and sacred ash.
    • Kōcalam: Sacred cow urine used in ritual cleansing.
    • Apiṣēkam: The ceremonial bath of the deity with sacred liquids.
    • Nivētaṇam: The ritual offering of food and nourishment to the Lord.
    • Tōṟkaruvi: Musical instruments made of skin, such as drums.
    • Narampukkaruvi: Musical instruments made of strings/sinews, like the Yazh.
    • Puḻukupūṇai: The civet cat, source of fragrant oil for the deity.
    • Kastūrimirukam: The musk deer, source of sacred musk fragrance.
    • Viciṟi: A ceremonial fan used to serve the deity during rituals.
    • Tirumañcaṇat tiraviyam: Specific ingredients and liquids for the holy bath.
    • Civārccaṇai: The detailed ritual worship of Lord Shiva.
    • Tiruppaḷḷittāmam: Sacred flower garlands and arrangements for the temple.
    • Pattira puṣpam: Sacred leaves and flowers offered during worship.
    • Kōṭṭuppū: Flowers harvested from tree branches.
    • Koṭippū: Flowers harvested from climbing vines and creepers.
    • Nīrppū: Flowers harvested from aquatic environments.
    • Pukārppū: Flowers harvested from land-based shrubs or the ground.
    • Mōkṣam: Final spiritual liberation and union with the Divine.
    • Patikam: A hymn composed of ten or eleven sacred verses.
    • Cantāṇācāriyarkaḷ: The four primary gurus of the Siddhanta tradition.
    • Tīkṣai: Spiritual initiation that removes the bondage of the soul.

    Le service sacré des créatures et des arbres

    Comment les animaux tels que la vache aident-ils à l’Abhiṣēka et aux autres services pour le Seigneur Shivalinga ?

    Ils aident grâce au pañcakavviyam et au kōrōcaṇam produits en eux. Le pañcakavviyam se compose de lait, de ghee, de caillé, de kōmayam (bouse de vache) et de kōcalam (urine de vache). En plus d’aider à l’apiṣēka de cette manière, le lait, le caillé et le ghee aident également au nivētaṇa (offrandes de nourriture).

    À quoi d’autre aident-ils ?

    La vache et son espèce, le bœuf, aident par le biais des tōṟkaruvi (instruments à percussion en peau) comme le Bheri et le Matthalam, et par les narampukkaruvi (instruments à cordes) comme le Yazh.

    Quels autres animaux aident de cette manière ?

    La civette (puḻukupūṇai) et le cerf musqué (kastūrimirukam) aident également. Le paon aide sous la forme d’un éventail cérémoniel (viciṟi).

    Comment le règne végétal aide-t-il ?

    Des arbres comme le bananier, le jacquier, le manguier et le cocotier aident grâce à des variétés de fruits adaptées à l’apiṣēka et au nivētaṇa. Des arbres comme le citronnier et le cédratier fournissent également des fruits pour l’apiṣēkaet le nivētaṇa. De plus, il existe des arbres, des arbustes et des plantes grimpantes qui fournissent le tirumañcaṇat tiraviya (matériaux pour le bain sacré). Certains arbres, arbustes et plantes grimpantes fournissent le tiruppaḷḷittāmampour la civārccaṇai. (Tiruppaḷḷittāmam signifie pattira puṣpam [feuilles et fleurs]. Ces fleurs sont de quatre types : kōṭṭuppū [fleurs d’arbres], koṭippū [fleurs de plantes grimpantes], nīrppū [fleurs d’eau] et pukārppū [fleurs de terre/sol].)

    Existe-t-il des exemples historiques (carittiraṅkaḷ) à ce sujet ?

    Grâce à de nombreux mérites spéciaux, des oiseaux comme le merle et le héron, ainsi que le porc, ont atteint le mōkṣa. De plus, l’éléphant, le serpent, l’araignée, le singe, la grenouille, l’écureuil et la fourmi ont atteint le mōkṣa. Lorsque Tiruñāṇacampanta-perumāṇ a récité un patikam pour transformer un palmier mâle en palmier femelle, ce palmier a atteint le mōkṣa. L’un des CantāṇācāriyarkaḷTiru Umāpati Civācāriya cuvāmikaḷ, a administré la tīkṣai à un buisson épineux à Chidambaram, et cette plante a atteint instantanément le mōkṣa.

    Tiré du livre “Siddhānta Śaiva Viṇā-Viṭai” (1953), une publication du Tirukkayilāya Paramparai Tarumai Adheenam.

    Auteur : Thiru-gnanasambanda-swami Pillai.


    Glossaire

    • Pañcakavviyam : Cinq produits de la vache utilisés pour la purification rituelle.
    • Kōrōcaṇam : Pigment jaune sacré obtenu à partir de bovins.
    • Kōmayam : Bouse de vache sacrée utilisée pour le nettoyage rituel.
    • Kōcalam : Urine de vache sacrée utilisée pour la purification.
    • Apiṣēkam : Le bain rituel de la divinité avec des substances sacrées.
    • Nivētaṇa : L’offrande de nourriture sacrée présentée au Seigneur.
    • Tōṟkaruvi : Instruments de musique fabriqués en peau, comme les tambours.
    • Narampukkaruvi : Instruments à cordes fabriqués à partir de fibres ou nerfs.
    • Puḻukupūṇai : La civette qui fournit des huiles parfumées pour le culte.
    • Kastūrimirukam : Le cerf musqué qui fournit un parfum sacré.
    • Viciṟi : Un éventail cérémoniel utilisé pour servir la divinité.
    • Tirumañcaṇat tiraviyam : Diverses substances utilisées pour le bain sacré.
    • Civārccaṇai : Le culte rituel formel et l’adoration du Seigneur Shiva.
    • Tiruppaḷḷittāmam : Guirlandes et arrangements floraux sacrés pour la divinité.
    • Pattira puṣpam : Combinaison de feuilles et de fleurs sacrées offertes.
    • Kōṭṭuppū : Fleurs qui poussent sur les branches des arbres.
    • Koṭippū : Fleurs qui poussent sur les plantes grimpantes ou lianes.
    • Nīrppū : Fleurs qui poussent dans les milieux aquatiques.
    • Pukārppū : Fleurs qui poussent sur le sol ou les petites plantes.
    • Mōkṣam : La libération finale de l’âme du cycle des naissances.
    • Patikam : Un hymne sacré composé de dix ou onze versets.
    • Cantāṇācāriyarkaḷ : Les quatre précepteurs principaux de la lignée Siddhanta.
    • Tīkṣai : L’initiation spirituelle qui détruit les impuretés de l’âme.

    El servicio sagrado de las criaturas y los árboles

    ¿Cómo ayudan los animales como la vaca en el Abhiṣēka y otros servicios para el Señor Shivalinga?

    Ayudan a través del pañcakavviyam y el kōrōcaṇam producidos dentro de ellos. El pañcakavviyam consiste en leche, ghee, cuajada, kōmayam (estiércol de vaca) y kōcalam (orina de vaca). Además de ayudar al apiṣēka de esta manera, la leche, la cuajada y el ghee también ayudan en el nivētaṇa (ofrendas de alimentos).

    ¿En qué más ayudan?

    La vaca y su especie, el buey, ayudan a través de tōṟkaruvi (instrumentos de percusión hechos de piel) como el Bheri y el Matthalam, y a través de narampukkaruvi (instrumentos de cuerda) como el Yazh.

    ¿Qué otros animales ayudan de esta manera?

    El gato de algalia (puḻukupūṇai) y el ciervo almizclero (kastūrimirukam) también ayudan. El pavo real ayuda en forma de abanico ceremonial (viciṟi).

    ¿Cómo ayuda el reino vegetal?

    Árboles como el banano, el yaca, el mango y el cocotero ayudan a través de variedades de frutas adecuadas para el apiṣēka y el nivētaṇa. Árboles como el limón y el cidro también proporcionan frutas para el apiṣēka y el nivētaṇa. Además, hay árboles, arbustos y trepadoras que proporcionan tirumañcaṇat tiraviya (materiales para el baño sagrado). Ciertos árboles, arbustos y trepadoras proporcionan tiruppaḷḷittāmam para civārccaṇai (Tiruppaḷḷittāmam significa pattira puṣpam [hojas y flores]. Estas flores son de cuatro tipos: kōṭṭuppū [flores de árbol], koṭippū [flores de trepadora], nīrppū [flores de agua] y pukārppū [flores de tierra/suelo]).

    ¿Existen ejemplos históricos (carittiraṅkaḷ) de esto?

    Debido a muchos méritos especiales, aves como el mirlo y la garza, y el cerdo, alcanzaron el mōkṣa. Además, el elefante, la serpiente, la araña, el mono, la rana, la ardilla y la hormiga alcanzaron el mōkṣa. Cuando Tiruñāṇacampanta-perumāṇ entonó un patikam para convertir una palmera macho en una hembra, esa palmera alcanzó el mōkṣa. Uno de los CantāṇācāriyarkaḷTiru Umāpati Civācāriya cuvāmikaḷ, realizó la tīkṣai a un arbusto espinoso en Chidambaram, y esa planta alcanzó el mōkṣa instantáneamente.

    Extraído del libro “Siddhānta Śaiva Viṇā-Viṭai” (1953), una publicación del Tirukkayilāya Paramparai Tarumai Adheenam.

    Autor: Thiru-gnanasambanda-swami Pillai.


    Glosario

    • Pañcakavviyam: Cinco productos de la vaca usados para la purificación ritual.
    • Kōrōcaṇam: Pigmento amarillo sagrado obtenido de los bovinos.
    • Kōmayam: Estiércol de vaca sagrado usado para la limpieza ritual.
    • Kōcalam: Orina de vaca sagrada usada para la purificación ritual.
    • Apiṣēkam: El baño ceremonial de la deidad con líquidos sagrados.
    • Nivētaṇam: La ofrenda ritual de alimentos presentada al Señor.
    • Tōṟkaruvi: Instrumentos musicales hechos de piel, como tambores.
    • Narampukkaruvi: Instrumentos de cuerda hechos de fibras o nervios.
    • Puḻukupūṇai: El gato de algalia, fuente de aceites fragantes para el culto.
    • Kastūrimirukam: El ciervo almizclero, fuente de fragancia sagrada.
    • Viciṟi: Un abanico ceremonial usado para servir a la deidad.
    • Tirumañcaṇat tiraviyam: Diversas sustancias usadas para el baño sagrado.
    • Civārccaṇai: El culto ritual formal y la adoración del Señor Shiva.
    • Tiruppaḷḷittāmam: Guirnaldas y arreglos florales sagrados para la deidad.
    • Pattira puṣpam: Combinación de hojas y flores sagradas ofrecidas en el culto.
    • Kōṭṭuppū: Flores que brotan de las ramas de los árboles.
    • Koṭippū: Flores que crecen en plantas trepadoras o enredaderas.
    • Nīrppū: Flores que crecen en cuerpos de agua como estanques.
    • Pukārppū: Flores que crecen en el suelo o plantas rastreras.
    • Mōkṣam: La liberación final del alma del ciclo de nacimientos.
    • Patikam: Un himno sagrado compuesto por diez u once versos.
    • Cantāṇācāriyarkaḷ: Los cuatro preceptores principales del linaje Siddhanta.
    • Tīkṣai: La iniciación espiritual que destruye las impurezas del alma.